Pre tzv. Istanbulský dohovor sa v pondelok popoludní stretli traja najvyšší ústavní činitelia. Dôvodom sú aj protesty, ktoré v utorok chystá na bratislavskom Námestí slobody iniciatíva Slovenský dohovor za rodinu.
Video: Pozrite si, ako sa vyjadrili traja najvyšší ústavní činitelia po spoločnom stretnutí.
„Ako som už uviedla vo svojich doterajších vyjadreniach, rozhodnutie Národnej rady SR o súhlase alebo nesúhlase s ratifikáciou dohovoru, prijaté ústavným spôsobom, budem rešpektovať. Doteraz sa tak nielen podľa mňa, ale ani podľa viacerých ústavných právnikov nestalo,“ povedala Čaputová po stretnutí s Pellegrinim a Dankom.
Podľa nej ani dve uznesenia, ktorými parlament dohovor odmietol, nestačia, aby ako hlava štátu tlmočila odmietavý postoj krajiny. Prezidentka zároveň uviedla, že síce rešpektuje výhrady a obavy ľudí v súvislosti s dohovorom, čo však rešpektovať nemôže a nebude, je „prekrúcanie faktov, vyvolávanie strachu a nenávisti k nositeľom iného názoru“.
„Výhrady k Istanbulskému dohovoru nezdieľa celá spoločnosť," upozornila prezidentka. "Je tu stále jej veľká časť, ktorá v ňom vidí predovšetkým účel, ku ktorému má viesť – prihlásiť sa k boju proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. Som presvedčená, že hlas týchto ľudí musí mať rovnakú váhu a musí byť rovnako vypočutý,“ vysvetlila.
Čaputová vyhlásila, že „ak sú pochybnosti o tom, či Istanbulský dohovor patrí do nášho právneho a hodnotového prostredia, navrhla som predsedovi vlády, aby sa vláda obrátila na Ústavný súd SR. Názor ústavného súdu by mohol byť kvalifikovaným a vecným príspevkom do diskusie o citlivej téme".
Pellegrini: Nemôžeme sa motať dookola
„Nikto z najvyšších predstaviteľov tohto štátu nemieni a neplánuje Istanbulský dohovor ratifikovať,“ pripomenul Pellegrini, ktorý poukázal na fakt, že na téme dohovoru parazitujú politické strany.
„Nebol by som rád, keby došlo k eskalovaniu napätia medzi jednotlivými tábormi,“ zdôraznil premiér s tým, že on aj jeho vláda chcú, aby sa Slovensko vrátilo k prvému kroku z roku 2011.
Zároveň navrhuje, aby vláda rozhodla, že chce podpis spod Istanbulského dohovoru stiahnuť. „Na to, aby to mohla vláda spraviť, požiadame prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby udelila vláde a konkrétnemu členovi vlády splnomocnenie, aby podpis stiahol,“ priblížil. Podľa neho sa nemôžeme „neustále motať dookola v nejakých právnych analýzach a kľučkách“.
Podľa jeho slov nová vláda by mohla podľa neho tento názor zmeniť a začať proces ratifikácie. „Môže sa pod tento dohovor aj podpísať. Ale to je už na zodpovednosti novej vlády, či si na niečo také trúfne, a na parlamente, ako naloží s takýmto návrhom,“ vysvetlil Pellegrini.
Danko tlačí na prezidentku
Podľa Danka prezidentka koná alibisticky a naťahuje čas. Tvrdí, že hlava štátu môže čakať na novú, liberálnu vládu, ktorá napokon k ratifikácii dohovoru pristúpi. Trvá preto na tom, aby v súvislosti s dohovorom konala už teraz. Istanbulský dohovor je podľa neho v rozpore s ústavou a nemal by mať teda miesto v slovenskom právnom poriadku.
Video: Predseda NRSR Andrej Danko o rokovaniach o Istanbulskom dohovore.
Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány pre Pravdu uviedol, že treba rozlíšiť dve roviny „Prvá je nejaký postoj k obsahu Istanbulského dohovoru. A druhá je postup, ktorý sa má momentálne zvoliť. Pretože je jednoznačné rozhodnutie parlamentu neratifikovať, tak si myslím, že hlave štátu veľmi neostáva iná možnosť, ako urobiť formálne potrebné kroky o oznámení, že Slovenská republika sa rozhodla neratifikovať dohovor,“ vysvetlil Bárány.
Ústavný právnik celkom nerozumie návrhu prezidentky, aby sa vláda obrátila na Ústavný súd. „Veľmi by ma zaujímalo, čo vlastne má ísť na Ústavný súd. Ak Ústavný súd aj povie, že Istanbulský dohovor je v súlade s ústavou, čo je možné, tak to neznamená, že z toho vyplýva povinnosť ho ratifikovať. To je slobodné rozhodnutie štátu a kľúčovým orgánom v tomto smere je práve parlament, od ktorého rozhodnutia sa to celé odvíja,“ dodal.
Premiérov návrh označil za „zmierňujúci danú situáciu“, ale pripomenul, že rovnako vedie k tomu, aby sa dokument neratifikoval. „Špekulovať o tom, že budúci parlament by mohol mať iný názor, je, samozrejme, vždy možné. V danej chvíli však bol parlament určitého zloženia a ten rozhodoval o veci a prišlo na legitímne rozhodnutie. Tu nešlo o vec typu: zvolíme kandidáta na funkciu, ktorá sa uvoľní o päť rokov,“ uzavrel expert.
Čo je Istanbulský dohovor
- Istanbulský dohovor prijala Rada Európy v roku 2011, je to najkomplexnejšia medzinárodná zmluva o boji proti násiliu páchanému na ženách. Dohovor nadobudol platnosť v auguste 2014.
- Dohovor podpísala za Slovensko v roku 2011 Lucia Žitnňaská ako vtedajšia ministerka rezortu spravodlivosti počas vlády Ivety Radičovej. Dohovor spôsobil v minulosti napätie aj v súčasnej koalícii. Žitňanská ho ešte ako ministerka presadzovala, SNS ho odmietala a vyhlásila, že chce, aby Slovensko vzalo svoj podpis spod dohovoru späť. Podľa národniarov by dokument mohol vytvoriť cestu registrovaným partnerstvám. SNS zároveň vyhlasovala, že je za ochranu žien a nemieni tolerovať násilie na nich páchané.
- Europoslanci v marci 2018 vyzvali členské štáty, ktoré ešte neratifikovali dohovor, aby tak čo najrýchlejšie urobili. Výzva sa týkala aj Slovenska.
- Národná rada SR hlasmi 101 poslancov schválila 29. marca 2019 uznesenie, ktorým žiada vládu, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor).
- Kabinet má tiež oznámiť Rade Európy, že Slovensko sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru. Opakovaný nesúhlas s tým, aby bolo Slovensko viazané Istanbulským dohovorom, vyplýva aj z uznesenia, ktoré parlament prijal aj vlani 28. novembra.
Agentúrna správa bola vymenená za autorský článok denníka Pravda.