Dôchodcovia majú ku koncu tohto roka dostať 13. dôchodok. Má byť vo výške súčasného priemerného dôchodku, teda 460,40 eura, predčasní dôchodcovia by mali dostať 433,20 eura. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorú v stredu schválila vláda. O novele sa bude rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
„Účelom návrhu zákona je posilnenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti na prácu a pri strate živiteľa zavedením novej dôchodkovej dávky. Súčasná úroveň dôchodkových dávok je najmä pri nízkopríjmových poberateľoch nepostačujúca,“ zdôvodnilo ministerstvo práce skrátené legislatívne konanie.
Na 13. dôchodok majú mať nárok všetci poberatelia dôchodku. Jeho výška má byť pre jednotlivých poberateľov vo výške súčasných priemerných jednotlivých dôchodkov. Poberateľovi sólo starobného dôchodku sa vyplatí 13. dôchodok v sume zodpovedajúcej priemernej mesačnej sume starobného dôchodku.
„V prípade, ak bude mať poistenec nárok na viacero dôchodkových dávok, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok a to ten, ktorého suma je najvyššia,“ uvádza sa v návrhu zákona. Z analýzy sociálnych vplyvov k návrhu zákona vyplýva, že predčasní dôchodcovia by mali dostať 433,20 eura.
Sirotské dôchodky sú v priemernej výške 137,70 eura, priemerný dôchodok vdov je 263,10 eura, vdovcov 208,80 eura. V prípade 100 % zdravotného postihnutia invalidov je priemerný dôchodok 380 eur, do 70 % postihnutia je táto suma na úrovni 209,90 eura. Sociálny dôchodok by mal dosiahnuť 255 eur a invalidný dôchodok z mladosti by mal byť vo výške 280,5 eura.
Celkovo by sa toto opatrenie malo dotknúť 1,4 milióna ľudí. Financovanie 13. dôchodku má byť s výnimkou sociálneho dôchodku a invalidného dôchodku z mladosti financované zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia.
Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva, že celkovo sa očakávajú zvýšené výdavky rozpočtu verejnej správy z dôvodu zavedenia a vyplatenia trinásteho dôchodku všetkým poberateľom dôchodkových dávok na úrovni približne 442,2 milióna eur v tomto roku, na úrovni 477,2 milióna eur v budúcom roku, v roku 2022 by mali dosiahnuť 514,1 milióna eur a v roku 2023 by mali predstavovať 553,3 milióna eur.
Vláda schválila zrušenie diaľničných známok
Diaľničné známky za užívanie vymedzených úsekov ciest by sa mali zrušiť. Vláda v stredu schválila s pripomienkou návrh na zrušenie zákona o diaľničnej známke, ktorý na rokovanie predložil predseda vlády Peter Pellegrini. Kabinet zároveň schválil aj skrátené legislatívne konanie k tomuto návrhu.
„Navrhuje sa zrušiť povinnosť úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov ciest z dôvodu nedostavanej diaľničnej siete a zvýšenie disponibilného príjmu obyvateľstva,“ konštatuje sa v dôvodovej správe. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2021.
Naliehavosť prijatia návrhu zákona bola odôvodnená aktuálnou situáciou, ktorá si vyžaduje účinné riešenia v záujme zvýšenia disponibilného príjmu širokých skupín obyvateľstva znížením ich výdavkov na platenie diaľničných známok.
Zámer zrušiť diaľničné známky pre fyzické osoby a právnické osoby s vozidlom do 3,5 tony predstavil v utorok (11. 2.) predseda Národnej rady (NR) SR a SNS Andrej Danko. Podotkol, že to bola jedna z podmienok mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá sa má uskutočniť. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vyčíslil, že toto opatrenie by malo stáť približne 70 miliónov eur.
Zrušenie diaľničných známok sa doladí v NRSR
Návrh na zrušenie diaľničných známok sa ešte doladí v Národnej rade (NR) SR. Tak ako SNS signalizovala podporu sociálnym opatreniam, Smer zasa vyhovie požiadavke národniarov a podporí zrušenie diaľničných známok. Uviedol to premiér Pellegrini v stredu po rokovaní vlády.
Ministri za Most-Híd sa nezúčastnili na rokovaní vlády, zároveň strana avizovala, že sociálne opatrenia nepodporí v parlamente. „Je to ich odkaz ľuďom, že im tieto zvýšené prídavky a 13. dôchodky nechcú dopriať,“ myslí si Pellegrini. Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) neúčasť ministrov za Most-Híd vníma ako „klasickú volebnú obštrukciu, ktorú politické strany normálne robia“.
Opatrenia považuje premiér za také zásadné, že o ich podpore netreba dopredu rokovať. Verí, že priamo na rokovaniach parlamentu nájdu širokú podporu naprieč celým politickým spektrom. Podľa Žigu Smer dlhodobo hovorí, že vianočný príspevok pre dôchodcov sa postupne pretransformuje na 13. dôchodok. „A teraz to tak robíme,“ dodal.
Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner, ktorá na zasadnutí zastupovala ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd), po rokovaní zhodnotila, že k diaľničným známkam nebola takmer žiadna diskusia.
„Diskutovalo sa o dvoch návrhoch z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a o ostatných veciach sa ešte bude diskutovať alebo sa očakáva väčšia diskusia na pôde parlamentu,“ poznamenala. Zároveň podotkla, že bola jediná, ktorá sa „kriticky ozvala“ k skrátenému konaniu o týchto zákonoch.
Zdvojnásobenie prídavku na dieťa
Vláda v stredu schválila i návrh novely zákona o prídavku na dieťa, ktorý má zabezpečiť jeho zvýšenie, a to plošne aspoň na sumu 50 eur. Parlament sa má týmto návrhom zaoberať na mimoriadnej schôdzi v rámci skráteného legislatívneho konania.
Zvýšenie prídavku na dieťa bude v budúcom roku 2021 predstavovať 25,05 eura mesačne. „Návrh zákona má za cieľ poskytnúť rodičom nezaopatreného dieťaťa väčšiu podporu zo strany štátu a čiastočne odbremeniť rodičov od finančných výdavkov, ktoré im vznikajú v dôsledku zabezpečovania starostlivosti o nezaopatrené dieťa,“ konštatuje rezort práce v dôvodovej správe k novele zákona s tým, že súčasná suma tejto dávky sa aj napriek každoročnej valorizácii javí ako nepostačujúca.
V budúcom roku sa zvýšenie prídavku na dieťa bude priemerne mesačne týkať 1 087 900 detí, priemerne mesačne by sa malo opatrenie dotknúť 651 830 poberateľov príspevku a vyžiadať by si malo takmer 300 miliónov eur.
„Návrh bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s nezaopatrenými deťmi, respektíve na ich príjmy. Zvýšenie sumy prídavku na dieťa bude mať pozitívny vplyv na všetky domácnosti s nezaopatrenými deťmi, ktoré poberajú túto dávku,“ očakáva rezort práce.
Video: Pellegrini chce chváliť vyššie prídavky a 13. dôchodok ešte pred voľbami.
Fico víta iniciatívu vlády
Absolútne vítam iniciatívu vlády ohľadom 13. dôchodku a prídavku na deti," spresnil Fico. Legislatívne návrhy schválil v stredu vládny kabinet a v parlamente by mali byť podľa Fica schválené začiatkom budúceho týždňa.
„Máme dostatok hlasov na zvolanie schôdze NR SR, máme viac ako 40 hlasov. Bude v pondelok, respektíve v utorok,“ podčiarkol Fico. Schôdza parlamentu bude podľa neho termínovo tak, aby sa mohla prípadne zopakovať, ak by podpísanie sociálnych zákonov vetovala prezidentka SR.
Na schôdzi NR SR by sa podľa jeho slov okrem spomínaných sociálnych opatrení mali aj „definitívne zastaviť akékoľvek procedúry týkajúce sa Istanbulského dohovoru“.
Po parlamentných voľbách 29. februára môže podľa neho z pravicových strán vzniknúť vo vedení štátu „materská škôlka“, neschopná prijať sociálne opatrenia. „Myslíme si, že môžu byť ohrozené sociálne práva ľudí,“ poznamenal Fico s tým, že dôchodcovia si dôchodok zaslúžia, lebo boli najviac postihnutí spoločenskou transformáciou. Motiváciou na urýchlené zavedenie sociálnych opatrení boli podľa Fica „obavy z chaosu po voľbách“, ako aj provokatívne vyjadrenia opozičných politikov.
Šramko: Nové výdavkové opatrenia prehĺbia deficit o dodatočných 0,5 % HDP
Nové vládne opatrenia ako zavedenie 13. dôchodku, zvýšenie prídavku na dieťa, či zrušenie diaľničných známok prehĺbia deficit rozpočtu verejnej správy. Upozorňuje na to na sociálnej sieti predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko.
Slovensko sa vďaka rýchlo rastúcim výdavkom odchýlilo z cesty k vyrovnanému rozpočtu už v roku 2018, čo podľa Šramka potvrdila aj vláda schválením výdavkového stropu na rok 2020 minulý mesiac.
„RRZ upozornila, že na to, aby sa v roku 2020 splnili vládou schválené výdavkové stropy, budú sa musieť prijať opatrenia vo výške 1,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda 1,2 miliardy eur a schválenie ďalších, nových výdavkov na rok 2020 nad rámec schváleného rozpočtu bez kompenzačných opatrení zvyšuje riziko nedodržania tohto vládou stanoveného limitu,“ priblížil Šramko.
Z rovnakých dôvodov prijatie nových vládnych opatrení bez kompenzačných opatrení zvyšuje riziká na dosiahnutie vládou stanoveného cieľa pre deficit rozpočtu na úrovni 0,49 % HDP v tomto roku.
Nové vládne výdavkové opatrenia by deficit rozpočtu verejnej správy prehĺbili podľa Šramkových slov o dodatočných takmer 0,5 % HDP v roku 2020 a 0,8 % HDP v ďalších rokoch, čím by sa v roku 2021 priblížil deficit k hranici troch percent HDP a k prekročeniu tejto hranice by bez kompenzačných opatrení mohlo dôjsť v roku 2022.