"Toto je jedno z mojich posledných vystúpení vo funkcii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí,“ povedal Lajčák v prejave na pôde rezortu.
Rady pre nástupcu
Ešte stále šéf diplomacie uviedol, že má pre svojho nástupcu či nástupkyňu niekoľko rád. "Po prvé, kládol som počas vedenia rezortu dôraz na profesionalitu. Po druhé, pochopím, keď nový minister alebo ministerka prinesú svoj vlastný štýl. Nepohybujem, že sa nájdu veci, ktoré sa dajú robiť inak, lepšie. Nerobme však zmeny samoúčelne. Do tretice, mojich takmer desať rokov vo funkcii bolo poznačených rokmi neistôt, kríz a transformácie svetového poriadku. Nikto ma za tie roky nepresvedčil, napriek všetkým problémom, krízam a napätiam, že by sme mohli byť prosperujúcejší mimo EÚ, bezpečnejší mimo NATO a úspešnejší vo svete bez jasných pravidiel,“ povedal Lajčák. Dodal, že nepovažuje za potrebné prenášať agendu Európskej únie z ministerstva na Úrad vlády, ako navrhujú niektoré opozičné strany.
Šéf rezortu diplomacie priamo neodpovedal na otázku Pravdy, nakoľko je on vzhľadom na dlhodobé pôsobenie zodpovedný za rozpad zahraničnopolitického konsenzu na Slovensku, ktorý v prejave spomenul. Jeho ministerstvo síce vypracovalo novú bezpečnostnú stratégiu krajiny a schválila ju vláda. Ale do parlamentu sa najmä vzhľadom na odpor koaličnej SNS nedostala. Lajčák však vyhlásil, že akoby sa zabúdalo, že z pohľadu zahraničia musí krajina pôsobiť dôveryhodne.
"Pre vnútropolitické ambície nesmieme obetovať postavenie a imidž Slovenska. Myslím, že konsenzus zostal, čo sa týka EÚ. Oveľa horšie je to v otázke NATO. Už sa zdá, že povedať, že je dobré, že sme členská krajina aliancie, je aktom osobnej statočnosti. Je to bláznivé a šialené, ale je o tom potrebné hovoriť. Sú niektoré veci, ktoré som videl, ale nedostali sa na verejnosť. Hazardovali sme s naším menom len preto, aby sa urobila nejaká vnútropolitická dohoda,“ povedal Lajčák.
Minister pripomenul fakt, že počas tohto volebného obdobia Slovensko zvládlo predsedníctvo Rady Európskej únie, Valného zhromaždenia OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Všetko sa dialo v časoch veľkých problémov. Pokračoval konflikt na Ukrajine, nastal brexit, vrcholila migračná kríza a USA zvolili za prezidenta republikána Donalda Trumpa.
Ministra partneri nepodržali
Podľa Lajčáka sa na Slovensku objavujú úvahy, ktoré spochybňujú jeho strategické smerovanie. "A teraz nemyslím na tie, ktoré do nášho priestoru prenikali zvonka v rámci dezinformačných kampaní. Viac ma udivovali tie, ktoré prichádzali zvnútra našej republiky,“ vyhlásil Lajčák. Nezhody na politickej scéne spôsobili, že minister v novembri 2018 dokonca podal demisiu v súvislosti s odmietnutím globálneho rámca OSN o migrácii. Lajčák, ktorý vo voľbách v roku 2016 kandidoval do parlamentu za Smer, však nakoniec vo vláde zostal, hoci jeho partneri ho nepodržali. Pritom to bol minister, ktorý ako predseda Valného zhromaždenia OSN rokoval o globálnom rámci.
Šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová na ministrovi ocenila, že bol ochotný tlmiť najhoršie inštinkty, ktoré sa niekedy na slovenskej politickej scéne prejavovali. "Niekedy mi chýbalo lepšie vysvetľovanie, čo znamená hodnotové ukotvenie krajiny. Lebo je očividné, že sú na to rôzne názory,“ povedala v debate na ministerstve zahraničných vecí Gabrižová. "Hodnoty sú veľmi ošemetné slovo. Niekedy nevieme, čo si do neho máme dosadiť. Komunikovanie toho, čo to znamená, sa trochu vytratilo,“ pripomenula aj analytička Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyárfášová.
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku možným nástupcom súčasného ministra odporučil, aby regionálnu spoluprácu budovali podobným spôsobom, ako sa na nej pracuje teraz. "Visegrád je nástroj na koordináciu politík, ktorý sa nedá rýchlo vybudovať. Možno by však nový minister mohol tráviť viac času doma,“ povedal Duleba. Lajčák od septembra 2017 do septembra 2018 pôsobil najmä v New Yorku v už v spomenutej pozícii šéfa VZ OSN.
"Nechcem povedať, že si neviem predstaviť aj lepšieho ministra. Ale keď niekto hľadá ideál, tak mu držím palce. Pri tom, ako ja viem vzbĺknuť, tak by som pri niektorých výlevoch ústavných činiteľov tresol dverami. Moja reakcia by nič nevyriešila, kým trpezlivosť ministra Lajčáka skôr vedela veci posunúť. Za to ho obdivujem,“ vyhlásil na adresu Lajčáka čestný predseda GLOBSEC-u Rastislav Káčer.
Kam smeruje Lajčák?
Ako minister končí, šéf diplomacie Miroslav Lajčák sa však zatiaľ nechcel vyjadriť k tomu, čo bude robiť ďalej. Hovorilo sa, že by mohol byť špeciálnym vyslancom Európskej únie pre západný Balkán, respektíve že by mal na starosť rozhovory medzi Srbskom a Kosovom. Včera však bruselský portál Euractiv uviedol, že je v hre o post špeciálneho vyslanca pre Západnú Saharu. Túto funkciu pre neho zvažuje generálny tajomník OSN António Guterres. "Našťastie som v situácii, že si môžem vyberať z viacerých ponúk. Rozhodnem sa v nasledujúcich dňoch,“ povedal vo štvrtok Lajčák.