Slovenské deti sú na internete štyri hodiny denne

Najrozšírenejšou hrozbou sú kyberšikanovanie, zneužívanie údajov či sexting, teda rozosielanie fotografií a videí so sexuálnym obsahom. Na riziká upozorňuje medzinárodný prieskum, do ktorého sa zapojili aj Slováci.

Rozsiahly výskum, ktorý z devätnástich európskych krajín zahŕňa vyše 25-tisíc detí vo veku od 9 do 16 rokov, vypracovali tímy nadnárodnej siete EU Kids Online. Na Slovensku ho prvýkrát, v rámci projektu Podpora ochrany detí pred násilím, uskutočnila Katolícka univerzita v Ružomberku. „Spolupracovali s nami aj kolegovia z Masarykovej univerzity v Brne. Na rozdiel od iných krajín sme oslovili respondentov až do veku 17 rokov,“ povedal Pavel Izrael z filozofickej fakulty ružomberskej univerzity.

Slovenské deti z toho podľa neho nevyšli najhoršie. Na internete trávia menej času ako ich rovesníci v iných častiach Európy. „Tým je aj miera rizika, s ktorým sa v tejto sfére stretávajú, trochu nižšia,“ podotkol. Napriek tomu z prieskumu vyplýva, že každé piate slovenské dieťa je počas školského dňa online viac ako štyri hodiny. Cez víkend to stúpa, pričom kategória trinásť- a štrnásťročných dokáže sledovať videá či sociálne siete vyše sedem hodín denne. Na činnosti spojené so školou používa internet aspoň raz do týždňa 84 percent dospievajúcich. Ako komunikačný prostriedok s rodinou ho denne využíva 47 percent detí a na zábavu s online hrami 55 percent.

Obťažovanie znášajú horšie dievčatá

Najväčšou hrozbou v tejto oblasti je kyberšikanovanie, kontakt so škodlivým obsahom, zneužívanie údajov, sexting a stretnutia s neznámymi ľuďmi z internetu. Práve preto je potrebné, aby sa s deťmi o bezpečnom správaní na „sieťach“ rozprávali rodičia aj učitelia.

O negatívnej skúsenosti však radšej hovoria s kamarátmi, v lepších prípadoch s mamou či otcom. Až 26 percent mladých Slovákov o zlých zážitkoch na internete nehovorí s nikým. Len niektorí sa obrátia na pedagóga alebo odborníka určeného na pomoc v týchto záležitostiach. „Problém je, že napríklad v rámci kyberšikanovania nedokážu vyhľadať nejakého výchovného poradcu alebo školského psychológa,“ poznamenal Izrael.

So sexuálnymi obsahmi sa stretlo zhruba 20 percent slovenských detí a približne od každého desiateho niekto žiadal intímne informácie. Vtedy to, samozrejme, treba hlásiť polícii, no niekedy sú to práve deti, ktoré sú v tomto smere aktívne. Stáva sa tiež, že takéto informácie či citlivé fotografie si vymieňajú medzi sebou navzájom. Obťažovanie však znášajú ťažšie dievčatá. „Možno je to tým, že sú citlivejšie. Nad rovnakým obsahom chlapci často mávnu rukou, no ich rovesníčky to rozruší. Keď takto reagovali v rámci výskumu, miera negatívnej skúsenosti pri nich, samozrejme, vyskočila vyššie,“ vysvetlil Izrael.

Kontakt so samovraždou

Desivé je, že 21 percent detí videlo na internete obsah týkajúci sa sebapoškodzovania, 26 percent malo skúsenosť s propagáciou anorexie a bulímie a 10 percent sa stretlo so spôsobmi spáchania samovraždy. Podľa Izraela je v takomto prípade riziko, že by to na ne mohlo vplývať a viesť k napodobňovaniu. Zároveň pripomenul, že oni ako výskumníci len konštatujú počet tých, ktorí sa s nebezpečným obsahom stretli. „Nevieme, či potom aj oni niečo také robili, ani či to vyhľadávali úmyselne, alebo na to len náhodou narazili,“ doplnil.

Výskumníci z rôznych štátov tvrdia, že online aktivity nemožno jednoznačne definovať ako všeobecne pozitívne či negatívne. Rovnaká vec pôsobí na každé dieťa individuálne. Príkladom je stretnutie sa s ľuďmi, ktorých spoznali na internete. Päť percent detí vo Francúzsku a až 25 percent detí v Srbsku sa sa stretlo s niekým, koho predtým poznali iba online. Väčšina z nich to hodnotila ako pozitívne a vzrušujúce stretnutie. Až 52 percent detí na Slovensku, a až 86 percent detí v Rumunsku, ktoré absolvovali takéto stretnutie, uviedlo, že po ňom boli šťastné. Podobná skúsenosť rozrušila len menej ako 5 percent detí.