„Na obvineného Gábora G. bola dňa 13. februára 2020 prokurátorkou Krajskej prokuratúry Bratislava podaná obžaloba na Okresný súd Bratislava I pre zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva,“ potvrdil Pravde hovorca Krajskej prokuratúry Bratislava Matej Izakovič.
V prípade uznania viny obžalovanému hrozí trest na tri roky až osem rokov, keďže trestný čin mal byť spáchaný závažnejším spôsobom konania s poukazom na porušenie povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie.
Grendel je obžalovaný z toho, že v roku 2012 ohrozil obchodné tajomstvo Mariana Kočnera, keď mal informovať médiá o jeho neobvyklých finančných operáciách medzi jeho zahraničnými a domácimi bankovými účtami. Poslanec v utorok na tlačovej konferencii tvrdil, že obvinenie je postavené len na výpovedi novinárky v službách Mariana Kočnera.
Ruttkayová mala byť v septembri 2016 na návrh Mariana Kočnera predvolaná na výsluch a vyšetrovateľom údajne predložila policajné dokumenty o prevodoch Mariana Kočnera s tvrdením, že ich dostala od Grendela.
Následne boli v októbri 2016 vznesené obvinenie nielen Grendelovi, ale aj exministrovi vnútra Danielovi Lipšicovi. „Nebola to pravda, ale na základe tejto výpovede boli vznesené obvinenia. Už vtedy som verejne napísal, že svedkyňa Ruttkayová klame,“ zdôraznil Grendel.
Grendel tvrdí, že nepravdivosť Ruttkayovej tvrdení dosvedčuje aj komunikácia z aplikácie Threema. Ako tvrdí poslanec, v roku 2018, keď bola Ruttkayová opätovne predvolaná na výsluch, mal Marian Kočner písať Petrovi Tóthovi o obavách, že novinárka bude vypovedať, že ju nahovorili.
„V čase vyšetrovania a výsluchov svedkyne Ruttkayovej tieto citáty z Threemy neboli verejnosti známe, ale dnes, keď sa prokurátorka rozhodla podať obžalobu, sú už niekoľko mesiacov známe a ak súd obžalobu prijme, na hlavnom pojednávaní veľmi rád tieto citáty odcitujem,“ tvrdil Grendel.
Prokuratúra ale takúto interpretáciu odmieta a pripomína, že prokurátor pri akomkoľvek svojom rozhodnutí vychádza z dôkazov zadokumentovaných v konkrétnom vyšetrovacom spise a tieto dôkazy hodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu samostatne i súhrne s ostatnými dôkazmi.
„Výpoveď svedkyne Martiny T. R. v danej veci nebola jediným dôkazom a už vôbec nie rozhodujúcim dôkazom odôvodňujúcim podanie predmetnej obžaloby. V predmetnej veci bolo produkovaných viacero tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, ktoré výpoveď svedkyne potvrdzovali a v konečnom dôsledku viedli prokurátora k podaniu obžaloby, nakoľko mal za dostatočne preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal obvinený,“ vysvetlil pre Pravdu Izakovič.