Bláznivá volebná noc: Čo sa stalo do rána a prečo sa exit polly mýlili?

Ešte pred zatvorením volebných miestností favorizoval fantómový exit poll agentúry Focus OĽaNO Igora Matoviča s možným ziskom takmer 26 percent voličských hlasov. Krátko po skončení volieb by sa podľa exit pollu do parlamentu dostal Smer s necelými 15 percentami a koalícia PS/Spolu, ktorej do desiatich percent chýbalo len máličko. Podľa riaditeľa agentúry Focus Martina Slosiarika nemožno hovoriť o úplnom pootáčaní výsledkov.

, , , 01.03.2020 09:40, aktualizované: 11:52
debata (52)

Exit poll Focusu pre televíziu Markíza ďalej posunul SaS s niečo vyše 8 percentami, Za ľudí by malo takmer osem percent. Až za nimi nasledovala Sme rodina Borisa Kollára s 7,5 percenta. O percento menej mala ĽS NS, pričom do parlamentu by sa dostalo aj KDH s 5,1 percenta.

Keď sa však začali objavovať prvé výsledky sčítavania hlasov štatistického úradu, začali byť lídri jednotlivých strán rezervovanejší vo vyhláseniach. Najskôr viedol Smer, OĽaNO ho však nielen predbehlo, ale v konečných výsledkoch predbehlo o takmer 6 percent.

Sme rodina má nakoniec nakoniec 8,24 percenta, o necelé percento viac ako exit poll. ĽS NS má v konečnom súčte tiež viac – 7,94.

Naopak, koalícia PS/Spolu oproti výsledkom nedostane ani do parlamentu, podľa zúčtovania štatistického úradu totiž majú 6,96 percenta, takže ako koalícia nesplnili sedempercentnú hranicu na vstup do parlamentu.

Podľa exit pollu mala SaS získa 8,3 percenta, v skutočnosti však má o vyše dve percentá menej – 6,21. A Za ľudí, ktoré sa na začiatku predvolebnej kampane ukazovalo ako najsilnejší súper Smeru, nakoniec získalo 5,77 percenta hlasov, pričom exit poll mu prisudzoval 7,8 percenta. Do prieskumov sa zapája okolo tisícky respondentov, pri exit polloch na otázky anketárov odpovedá 10– až 20-tisíc ľudí. Pričom odpovedajú na otázku, koho volili hneď, ako vyjdú z volebnej miestnosti.

Exit poll agentúry Focus sa pri parlamentných voľbách v roku 2016 takmer presne kopíroval výsledky volieb.

Sociológ a riaditeľ výskumnej agentúry Focus Martin Slosiarik tvrdí, že sa s exit pollom sa vyslovene nemýlili.

„Nie je to tak dobrý odhad ako v roku 2016, kedy odchýlky boli maximálne na úrovni jedného percenta. Robili sme to ale rovnako, takže nemôžem povedať, že by som z profesionálneho hľadiska urobil niečo inak. Nehovoril by som ale o úplnom pootáčaní výsledkov,“ priznal Slosiarik.

V prípade KDH, ktoré sa už zdalo byť v parlamente ale nakoniec potrebné hlasy nezískalo, bol podľa sociológa rozdiel malý. „Takže ten dojem by bol iný, hlavne keby napríklad v parlamente bolo PS/Spolu. Výsledky exit pollov bývajú väčšinou relatívne presné, rozdiely sa tam pohybujú do 2 percent. V našom prípade to neplatilo hlavne pri dvoch stranách – pri Smere a PS/Spolu, v ostatných prípadoch je to na hranici,“ priznal Slosiarik.

Za posilnenie progresívcov a naopak oslabenie Smeru sú podľa sociológa čiastočne zodpovední aj samotní voliči týchto dvoch strán.

„Ten zjavný problém je, že voliči demokratickej opozície, predovšetkým mladšia kategória voličov PS/Spolu, mali vyššiu ochotu sa zúčastniť exit pollu. Niekedy boli až premotivovaní,“ hovorí Slosiarik.

„Naopak vyššiu neochotu sme zaznamenali medzi staršími, ktorí sú systematicky naviazaní skôr na stranu Smer. Tú mieru odmietania sme sa síce snažili zohľadniť, ale nedokázali sme ju zohľadniť dostatočne. Vidíme, že miera odmietania bola silnejšia,“ približuje.

Takto namerané výsledky boli ešte posilnené hlasmi zo zahraničia, ktoré agentúry nemala ako odhadnúť, preto ich prerozdelila najmä podľa meraných výsledkov.

„V minulosti sme takúto skúsenosť nemali, keďže doteraz chodilo zo zahraničia skôr pár tisíc hlasov, pričom v týchto voľbách to boli desiatky tisíc. O zahraničných hlasoch sme nemali informácie a len sme predpokladali, že volili ešte väčšmi predovšetkým opozičné strany,“ priznáva Slosiarik.

„Tých zhruba 60-tisíc poštových hlasov, čo sú približne 2 percentá, sme preto prerozdelili podľa aktuálnych výsledkov. Nepredpokladali sme však, že niektoré strany tam boli nadzastúpené. Keď sme sa tak snažili simulovať aj hlasy zo zahraničia, tú chybu sme ešte o čosi posilnili,“ vysvetlil sociológ.

Exit poll, teda prieskum pri východe, je zisťovaním výsledkov po odchode ľudí z volebných miestností.

„Tí naši anketári stoja pri východe z budovy. Na rozdiel pre predvolebných prieskumov sa nepýtajú, ale ľuďom dávajú dotazník na tvrdej doske so zoradenými otázkami. Je tam zachovaný tajnosť voľby, práve aj preto, aby sme zredukovali tú neochotu. Po vyplnení dotazníka ho poskladá a hodí do krabice, ktorá symbolizuje volebnú urnu,“ približuje sociológ.

Takéto výskumy sa ale nepýtajú len koho ľudia volili, ale zisťujú aj ďalšie informácie.

„Pýtame sa aj otázky typu, že kedy sa rozhodli voliť túto stranu, aký bol hlavný motív ich voľby. Pýtame sa tiež, či boli voliť v roku 2016 a koho volili vtedy. Sú tam aj otázky na socio-demografické charakteristiky ako pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, zamestnanie,“ popisuje šéf agentúry.

Kým pri prieskumoch pred voľbami sa pracuje so zhruba tisíckou opýtaných, v prípade exit pollov nie je počet opýtaných vopred stanovený.

„Vychádzame z odhadovanej účasti a máme stanovený aj nejaký výberový krok pre anketára. Podľa okrsku dostane anketár požiadavku, aby oslovil napríklad každého piateho. Nakoniec bolo nazbieraných zhruba 23-tisíc dotazníkov. Musíme ale pamätať na to, že štatistická chyba pri väčšej vzorke priamoúmerne neklesá, stále je to na úrovni dvoch percentuálnych bodov,“ vysvetľuje Slosiarik.

Vo všeobecnosti sa predpokladá, že úprimnosť respondenta je už po odvolení vyššia.

„Aj napriek tomu sa ale nedá zamedziť odmietaniu odpovedať. Niektorých ľudí zas my musíme odmietať a vysvetliť im, že sa žiaľ nemôžu zúčastniť, pretože musia byť zachované aj určené metodologické postupy pri výbere vzorky. Naopak máme tiež ľudí, ktorí sú oslovení v rámci potrebnej vzorky a odmietnu nám odpovedať. To odmietanie podľa dát štatisticky stúpa s vekom 60 a viac. To môže byť problém, ale potom sa snažíme robiť aj nejakú korekciu,“ dodal Slosiarik.

© Autorské práva vyhradené

52 debata chyba
Viac na túto tému: #parlamentné voľby 2020
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy