Hľadá sa nový Lajčák. Ktoré mená sú v hre?

Obsadenie postu šéfa diplomacie s najväčšou pravdepodobnosťou pripadne strane Za ľudí alebo Slobode a solidarite (SaS). Bude ním špičkový kariérny diplomat, ako boli Ján Kubiš a po malej prestávke Miroslav Lajčák, alebo, naopak, nejaký straník, ktorý sa venuje zahraničnej politike?

03.03.2020 21:43
Luxemburg EU SR Turecko Sýria Lajčák Foto: ,
SY 10 Luxemburg - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák po príchode na zasadanie Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Luxemburgu o situácii v Sýrii a v Afganistane v Luxemburgu 14. októbra 2019.
debata (87)

V médiách sa objavilo meno Ivana Korčoka, ktorý pôsobí ako veľvyslanec v USA. Špekulácia sa opiera o to, že by mohol byť nominantom SaS. Ambasádor, ktorý patrí medzi najlepších slovenských diplomatov, však s týmto variantom neráta. „Nad takouto alternatívou neuvažujem,“ napísal z Washingtonu denníku Pravda.

V hre sú tak dve iné mená. Podľa našich zistení je jedným Tomáš Valášek (Za ľudí) a druhým Martin Klus (SaS). Zhodou okolností sa o nich zmienil ako o prijateľných kandidátoch Pavol Demeš, niekdajší zahraničnopolitický poradca zosnulého exprezidenta Michala Kováča: „Na poste ministra si viem predstaviť profesionálneho diplomata, máme takých, ale aj aktívneho politika, ktorý práve získal mandát a profiloval sa ako záujemca o túto funkciu. Ide napríklad o pánov Valáška a Klusa,“ povedal pre Pravdu.

Prvý zmienený nepriamo naznačil, že by mohol prevziať agendu po končiacom Lajčákovi, ale ešte nič nechce predbiehať. „Iba teraz sa začínajú rokovania medzi Igorom Matovičom a Andrejom Kiskom. Musí to ísť po línii šéfov a ich osobných konverzácií, nie cez odkazy cez médiá. Naša strana s výsledkom, akým má, môže rúbať len tak vysoko, ako to bude možné. Nepredbiehame koaličné rokovania a ani sa nebudeme teraz pasovať do nejakých pozícií,“ reagoval Valášek pre Pravdu. Vlani sa stal členom novej strany, ktorú založil Kiska, v období 2013 – 2017 bol veľvyslancom pri NATO v Bruseli.

Klus je členom SaS od roku 2014 a poslanecký mandát v NR SR má od jesene 2016. Pre Pravdu povedal, že keby tejto strane pripadol rezort diplomacie, uchádzal by sa o funkciu jeho šéfa. Zároveň však pripomína, že ministerstvo zahraničných vecí nepatrí v tejto chvíli medzi priority SaS. Klus tiež uviedol, že bude potrebné debatovať o celkovom rozdelení ministerských počtov. „Pri všetkej úcte, rezort financií má inú váhu, ako má napríklad kultúra,“ uviedol doterajší podpredseda parlamentu.

Krížová kontrola?

V súvislosti so zahraničnopoli­tickými názormi Sme rodina a možnou nomináciou člena tohto hnutia Milana Krajniaka do funkcie ministra obrany, Klus povedal, že nechce kádrovať možných koaličných partnerov. Je však podľa neho potrebné vyjasniť si isté veci.

"Keby Sme rodina získalo post predsedu NR SR, teda druhého najvyššieho ústavného činiteľa, a potom aj veľké ministerstvo, ako je napríklad rezort obrany, vrátane vojenského spravodajstva, tak to mi už nepríde celkom vyvážené. Hnutie dostalo vo voľbách len o dve percentá viac ako SaS. Mali by sme o tom rokovať. Potom sa sekundárne môžeme baviť o tom, kto by rezorty mal viesť. A prípadne aj o tom, či budeme mať nejakú formu krížovej kontroly, ktorú zatiaľ údajne lídri odmietajú. Alebo aspoň o delení typu, že je v poriadku, ak bude mať niekto obranu, ale vojenská rozviedka už musí byť pod kuratelou niekoho iného. To isté sa dá povedať o SIS, alebo o iných častiach veľkých ministerstiev,“ vyhlásil Klus.

Demeš podotkol, že verí, že pri hľadaní Lajčákovho nástupcu vznikajúca vládna koalícia zohľadní dve dôležité veci: „Rezort diplomacie patrí k tým, ktoré od pádu mečiarizmu nepostihli ideologické čistky a politické improvizácie pri obsadzovaní postu ministra.“ Poznamenal, že pri hodnotení ministerstva zahraničných vecí sa, pochopiteľne, dajú nájsť nedostatky, no profesionalizmus v jeho vedení a výkone ďaleko prevažuje.

Podľa Demeša je pritom dôležité, aby sa výrazná kvalita objavila aj po boku budúceho predsedu vlády. „Okrem kvalitného šéfa diplomacie, ktorý nadviaže na prácu pána Lajčáka, bude nový premiér Igor Matovič potrebovať na Úrade vlády SR dobrého poradcu pre zahraničnú politiku, do ktorej bude musieť vhupnúť. Bude to pre neho nová oblasť,“ podčiarkol Demeš.

Šéfovia diplomacie od pádu mečiarizmu

  • Eduard Kukan (SDK), október 1998 – 2002
  • Eduard Kukan (SDKÚ-DS), október 2002 – júl 2006
  • Ján Kubiš (nom. Smeru), júl 2006 – január 2009
  • Miroslav Lajčák (nom. Smeru), január 2009 – júl 2010
  • Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), júl 2010 – apríl 2012
  • Miroslav Lajčák (nom. Smeru), apríl 2012 – marec 2016
  • Miroslav Lajčák (nom. Smeru), marec 2016 – súčasnosť

© Autorské práva vyhradené

87 debata chyba
Viac na túto tému: #diplomacia #ministerstvo zahraničných vecí #Miroslav Lajčák #Martin Klus #Tomáš Valášek #parlamentné voľby 2020