Vychádzajúc z predpokladu, že človeka viac definujú jeho činy ako slová, je uveriteľná Matovičova zmena rétoriky a prerod na štátnika?
Vzhľadom na politickú históriu Igora Matoviča ako človeka, ktorý desať rokov pôsobil v politike veľmi kontroverzne, a istým spôsobom jeho schopnosť nielen poukazovať na nejaké konanie, ktoré podľa neho nebolo v poriadku, ale aj rozoštvávať či už politikov, alebo koalície, tak tento jeho prerod nie je veľmi uveriteľný. Je to veľmi ťažké akceptovať. Na druhej strane nemožno niekomu zazlievať, že v určitých pozíciách sa správanie človeka zmení v závislosti od cieľa, ktorý chce dosiahnuť.
V minulosti z poslaneckého klubu OĽaNO odchádzalo oproti ostatným stranám vždy najviac poslancov. Prečo?
Treba si uvedomiť, že OĽaNO nikdy nebolo štandardnou politickou stranou. To, ako poslanecké kluby OĽaNO vznikali, bolo vždy už len dôsledkom toho, ktoré osobnosti a oslovení ľudia, ktorí sa aktivizovali, sa dostali do parlamentu. V strane absentujú štandardné nástroje, ktorými politická strana zvyčajne udržuje stranícku disciplínu v rámci parlamentu. Je to najmä niekoľkoročné pôsobenie v strane, kde sa človek istým spôsobom stotožňuje s programom, cieľmi či víziou strany. Člen strany sa postupne dostáva do pozície, kde následne vie, že pokiaľ presadzuje priority strany, tak má väčšiu šancu, aby sa táto práca zúročila v nominácii na kandidačnú listinu pri ďalších voľbách. Čiže takéto štandardné postupy, ktoré zabezpečujú aj väčšiu súdržnosť poslaneckého klubu, v prípade OĽaNO vždy chýbali. Dôvodom je, že kandidačná listina tohto hnutia vznikala na veľmi ad hoc báze, kde mal Igor Matovič svoje vlastné postupy. Takže toto je jedno z vysvetlení, prečo jeho poslanecký klub nemal vnútornú kohéziu. A, samozrejme, za tým môžu byť aj personálne nezhody, ale do nich nevidím natoľko, aby som ich mohla komentovať.
Môže to byť práve tento aspekt jeho hnutia, kvôli ktorému chce Matovič vládnuť s ústavnou väčšinou?
Nečudovala by som sa, keby ho to motivovalo k tomu, aby väčšina v parlamente bola väčšia, ako je potrebné. Aj toto by mohol byť jeden z faktorov, ktoré by to spôsobili.
Hnutie OĽaNO získalo až 53 kresiel. Čo bude tmelom aktuálneho poslaneckého klubu hnutia?
Do istej miery to môže byť oddanosť vízii protikorupčného boja. Nedá sa to však povedať tak, že by ľudia, ktorí kandidovali za OĽaNO, boli len sebastrední alebo individuality, ktoré vyslovene bojujú len samy za seba. Takýto odhad by bol podľa mňa prehnaný, takže snaha pôsobiť ako úspešná vláda zmeny môže byť tým motivujúcim faktorom pre to, aby sa snažili spoločne presadiť zmeny, ktoré navrhujú.
Jeho doterajšie pôsobenie bolo často motivované snahou o zisk mediálnej pozornosti aj za cenu konfliktov s koaličnými či neskôr opozičnými partnermi. Ako sa táto vlastnosť bude prejavovať teraz? Možno očakávať konflikty v budúcej koalícii alebo nájde nové spôsoby, ako zaujať médiá?
Jeho schopnosť upútavať pozornosť médií ako opozičného politika bola značne limitovaná v porovnaní s tým, akú mediálnu pozornosť si on ako premiér krajiny bude užívať teraz. Toto môže aj zásadne determinovať modus operandi, v ktorom bude fungovať. Pretože ak nemusí upozorňovať škandálmi na politickú robotu v opozícii, ktorú vykonáva, tak práve jeho zručnosť v mediálnej komunikácii, myslím si, môže hrať v jeho prospech a istým spôsobom aj v prospech krajiny. Dôvodom je, že mnohé z opatrení, ktoré má v programe a chcel by ich presadiť, môžu byť veci, ktoré je naozaj potrebné dobre odkomunikovať, aby mali všeobecnú podporu. Aby alternatívna vláda voči Smeru pozostavájuca z pravicových strán nepôsobila ako strašiak, ako sa ju niekoľko rokov snažil Smer vykresľovať. Takže na toto je potrebná dobrá komunikácia a tam práveže vidím potenciál špeciálne od Igora Matoviča ako takého, ktorý by bol schopný zrozumiteľným a prijateľným spôsobom komunikovať potrebné zmeny.
Už v 19. storočí britský politik lord Acton vyslovil známy výrok: „Moc korumpuje; absolútna moc korumpuje absolútne.“ Sám Igor Matovič však hovorí, že je proti mocenským praktikám „zaočkovaný“. Zmení sa podľa vás pod vplyvom moci?
Ak by sme sa riadili podľa Actonovho motta, tak to je totálny fatalizmus. Myslím si, že nikto z analytikov vám nevie zaručiť to, či Igor Matovič podľahne, alebo nepodľahne moci a či nejakým spôsobom on alebo niektorý z jeho politických partnerov nakoniec nebude sám poznačený korupčným škandálom. Ak si spomenieme napríklad na to, s akou kritikou do vlády vstupoval Robert Fico, tak, samozrejme, vidíme tam určité paralely. Aj on vo veľkom kritizoval práve korupčnosť, klientelizmus a podobné praktiky, ktoré boli či už za Mečiara, alebo potom neskôr za Dzurindu. To ho vynieslo hore k zisku moci a nakoniec sám tomu podľahol – a na tomto do istej miery stroskotala aj úspešnosť a popularita Smeru. Čiže nevieme zaručiť, že toto sa mu určite nestane. Na druhej strane možno práve absencia tej úplnej kontroly nad jeho poslaneckým klubom a absencia parlamentnej mašinérie, ktorá automaticky schvaľuje a poslušne prijíma zákony bez ohľadu na to, čo sa deje v politike, môže byť istým prvkom kontroly zvnútra. Ale či to naozaj tak bude, to je otázne.