Na možné nezrovnalosti pri sčítavaní hlasov v parlamentných voľbách poukazujú najmä voliči koalície PS/Spolu, ktorá zostala tesne pred bránou Národnej rady. Chýbalo jej 926 hlasov, aby mohla miešať karty pri súčasnom zostavovaní vlády.
Jej sympatizanti, ale už aj koalícia, začali zbierať na sociálnych sieťach podnety od voličov. Dokonca vznikla aj petícia, ktorá má koalíciu dotlačiť k tomu, aby podala ústavný podnet.
Volebnú sťažnosť možno podať do desiatich dní od vyhlásenia oficiálnych výsledkov. Podľa Silvie Hudáčkovej, hovorkyne PS/Spolu, koalícia túto sťažnosť stále nepodala. „Situáciu analyzujeme aj s právnikmi,“ vysvetlila. Voliči poukazujú, že ich hlas bol nesprávne započítaný. Ale upozorňujú aj na zle sčítané prednostné hlasy jednotlivých kandidátov, aj takých, ktorí sa do parlamentu nedostali. Štatistický úrad pri niektorých uvádza nižší počet tzv. krúžkov, ako je počet voličov, ktorí deklarujú, že dali konkrétnemu kandidátovi prednostný hlas.
Podľa Hudáčkovej je chyba v Štatistickom úrade. Hovorkyňa úradu Jana Morháčová však krúti hlavou. „My sumarizujeme údaje z 5 998 zápisníc o priebehu hlasovania a výsledkoch volieb. Nemáme nič spoločné s tým, čo sa deje priamo vo volebných miestnostiach. Údaje zo zápisníc prepisujeme do elektronického systému. Takže zachytíme iba taký počet krúžkov kandidátov, ako je v zápisnici. V tomto procese zatiaľ historicky nikdy nevznikla chyba na našej strane,“ oponuje Morháčová.
Čo robili zástupcovia strán?
Riaditeľka odboru volieb a referenda a politických strán rezortu vnútra Eva Chmelová však zdôrazňuje, že do svedomia by si mali vstúpiť zástupcovia politických strán. „Hlasy vo volebnej miestnosti spočítavajú členovia okrskovej komisie, ktorých delegujú politické strany. Rátajú aj prednostné hlasy. To je jediné miesto, kde mohlo dôjsť k pochybeniu,“ prízvukuje Chmelová s tým, že strany majú zodpovednosť za svojich členov v okrskových komisiách.
V tejto súvislosti Hudáčková potvrdila, že aj PS/Spolu v okrskových komisiách mala svojich zástupcov. „Bolo ich 2 909 naprieč celým Slovenskom,“ spresnila.
Chmelová tvrdí, že otázka chýb, ktoré mali nastať pri sčítavaní hlasov, je na stole pri každých voľbách a často môže vyplývať aj zo sklamania z ich výsledkov. „Vyhroteniu napomáha aj fenomén sociálnych sietí. Jediný, kto o opodstatnenosti spochybňovania výsledkov volieb môže rozhodnúť, je Ústavný súd,“ podčiarkuje riaditeľka.
Zlyhanie ľudí nemožno vylúčiť
Pripomína, že zlyhanie ľudského faktora sa nedá vylúčiť. „Netvrdím, že akékoľvek percento chybovosti je dobré, avšak pri takmer šiestich tisíckach okrskových komisií, v ktorých je vyše 50-tisíc členov, a ďalších skoro šesťtisíc zapisovateľoch, sa nedá urobiť všetko dokonale,“ hovorí Chmelová. Pochybiť však mohol aj volič, ktorý hodí do volebnej urny viac ako jeden hlasovací lístok alebo ten lístok nevloží do obálky, či zakrúžkoval viac kandidátov, ako určuje zákon.
Chmelová dodáva, že pri parlamentných voľbách kandidát na prekrúžkovanie potrebuje rádovo aj tisícky hlasov. „Napríklad pri strane Za ľudí potreboval posledný kandidát, ktorý sa dokázal prekrúžkovať, okolo šesťtisíc hlasov, pri najsilnejšom hnutí OĽaNO to bolo až približne aspoň dvadsaťpäťtisíc hlasov,“ podotýka.
Právnik: Porušenie volebných zákonov nestačí
Dôvodom na zneplatnenie volieb nemôžu byť podľa Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského len zle spočítané prednostné hlasy. Vysvetľuje, že na zneplatnenie volieb nestačí len preukázanie porušenia volebných zákonov.
Ako hodnotíte spochybňovanie výsledkov parlamentných volieb?
Vidím tu dve roviny. Prvá je tá, ktorá beží na sociálnych sieťach. Priaznivci jednej koalície založili skupinu, ktorá zbiera podnety a ľudia píšu, čo odhalili. Nezachytil som však prípad, že by niekto tvrdil, že jeho hlas pre politickú stranu nebol počas volieb zaznamenaný. Sú tam desiatky podnetov, že neboli zaznamenané krúžky pre jednotlivých kandidátov. Krúžky však nemôžu ovplyvniť poradie politických strán. Toto nemôže byť dôvod pre zneplatnenie volieb.
A čo je druhá rovina?
To sú hlasy občanov, ktorí volili poštou. Aj tu však treba dôkaz o tom, že došlo k zanedbaniu povinnosti zo strany štátu. Napríklad, ak by sa potvrdilo, že obálky s hlasovacími lístkami rezort občanom neposlal v zákonnej lehote. Vtedy by sa však muselo preukázať, že išlo o zásadné masové zlyhanie na strane štátneho orgánu, ktorý v zmysle zákona nezabezpečil hlasovacie lístky občanom, ktorí majú volebné právo a žijú v zahraničí.
Čo by to teda znamenalo – podať volebnú sťažnosť?
Muselo by ísť o návrh v podobe zneplatnenia volieb ako celku. Predstavovalo by to v našej histórii bezprecedentný zásah do celoštátnych volieb.
No zlyhania pri sčítavaní hlasov sa nedajú vylúčiť.
Podľa judikátov Ústavného súdu sa v tomto smere očakávajú možné organizačné nezrovnalosti alebo porušenia zákona. Dotknúť výsledkov volieb sa to však môže iba vtedy, keď sa preukáže, že porušenie zákona má nejaký vzťah k výsledkom volieb a zároveň ten vzťah má silnú intenzitu.
Čo to presne znamená?
Ak by pri nejakých desiatich občanoch bola zaslaná obálka z ministerstva po lehote, tak to by, samozrejme, nebol zásah s veľkou intenzitou. Je tu však ešte jedna rovina, ktorá v celej tejto debate nezaznela. Ide o systémový problém na úrovni sčítavania hlasov. Ale tento systémový problém tu nie je preto, lebo zákon píše, že každý, kto chce, sa môže ako pozorovateľ sčítavania hlasov zúčastniť vo volebnej komisii. Takže nemáme ani systémový problém, len treba ochotu, aby tu boli ľudia, ktorí to budú chcieť kontrolovať, a samozrejme, aby sme mali okrskových komisárov, ktorí si nebudú zanedbávať povinnosti.