8. marec: Zabudnite na klinčeky

Deň, keď tisíce žien po celom svete vychádzajú do ulíc, aby upozornili na to, čo ich trápi. Muži, ktorí si ich vážia, preberajú ich prácu alebo idú do ulíc spolu s nimi. Nie, Medzinárodný deň žien nie je o rozdávaní klinčekov na mítingoch politických strán.

08.03.2020 08:00
Demonštrantky v španielskej Pamplone Foto: ,
Demonštrantky v španielskej Pamplone vlani 8. marca. Po celej krajine sa konali desiatky protestov za rovnoprávnosť v platoch a proti násiliu na ženách.
debata (76)

Majú ženy 8. marca dôvod na oslavu alebo na protesty? Napríklad aj na Slovensku, kde dosluhujúci parlament odmietol tzv. Istanbulský dohovor o elimininácii násilia páchaného na ženách a poslanci z rôznych politických strán sa pretekali v predkladaní návrhov na sprísnenie zákona o potratoch?

Podľa sociologičky Barbory Holubovej vzhľadom na útoky na práva žien a rodovú rovnosť, a to nielen na Slovensku, je namieste skôr mobilizácia ako oslava. „Medzinárodný deň žien ako príležitosť na bilanciu a naštartovanie jasného odporu žien voči nespravodlivosti je na Slovensku viac než aktuálny,“ hovorí Holubová. Dôvodov na mobilizáciu je viac – nerovnaké odmeňovanie, násilie na ženách, snahy o sprísnenie interrupčného zákona…

285 zabitých žien

Sociologička upozorňuje na pretrvávajúci 20-percentný rozdiel v príjmoch mužov a žien na Slovensku, rastúci a už viac ako 37-percentný podiel jednorodičovských domácností (prevažne žien) v riziku chudoby. Alarmujúce sú štatistiky o násilí na ženách. „Na základe policajných štatistík bolo za posledných desať rokov 285 žien zabitých a zavraždených, z nich 61 svojimi manželmi alebo partnermi,“ zdôrazňuje Holubová. „K tomu sa pridružujú katastrofálne podmienky žien, ktoré žijú v segregovaných osadách, dodnes jasne nedoriešená sterilizácia rómskych žien v minulosti, ale aj násilie pri pôrodoch a nerešpektovanie viacerých kľúčových práv žien na informácie a súkromie,“ vymenúva Holubová.

Tiež pripomína čoraz častejšie snahy o sprísnenie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva, a to napriek klesajúcemu počtu interrupcií, či stigmatizáciu antikoncepcie a blokovanie zavedenia efektívnej sexuálnej výchovy. „Osobitnou kapitolou je nesystémové nastavenie financovania podporných služieb pre ženy, ktoré zažívajú násilie, chybné prevzatie európskej smernice pre ochranu obetí či nútenie matiek a detí stretávať sa s násilným partnerom,“ uzatvára Holubová výpočet hlavných dôvodov toho, prečo ženy na Slovensku nemajú dôvod na oslavu, ale skôr na mobilizáciu.

Ani antikoncepcia, ani interrupcia?

Historicky sa vznik Medzinárodného dňa žien (MDŽ) viaže skôr na protesty ako na oslavy. „Pôvodne išlo o vyjadrenie solidarity so ženami, ktoré demonštrovali proti drakonickým pracovným podmienkam a zneužívaniu žien ako lacnej pracovnej sily. Neskôr sa k tomu pridali aj požiadavky za volebné právo žien,“ pripomína Holubová. MDŽ ako sviatok uznala v roku 1977 OSN, dnes má tento deň podľa Holubovej širší význam.

Podľa Adriany Mesochoritisovej zo združenia Možnosť voľby by sa 8. marec mal pripomínať, pretože je spájaný s ľudskými právami žien a je dôležité hovoriť o tom, ako sú porušované. Pripomína najmä odmietnutie Istanbulského dohovoru, ale aj to, že za uplynulé dva roky bolo do parlamentu predložených viacero návrhov zákonov na obmedzenie interrupcií. „Naznačuje to veľmi negatívny trend, zhoršený nástupom mnohých ultrakonzerva­tívnych poslancov a poslankýň a oslabením politických strán, ktoré mali snahu riešiť problémy žien. Môžeme očakávať, že útoky na ľudské práva sa budú ďalej stupňovať,“ dodáva.

Sťažiť prístup ženám k legálnej interrupcii nie je riešenie. Viedlo by to skôr k tzv. interrupčnej turistike a tiež k nelegálnym potratom, ktoré ohrozujú životy žien. „Počet interrupcií na Slovensku dlhodobo klesá a deje sa tak bez zákazu. Zákaz a reštrikcie neznižujú počet interrupcií. Ukazujú to dáta zo zahraničia, kde sú interrupcie zakázané. Keď kladiete ženám prekážky v prístupe k bezpečným interrupciám, tak ich ohrozujete na zdraví a živote. A prehlbujete sociálne nerovnosti. Pretože mnohé ženy sú príliš chudobné na to, aby si zaplatili interrupciu v zahraničí. A siahajú po riešeniach, ktoré ohrozujú ich zdravie a životy,“ prízvukuje Mesochoritisová.

Navyše, vo viacerých regiónoch sa už teraz komplikuje aj prístup k antikoncepcii. „Niektoré lekárne odmietajú vydávať antikoncepciu a mnohé ženy ani nemajú peniaze na to, aby si antikoncepciu kúpili,“ upozorňuje Mesochoritisová. Pritom v krajinách, kde boli prijaté tzv. prorodinné opatrenia, to podľa nej neviedlo k zvýšeniu pôrodnosti.

Pozor, ide o demokraciu

Témy, ktoré sa týkajú aj práv žien, mnohí politici označujú za „kultúrno-etické otázky“. „Aké kultúrno-etické otázky? Veď to sú otázky, ktoré sa týkajú každodenného života žien. Tento výraz zľahčuje práva žien, umožňuje ľuďom stáť bokom od všetkým problémov, čo musia ženy denne riešiť. Pritom ide o kľúčové otázky o možnosti rozhodovať o svojom živote a tele. Ide o násilie, znásilnenia, nemožnosť dovolať sa spravodlivosti. Ide o chudobu žien. Mnohí majú plné ústa toho, ako chcú pomáhať ženám. Tak nech to začnú robiť. Pomôžu také rodinné politiky, v ktorých nebude vychovávanie dieťaťa znamenať ohrozenie chudobou či výrazné zhoršenie finančnej situácie domácnosti. Nech urýchlene schvália hradenie všetkých antikoncepčných metód zo zdravotného poistenia, aby antikoncepcia nebola luxusom pre tých, čo si ju môžu dovoliť. Nech zabezpečia dostatok miest v škôlkach či jasliach. A odstránia rodové nerovnosti vo všetkých oblastiach. To je jediná cesta, všetko ostatné sú populistické reči,“ zdôrazňuje Mesochoritisová.

Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorou lomcujú emócie (a nie odborná diskusia) v otázkach týkajúcich sa práv a postavenia žien. Varovaním by malo byť, že spochybňovanie práv žien vnášajú do politiky najmä krajne pravicové sily, ktoré majú tendenciu starať sa do životov iných a podriadiť si krajinu na svoj obraz. „Ľudské práva žien sú akoby lakmusovým papierikom demokracie. Okliešťovanie práv žien je prvým ukazovateľom ohrozenia demokracie, zdvihnutým prstom, ktorý varuje,“ dodáva Mesochoritisová.

Autoritárske režimy podriadenosť žien berú ako samozrejmosť. Svojský „darček“ k MDŽ dal ženám napríklad venezuelský prezident Nicolás Maduro. Venezuelčanky vyzval, aby každá mala šesť detí. V krajine, kde ženám za podstúpenie interrupcie hrozí väzenie, pritom rastie novorodenecká úmrtnosť aj pre nedostatok kvalifikovaných zdravotníkov, liekov a zdravotníckeho materiálu. Ekonomika je rozvrátená, stúpa počet podvyživených detí i matiek. Maduro, ktorý je kritizovaný za potláčanie ľudských práv a represie voči oponentom, ale ženám odkazuje: „Roďte, roďte! Všetky ženy nech majú šesť detí, nech rastie naša vlasť.“

Čo na to muži

Podľa Laca Oravca z Nadácie Milana Šimečku dôvod na oslavy 8. marca určite je. „Otázka je, komu je ten sviatok určený. Či muži majú oslavovať ženy, alebo ženy ho majú brať ako sviatok svojej hrdosti, čo mi je sympatickejšie. Druhá vec je, aká je situácia. Bolo by ideálne, keby sme mohli povedať, že situácia sa z roka na rok zlepšuje,“ myslí si Oravec.

Podľa neho by sa mal pripomínať historický kontext, ale aj to, že ide o kontinuálny dlhodobý zápas. V mnohých krajinách sa to tak aj robí, keď ženy demonštrujú proti násiliu, sprísňovaniu zákonov, prípadne niekoľko hodín štrajkujú.

V postkomunis­tických krajinách panuje voči 8. marcu u mnohých skôr averzia, pretože istým spôsobom pripomína obdobie spred roku 1989. A tomuto vnímaniu „pomohli“ aj niektoré strany ako HZDS, SDĽ a Smer rozdávaním klinčekov ženám na mítingoch. „Bolo by dobré, keby sme sa vedeli vymaniť z istého typu spomínania a posunúť ten sviatok kvalitatívne ďalej,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.

Podľa Oravca od revolúcie krajina zažíva akoby rozpad umelých rovností. „Zároveň nám chýba silná história ženského zápasu. Ten má korene v období prvej Československej republiky, ale následne bol prerušený. Mám pocit, že väčšina samotných žien necíti, že by boli súčasťou väčšieho dlhodobého zápasu za zlepšenie ich postavenia. Akoby sme sa ešte ani neuzhodli na tom, že máme problém,“ myslí si Oravec. Pripomína násilie na ženách, ale aj o ich zastúpenie vo verejnom priestore, inštitúciách, firmách až po nerovnaké odmeňovanie, ale aj o to, že žena je vnímaná ako objekt záujmu mužov. „Aj MDŽ je často stereotypne demonštrované zjednodušeným zobrazovaním ženy ako krajšej polovičky ľudstva,“ dodal.

Na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, pritom dochádza akoby k skoku dozadu. Spochybňuje sa to, čo sa dosiahlo, aj princíp zrovnoprávňovania. Existuje silné protihnutie mužov, ktoré sa cíti akoby ohrozené či ukrivdené. „Zdá sa, že tieto skupiny, ktoré priamo alebo nepriamo spochybňujú potrebu rodovej rovnoprávnosti, sú vplyvné, politicky silné a veľmi dominantné. A to nielenže brzdí odbornú, racionálnu, kultivovanú debatu o zlepšovaní podmienok, ale až akoby ničí to, čo sa dosiahlo. Je to vážny stav,“ upozorňuje Oravec.

V postkomunis­tických krajinách to podľa neho má ešte dramatickejšie dôsledky. „Napríklad odmietnutie Istanbulského dohovoru. To je pre mňa medzinárodnou hanbou. Je naozaj smutné, že chceme byť hádam jedinou krajinou v Európe, ktorá sa bude kŕčovito držať svetonázoru 19. storočia,“ uzatvára Oravec.

76 debata chyba
Viac na túto tému: #MDŽ #Medzinárodný deň žien