Virológ: Každý z nás by sa mal správať zodpovedne

, 08.03.2020 12:00

Každý z nás sa musí správať, akoby bol teoreticky nakazený, tvrdí virológ Boris Klempa z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied. "Určite je dôležité, aby zafungovalo kolektívne vedomie a šírenie vírusu sme spolu čo najviac spomalili," tvrdí.

Na čo si treba dávať pozor a ako sa zachovať, keď si človek všimne príznaky príbuzné chrípke?

Koronavírus môžu šíriť aj ľudia, u ktorých sa ešte príznaky neprejavili, alebo len veľmi mierne, preto je veľmi ťažké zabrániť jeho šíreniu. Musíme k tomu pristupovať s vedomím, že vírus môže mať hocikto. Je to oveľa horšia situácia ako pri víruse SARS, keď len jednoznačne chorí ľudia boli schopní vírus prenášať ďalej a ich izoláciou sa tak dalo šírenie zastaviť. Čo naozaj pomáha, je súbor opatrení, ktoré sa označujú ako „social distancing“, teda ide o to, aby sa ľudia snažili minimalizovať kontakt s inými. Musia sa správať tak, akoby boli teoreticky nakazení. K tomu patrí zvýšená hygiena, najmä pravidelné umývanie rúk a vyhýbanie sa miestam, kde je veľa ľudí. Vyhýbanie sa príliš blízkemu a priamemu kontaktu s ľuďmi, aby k tomu prenosu kvapôčkovej infekcie nemohlo prísť.

Ako presne sa vírus šíri? Stačí byť v jednej miestnosti s niekým alebo je na prenos potrebný dotyk?

Vírus sa šíri predovšetkým kvapôčkovou infekciou, čo znamená, že musíme byť v priamom kontakte s infikovanou osobou. Nie je to tak, že ľudia vyjdú na ulicu a vírus môžu vdýchnuť. To vôbec nie. Musí tam byť kontakt s nakazeným človekom a musí byť pomerne blízky. Už odstup aspoň jedného metra riziko výrazne znižuje. Hygiena rúk sa možno zdá len ako fráza, ale je pravda, že ľudia veľmi často kýchajú a kašlú do ruky, môžu vírus preniesť podaním ruky alebo sa dostane na iné povrchy. Keď sa potom takouto rukou človek dotkne tváre, očí či nosa, spôsobí si infekciu. Naozaj si treba často umývať ruky a vedome sa naučiť nedotýkať sa stále tváre, úst, očí a nosa, čo často robíme nevedome. Najlepšie je tiež vyhýbať sa kontaktu s väčším počtom ľudí, pretože sa tak zvyšuje pravdepodobnosť nakazenia, a pri nejakom kontakte sa snažiť držať odstup.

Ak by chcel niekto radšej ostať zavretý doma, kedy epidémia prehrmí?

To sa dá veľmi ťažko povedať. Určite to však nebude otázka dvoch týždňov, bude to trvať dlhšie. Predstava, že sa človek na dva týždne zavrie doma a počká, kým bude po všetkom, je naivná. Dá sa predpokladať, že s príchodom jari, alebo skôr až leta, keď bude suchšie, slnečnejšie a teplejšie, sa to skončí, podobne ako každoročná chrípková sezóna. Dúfame, že sa to tiež takto skončí. To však uvidíme, až keď sa to stane. Je však určite reálne očakávať, že sa to s príchodom leta aspoň utlmí.

To, že je teraz chrípková sezóna, je len nepríjemná náhoda alebo sa tento vírus rozšíril práve preto tak rýchlo?

Pôvodný impulz, že to prišlo práve teraz, je asi len náhoda. Avšak to, že to prebieha súčasne s chrípkovou epidémiou, je len nešťastná okolnosť, ktorá situáciu komplikuje.

Niektorí odborníci priznali, že vírus má na svedomí menej obetí ako každoročné chrípkové epidémie, prečo je teda považovaný za taký nebezpečný?

Má to dva dôležité aspekty. Prvým je, že sa vírus môže šíriť nebadane, a preto veľmi rýchlo. Tie počty môžu preto začať narastať veľmi intenzívne. Ak sa to stane rýchlo a vo všetkých krajinách naraz, môže to veľmi výrazne ochromiť zdravotnícke systémy. Vidíme to už teraz. Zrazu je nedostatok rúšok a dezinfekčného materiálu. Ak by začali počty prípadov masívne narastať, môže sa stať, že zdravotnícke systémy budú natoľko zahltené, že aj iné zdravotné problémy budú zrazu oveľa kritickejšie. Po druhé, stále sa zdá, že počet smrteľných prípadov nemusí byť zatiaľ veľmi vysoký, tento vírus je v porovnaní s bežnou chrípkou minimálne desaťkrát nebezpečnejší. Aj keď u drvivej väčšiny ľudí je priebeh ochorenia mierny a nič vážne sa nedeje, ale minimálne desať percent ľudí potrebuje intenzívnu starostlivosť, a ak by počet ochorení začal masívne narastať, aj počet ľudí vyžadujúci intenzívnu starostlivosť bude masívne narastať. To môže byť opäť veľký problém. To je dôvod, prečo majú všetky zodpovedné autority také obavy a robia sa všetky tie opatrenia. Aj keď sa zdá, že sa tomu už nevyhneme, ide o to, aby sa to tempo šírenia čo najviac spomalilo a tá záťaž neprišla príliš naraz.

Ako prebieha liečba? Je vôbec na chorobu spôsobenú koronavírusom liek?

V tejto fáze je liečba len podporná a pacientovi sa len pomáha, aby si s tým vírusom jeho telo poradilo samo. Žiadny špecifický liek teda nie je. Podporná liečba ťažkých prípadov, keď zlyhávajú pľúca, zahŕňa napríklad aj umelú ventiláciu a umelé okysličovanie krvi, čo sú veľmi náročné procedúry, na ktoré treba jednotku intenzívnej starostlivosti. Určite už však v tejto chvíli prebieha množstvo klinických štúdií, najmä v Číne, kde sa testujú rôzne antivírusové látky pôvodne vyvinuté proti iným vírusom. Mali by byť ale účinné aj proti koronavírusu. Publikované už boli aj úspešné prípady liečby, ale sú to, samozrejme, iba ojedinelé prípady. Treba si počkať na jednoznačnejšie výsledky týchto štúdií.

Keby sa podarilo liek nájsť, ako dlho by trvalo, kým by sa dostal medzi širokú verejnosť, ak je dnes problém zohnať vôbec ochranné rúška?

Pri liekoch, ktoré sú ešte len experimentálne, by to trvalo mesiace. Sú však aj lieky, ktoré boli testované a schválené na iné využitie a pri týchto by to mohlo byť oveľa rýchlejšie, ak by sa potvrdila účinnosť. Je to však liečba, ktorá by sa týkala len ťažších prípadov, keďže až 80 percent ľudí má len veľmi mierne príznaky.

Aj ľudia, ktorí majú len veľmi mierne alebo takmer žiadne príznaky, môžu chorobu rozširovať. Ako by sa teda mali zachovať aj tí, ktorí sa vďaka pevnému zdraviu vírusu neboja?

Určite by si mali dávať pozor všetci. Aj keď nemajú obavu o vlastný život, mali by myslieť na kolektívne šírenie vírusu, aby sme ho zastavili alebo aspoň spomalili. Musíme dbať a pamätať práve na tých slabších. To, že ja nemám príznaky, neznamená, že by som sa mal správať nezodpovedne a nakaziť svojho deda či rodiča. Určite je dôležité, aby zafungovalo kolektívne vedomie a šírenie vírusu sme spoločne čo najviac spomalili.

Ak už mladý a zdravý človek koronavírus dostal a prekonal ho, musí byť aj naďalej opatrný a zodpovedný, alebo sa už stane imúnnym a vírus ani ďalej neprenáša?

Vo všeobecnosti odpoveď nášho imunitného systému spôsobí, že sme po prekonaní ochorenia imúnni. Aká je doba imúnnosti dlhá, zatiaľ nevieme. Nepredpokladal by som, že ide o nejakú celoživotnú imunitu, keďže to tak nie je ani pri iných koronavírusoch. Nejaká imunita možno na jednu sezónu zostane, ale skôr by som si myslel, že nebude veľmi dlhá.

Ako hodnotíte opatrenia, ktoré prijal ústredný krízový štáb?

Stotožňujem sa s tým, že tie opatrenia majú zmysel, keď sú urobené hneď na začiatku, veľmi skoro, a nie až neskôr, pretože vtedy sú už neúčinné. Radšej viac teraz ako neskôr.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#SAV #koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku