Keď Kiska v júni 2019 po odchode z funkcie hlavy štátu oznámil, že založí vlastnú stranu, predpokladal, že sa mu podarí zopakovať úspech z roku 2014, keď kandidoval v prezidentských voľbách. Videl sa nádejný budúci predseda vlády. V podstate to bol jediný dôvod, prečo sa rozhodol ísť do parlamentných volieb.
Ponuku od tandemu PS/Spolu odmietol, lebo veril, že volebný zisk Za ľudí bude o niečo vyšší v porovnaní s táborom politických dvojičiek Michala Trubana a Miroslava Beblavého.
Po volebnej noci však kiskovci nemohli vyskakovať. Ani nie šesť percent hlasov znamenalo, že sú až štvrtí v poradí v prípade, ak naozaj vznikne koaličný štvorlístok.
Príležitosť získať dôležitú funkciu
Napriek slabému výsledku Za ľudí si však Kiska mohol vypýtať pre seba významnú funkciu vo vláde. Nielen preto, že je líder tejto strany. Aj z dôvodu, že volebný víťaz a šéf obyčajných Igor Matovič rýchlo odkryl karty, keď povedal, že chce mať v parlamente ústavnú väčšinu, čo bez kiskovcov nie je možné.
Lenže Kiska osobne neprejavil záujem o nijaké ministerstvo. Do úvahy prichádzal napríklad prestížny post na čele rezortu diplomacie, ale vôbec ho to nelákalo. Kiska chcel, aby Matovič prikývol, že ho zvolia za predsedu NR SR. Boris Kollár sa však poponáhľal a teraz takmer každý deň opakuje, že táto stolička patrí jeho hnutiu Sme rodina, čiže jemu. Možnosť, že by Kollár ešte ustúpil, je prakticky už nepredstaviteľná.
Kiska má dva motívy, prečo mu záleží, aby sa stal predsedom parlamentu. Jeden je ten, že funkciu druhého ústavného činiteľa považuje za dôstojné miesto pre bývalého prezidenta. Druhý spočíva v tom, že by mu to umožnilo fungovať „v režime Bratislava – Poprad“, ako keď bol hlava štátu.
Päť rokov pravidelne trávil v hlavnom meste len štyri dni v týždni. Niekedy odišiel do Popradu už vo štvrtok večer a vrátil sa neskoro v nedeľu, prípadne až v pondelok ráno. Najvyšší post v NR SR je preňho ako šitý na mieru, aby mohol nadviazať na svoje predĺžené popradské víkendy.
V hre je možnosť, že by sa mohol dať zvoliť za podpredsedu zákonodarného zboru. Stačilo by mu to však? Ak nie, prenechá túto funkciu Veronike Remišovej, ktorú vlani k sebe zlanáril od obyčajných v nádeji, že pomôže volebnému zisku jeho strany vo februári tohto roku? Je to otvorené.
Kolíková a Ledecký ako Kiskove priority
Na jednej strane Kiska pôsobí rozpačito, na druhej strane mu treba uznať, že do pravdepodobnej štvorkoalície navrhol veľmi šikovných ľudí. Podľa kľúča delenia postov by kiskovci mali riadiť dve ministerstvá. Kiska si na rokovaniach s Matovičom, Kollárom a Richardom Sulíkom, ktorý vedie Slobodu a solidaritu, určil za priority získať miesta pre Máriu Kolíkovú a Vladimíra Ledeckého.
Vyštudovaná právnička Kolíková má veľmi dobrú povesť v odborných kruhoch. Navyše výborne pozná agendu ministerstva spravodlivosti, o ktoré sa zaujíma, lebo na ňom pracovala na poste štátnej tajomníčky.
Ledecký, starosta Spišského Hrhova, má šancu stať sa ministrom pôdohospodárstva. Denník Pravda pred niekoľkými dňami informoval, že vážnym kandidátom na funkciu šéfa diplomacie je aj Tomáš Valášek z Kiskovej strany.
Najnovšie to však vyzerá tak, že do vlády by išli od Za ľudí spomínaní Ledecký a Kolíková. A tretie miesto v kabinete už pre kiskovcov neprichádza do úvahy napriek tomu, že sa verejne netaja, že sa im nepozdáva šablóna 8 – 3 – 2 – 2.
Čo s Naďom a Krajniakom
Mimochodom, na začiatku vyjednávania sa vyskytol variant, že rezorty diplomacie a obrany pripadnú obyčajným. Nastalo to po vyjadrení Kisku za zatvorenými dverami, že ministerstvo zahraničných vecí pre seba nechce. Súčasťou tejto alternatívy bolo, že Milan Krajniak zo Sme rodina bude nový riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Tomu však ide v prvom rade o nejaký silový rezort vo vláde.
Aktuálne to vyzerá tak, že Krajniak dostane ministerstvo obrany, ako už Pravda informovala na svojej webovej stránke túto sobotu. V takom prípade by sa tieňový minister obrany Jaroslav Naď z obyčajných mohol stať ministrom zahraničných vecí, čo pre Pravdu cez víkend nepriamo nevylúčil.
Naď mal predvolebnú dohodu s Matovičom, že ho bude presadzovať za ministra obrany. Ale s tým, že mu povedal, že mu nemôže dať stopercentnú záruku, že sa na tomto poste skutočne ocitne.