Úrad verejného zdravotníctva už niekoľko týždňov vyzýva, aby pacienti, ktorí majú podozrenie na ochorenie, nechodili do ambulancií a na pohotovosť osobne. Ak má pacient teplotu 38 stupňov a viac, je potrebné z domu zavolať sanitku, ktorá ho odvezie na špecializované pracovisko. Tí, u ktorých sa teplota neobjavila, majú zostať v domácej izolácii a zavolať svojmu lekárovi, ktorý im odporučí liečbu.
Lekár by mal po ôsmich až dvanástich hodinách zavolať pacientovi znova a zistiť, či sa jeho zdravotný stav zmenil. Ak sa mu pohoršilo, môže odborník po konzultácii s príslušným regionálnym hygienikom poslať k pacientovi sanitku na odber vzoriek od pacienta.
„Pacienti podozriví z ochorenia COVID-19, ktorí sú za prísnych preventívnych opatrení privezení na infekčné oddelenie, zostanú hospitalizovaní do výsledkov laboratórneho vyšetrenia, ak lekár oddelenia nerozhodne inak,“ uzavrel úrad.
Nesnažte sa nič tajiť
Lekári upozorňujú na prípady, keď sa ľudia nechcú priznať, že niekam cestovali a v hre je tak aj koronavírus. Odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská upozorňuje, že môže ísť o trestný čin všeobecného ohrozenia. Vinník si môže posedieť až desať rokov za mrežami.
Vo Fakultnej nemocnici v Nitre pediater Peter Visolajský ošetroval cez víkend na pohotovosti dieťa s horúčkou. Až na jeho neústupčivé otázky rodič priznal, že boli v zahraničí. „Som nahnevaný. Rodič prišiel s dieťaťom v horúčkach na vyšetrenie. Sedeli v čakárni, zavolal som ich dnu. Rodič mi hovorí, že dieťa má štyri dni bolesti, ale funguje. Pýtam sa, ak má štyri dni takéto nezávažné ťažkosti, prečo ste prišli teraz o polnoci? Nič… U obvodnej ste boli? Nič…“ opísal svoju skúsenosť lekár na sociálnej sieti. Dieťa malo horúčku a kašlalo, Visolajský tak chcel zistiť cestovateľskú anamnézu. „Pýtam sa: cestovali ste? Ticho… Uprene sa zahľadím na rodiča… No áno, lyžovať, povedal mi. Ticho… Neboli ste v Taliansku? pýtam sa. Ticho. Boli,“ dodal pediater. Nakoniec vyšlo najavo, že sa vrátili pred 14 dňami.
Dieťa aj starý otec
Podľa Visolajského ide o nezodpovedný prístup pacientov. Rodič ohrozil lekára, zdravotnú sestru aj ostatných pacientov v čakárni. Pediater preto kontaktoval infekčné oddelenie nemocnice.
„Lekárka mi oznámila, že tohto rodiča v ten deň prepustili z infekčného, kde bol pre podozrenie na COVID-19. Vyšetrenia boli negatívne, dieťa však vyšetrené nebolo. Poslal som ho na infekčné na vyšetrenie,“ uviedol Visolajský.
Zdôraznil, že ak by o podozrení vedel od začiatku, mohli si so zdravotnou sestrou nasadiť ochranné rúška. Takto ich rodič vystavil veľkému riziku. „Ak nezodpovedným správaním ohrozíme zdravotníkov a tí pôjdu do karantény na 14 dní či na PN, tak o pár dní nám nebude mať kto v ťažších situáciách pomáhať,“ varoval Visolajský.
Pokus o utajenie cestovateľskej anamnézy zažili v nedeľu večer aj v nemocnici Košice-Šaca, kde prijali 86-ročného seniora s dýchacími problémami. Jeho príbuzný na opakované otázky, či niekto z rodiny dôchodcu cestoval, uviedol, že nie. O niekoľko hodín sa však ozvala ďalšia príbuzná, ktorá priznala, že vnuk chorého penzistu bol nedávno v talianskych Benátkach. Muž je momentálne v kritickom stave. Je hospitalizovaný na oddelení ARO. Nemocnica tiež musela niekoľko hodín fungovať v obmedzenom režime.
Môže ísť o trestný čin
Za utajovanie informácií sa vinník môže dopustiť trestného činu všeobecného ohrozenia podľa Trestného zákona. „Pretože zatajením môže vzniknúť nebezpečenstvo nákazy a nebude ju možné podchytiť v počiatočných štádiách. V súčasnosti je už dostatok informácii o tom, ktoré krajiny sú rizikové. Ak pacient má príznaky a bol v takej krajine, je povinný o tom lekára informovať, nesmie tieto skutočnosti zatajiť, inak môže skutočne ísť až o trestný čin,“ vysvetlila pre Pravdu Lucia Kurilovská, rektorka Akadémie Policajného zboru.
V takom prípade vinníkovi hrozí trest odňatia slobody štyri až desať rokov. Na hrozbu dopustenia sa trestného činu zatajovaním informácií lekárovi oficiálne upozornila svojich obyvateľov aj Česká republika. „Keď je nariadená domáca karanténa, sú možné náhodné kontroly, pravdepodobne sa pôjde podľa režimu PN, keď kontroly vykonávajú pracovníci Sociálnej poisťovne,“ skonštatovala Kurilovská.
Za porušenie karantény je pokuta
Domáca karanténa obsahuje množstvo pravidiel a obmedzení. Ak ju pacient nedodrží, hrozí mu pokuta či trestné stíhanie.
V prípade, že má človek podozrenie na ochorenie, ale príznaky ešte nemá, jeho úlohou je zostať doma a pozorne sledovať svoj zdravotný stav. Ak sa zhorší, ihneď by mal kontakovať lekára. „Pre osobu, ktorá už má respiračné ochorenie, je vhodné vyhradiť samostatnú izbu,“ priblížila Daša Račková, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva. V domácnosti je dôležité dbať na dôkladnú a častú dezinfekciu povrchov, časté vetranie či na dôkladnú hygienu rúk.
Izolovať od chorého by sa mali aj starí a oslabení členovia rodiny, pre ktorých predstavuje COVID-19 vyššie riziko ohrozenia. Nesmú prísť do kontaktu s chorým, nesmú používať ten istý uterák, dotýkať sa tých istých vecí a podobne. „Naopak, k chorému, ktorý musí byť v samostatnej miestnosti, by mal vstupovať iba najsilnejší a najzdravší člen rodiny, a to vždy s ochranou úst, nosa a očí a v rukaviciach. Zároveň je nevyhnutná dezinfekcia všetkého, s čím prišiel chorý, resp. ošetrovateľ do kontaktu,“ vymenovala na svojej stránke sieť nemocníc Svet zdravia. Ošetrovateľ by tak mal používať ochranné rúško a respirátor.
V prípade izolácie je potrebné obmedzenie návštev v byte nakazeného. Nemal by tiež chodiť do práce, výnimkou je tvz. práca z domu. „Je potrebné zdržať sa akýchkoľvek činností, ktoré si vyžadujú opustiť miesto izolácie,“ zdôraznila Račková. Pre nakazeného sú tak vylúčené nákupy potravín, liekov či prechádzky so psom. „Ak regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadi osobe karanténu, táto osoba je karanténu povinná dodržiavať. V opačnom prípade sa dopúšťa priestupku na úseku verejného zdravotníctva a hrozí jej pokuta až do výšky 1 659 eur,“ pripomenula Račková. Nedodržiavanie domácej karantény môže podľa nej znamenať až trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.