Slovenským pacientom nula sa stal syn prvého potvrdeného prípadu koronavírusu. Juraj Kopáček, vedecký riaditeľ Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied v Bratislave vysvetľuje, že to, či sa u pacienta ochorenie prejaví, závisí od „dávky“ vírusu, ktorý dostane, a od sily jeho imunity.
Foto: SAV
Čo to znamená označenie pacient 0 a prečo je to dôležité určiť?
Výraz pacient nula (pacient 0) pochádza z 80. rokov minulého storočia, keď v USA intenzívne hľadali počiatočných nosičov ochorenia AIDS v americkej populácii. V dnešnej praxi ide o termín používaný na opis prvého človeka infikovaného vírusovým alebo bakteriálnym ochorením pri prepuknutí choroby. V prípade ochorenia COVID-19 by malo ísť o prvého človeka, na ktorého sa preniesla nákaza zo zvieraťa. Čínskym úradom sa však takéhoto človeka dodnes nepodarilo identifikovať. Termínom pacient 0 sú označované aj osoby, ktoré sú pôvodcami lokálnych epidémií, napríklad na úrovni jednotlivých štátov. Identifikácia takýchto osôb je dôležitá jednak z pohľadu epizootického, teda, keď ide najmä o včasné vymedzenie ohniska nákazy a zabránenie následnému šíreniu. Súčasne identifikácia pacienta 0 umožní sledovať možné cesty zavlečenia nákazy na konkrétne územie. Na základe určenia genetickej informácie pôvodcu ochorenia (v tomto prípade SARS-CoV-2) izolovaného z pacienta 0 (ale aj následných pacientov), dokážu vedci zostavovať genetické mapy a určovať genetickú príbuznosť jednotlivých vírusových izolátov a ich geografickú distribúciu, čo umožňuje mapovať šírenie vírusu vo svete.
V súvislosti s prvými nakazenými sa hovorí o primárnej a sekundárnej nákaze.
Primárnou nákazou sa označuje prvý kontakt osoby s patogénom spôsobujúcim ochorenie. Sekundárna nákaza môže byť chápaná ako nákaza, ktorá sa následne pridružuje k primárnej nákaze, najmä ako dôsledok oslabenia pacientovej imunity. Typicky sú známe bakteriálne infekcie dýchacích ciest pri chrípke, ktoré celkovo zhoršujú stav pacienta. Iná situácia je, keď príde k opakovanej infekcii tým istým patogénom, ktorá sa v praxi označuje pojmom reinfekcia (opakovaná infekcia). V prípade ochorenia COVID-19 sa objavili prvé takéto správy. Ale vedci sú zatiaľ veľmi opatrní, pretože od prepuknutia nákazy uplynul veľmi krátky čas a nemáme dostatok údajov na to, aby sa ukázalo, či ide o reinfekciu, alebo iba o nedostatočné preliečenie pacientov, keď vírus ostal v ich orgánoch a následne za vhodných podmienok opäť prišlo k prejavom ochorenia. Všeobecne opakovaná infekcia máva miernejší priebeh ako primárna, pretože u pacienta došlo k vytvoreniu protilátok voči vírusu alebo inému pôvodcovi ochorenia.
Muž sa nakazil a mal prejavy ochorenia, jeho manželka a syn sú rovnako potvrdené prípady, ale prejavy nemajú. Prečo?
To, či sa u niekoho príznaky choroby COVID-19 prejavia, neprejavia respektíve choroba má mierny alebo vážny priebeh, závisí od viacerých faktorov. Prvým je spôsob infekcie človeka, respektíve akej počiatočnej „dávke“ vírusu je vystavený (typicky vysoké riziko je u lekárov a zdravotníckeho personálu). Následne zohráva úlohu účinnosť väzby vírusu na bunkový receptor, čím viac receptorov je na povrchu bunky, tým je prienik vírusu účinnejší. Tretím faktorom je efektivita obrany organizmu voči infekcii, teda imunitná odpoveď. Práve tu sú značné rozdiely v ľudskej populácii, pričom všeobecne platí, že staršie osoby majú slabšiu imunitu ako mladší jedinci. Takisto sa u staršej generácie stretávame s prítomnosťou iných ochorení, ktoré celkový zdravotný stav oslabujú. Ale, samozrejme, aj mladšie vekové ročníky môžu mať z rôznych príčin oslabenú imunitu.
Má človek šancu rozpoznať, že je prenášačom?
Ak je človek infikovaný vírusom SARS-CoV-2 a nedochádza uňho k vonkajším prejavom ochorenia, sám nerozpozná, či je, alebo nie je prenášačom vírusu. V súčasnej situácii, keď výskyt ochorenia významnou mierou súvisí s cestovateľskou anamnézou, je dôležité takéto osoby považovať za potenciálnych prenášačov a odporučiť (nariadiť) domácu karanténu. Ak už došlo k vonkajším prejavom ochorenia typickým pre COVID-19, mal by postupovať podľa odporúčaní a nariadení Úradu verejného zdravotníctva alebo svojho lekára. V súčasnej situácii je nevyhnutné správať sa zodpovedne voči sebe, svojej rodine a spoločnosti ako takej, lebo bez toho nariadené opatrenia strácajú na význame.