Denníku Pravda to v utorok neskoro večer povedali dva od seba nezávislé dôveryhodné zdroje, ktoré sú oboznámené s výsledkami rozhovorov budúcich vládnych strán. „K akýmkoľvek špekuláciám sa zásadne nevyjadrujem,“ reagoval Káčer pre Pravdu. Podľa našich informácií by to však mala byť hotová vec.
Káčer bol ambasádor Slovenska v dvoch štátoch. Najprv v USA, neskôr v Maďarsku. Do Washingtonu ho vyslala vláda Mikuláša Dzurindu, do Budapešti vláda Roberta Fica. V Spojených štátoch pôsobil v období 2003 – 2008 a v Maďarsku v rokoch 2013 – 2018. Má skúsenosti aj z bruselskej centrály Severoatlantickej aliancie, kde bol dávnejšie štyri roky prvý tajomník slovenskej misie pri NATO.
Zrušenie víz, návšteva Busha
Výsledky práce veľvyslancov sú pre bežných ľudí, ktorí nepoznajú zákulisie toho, ako funguje diplomacia, zrejme málo viditeľné. V prípade Káčera treba zdôrazniť najmenej dve veci. Pripomenúť, čo sa mu vo Washingtone podarilo urobiť pre občanov Slovenska a poukázať na to, že mal zásluhu na prvej historickej návšteve šéfa Bieleho domu v Bratislave.
Káčer totiž výrazne prispel k tomu, že USA konečne zrušili vízovú povinnosť, ktorú dlhé roky uplatňovali voči našim občanom. Cestovná bariéra do Spojených štátov padla na jeseň 2008.
Úplne neznámou skutočnosťou v našej verejnosti je to, že Káčer vyvinul veľké úsilie, aby prezident najväčšej mocnosti na svete navštívil Slovensko. Po znovuzvolení Georgea Busha ml. v novembri 2004 sa veľmi angažoval medzi vysokopostavenými členmi americkej administratívy. Rok po svojom príchode do Washingtonu sa mu podarilo zaujať ich myšlienkou, aby si Bush našiel čas pricestovať na Slovensko. Vo februári 2005 sa slovenská metropola stala stredobodom celosvetového záujmu. Bush totiž prišiel nielen na oficiálnu návštevu, zároveň sa na Bratislavskom hrade uskutočnil jeho summit s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Kontakty v zahraničí pomáhajú Slovensku
Keď sa Káčer z USA vrátil na Slovensko, odišiel z diplomatických služieb a prešiel do súkromnej sféry, v ktorej sa venoval poradenstvu. Popri tom sa stal predsedom Slovenskej atlantickej komisie (mimovládnej organizácie, ktorá bola vtedy slabo viditeľná). Vďaka vynikajúcim kontaktom v zahraničí dosiahol to, že bezpečnostná konferencia Globsec, ktorá sa začala usporadúvať v Bratislave, sa postupne stala jedným z najvýznamnejších podujatí svojho zamerania v strednej Európe. V súčasnosti sa o nej už dokonca hovorí, že je najznámejšia v regióne.
Káčer, doteraz pôsobiaci v mimovládnej oblasti, dokáže zúročiť svoje kontakty pre slovenských štátnikov. Podľa informácií Pravdy pomáhal zariadiť, aby najvyšší ústavný činiteľ Slovenska mohol historicky prvý raz vystúpiť na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Táto akcia s dlhou tradíciou je považovaná za najdôležitejšiu svojho druhu na svete. Vo februári tohto roku sa prezidentka Zuzana Čaputová stala vôbec prvou hlavou nášho štátu, ktorá mohla v Mníchove predniesť prejav. Na toto podujatie chodievajú lídri mnohých krajín sveta, pričom dostať sa na zoznam hlavných rečníkov nie je jednoduché.
Demeš: Mená ma napĺňajú optimizmom
Pokiaľ ide o obsadenie kresla šéfa slovenskej diplomacie, v hre boli dve mená. Spolu s Káčerom súčasný veľvyslanec SR v USA Ivan Korčok. Pavol Demeš, analytik a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR, veľmi dobre hodnotí obidvoch.
„Úvahy o tom, že by sa ministrom zahraničia mal stať Ivan Korčok, alebo Rastislav Káčer ma napĺňajú optimizmom. Oboch poznám takmer tri desaťročia a som presvedčený, že za obdobie svojej diplomatickej služby preukázali vysoký profesionalizmus, jasnú hodnotovú orientáciu a patriotizmus. Navyše sú odvážni, majú šarm a schopnosť motivovať ľudí. Jeden alebo druhý by boli pre nový kabinet Igora Matoviča nepochybne prínosom, najmä v situácii nastávajúcich domácich a medzinárodných výziev,“ povedal Demeš pre Pravdu