Slovensko je v núdzovom stave, ľudia musia rešpektovať mnohé obmedzenia. Ako to na nich vplýva?
Je to pre nás všetkých veľká skúška. Mnohí sú v panike, majú strach z neznámeho. Nevieme, čo nás čaká, a nemáme sa s kým ani poradiť. Málokto z nás totiž takúto situáciu zažil. Pre dospelých je nesmierne dôležité, aby pred deťmi nevytvárali prostredie plné napätia a neistoty. Skôr by sa mali snažiť celú situáciu akoby zľahčovať, respektíve informovať len o najpodstatnejších veciach. No a určite by mali čo najmenej pozerať správy.
Prečo?
Sú rodiny, kde sú televízory zapnuté od rána do večera a každú polhodinu počúvajú, koľko ľudí zomrelo, koľkí sú nakazení a aké opatrenia sa robia. To sú veci, ktoré nás môžu len rozrušovať.
Máte nejaké tipy na zvládnutie tejto situácie?
Venovať sa sebe, prácam v byte alebo programu pre deti. Treba si uvedomiť, že aj keď sú teraz doma, nie sú to prázdniny. Veľmi veľa rodičov teraz necháva svojich potomkov spať až do poobedia, potom sa nestíhajú venovať školským úlohám. Rodičia by im mali vytvoriť pravidelný režim. Aj u dospelých si napríklad práca z domu vyžaduje neuveriteľnú vnútornú disciplínu – ráno vstať, pracovať a podať nejaké výkony. S deťmi by si mali vytvoriť plán dňa, ktorý by zahŕňal okrem povinností aj ich záujmy, záľuby.
Môže mať súčasné dianie nejaký vplyv aj na psychiku?
Veľký. Je tu najmä ten strach z neznámeho, pričom každá informácia je v podstate negatívna. Všetci vnútorne bojujeme sami so sebou, niekedy až s panickým strachom.
Na čo by sme si v takomto prípade mali dávať zvlášť pozor?
Neutiekať sa k alkoholu, liekom, ale snažiť sa vedome túto situáciu prežiť tak, ako nám radia odborníci. Sociálne siete sú v tomto smere zavádzajúce, pozerajme sa na to racionálne. Nie každý to však dokáže.
Kto s tým má najväčší problém?
Silno emocionálne založení ľudia – tí to prežívajú veľmi panicky, až extrémne. Neriešme to takto, a najmä nie pred deťmi.
Ako sa s tým dá bojovať?
Upokojiť sám seba a keď to nejde, zavolať pomoc. Na telefónoch sú rôzni psychológovia, linky dôvery, istoty, internetové poradenstvo a podobne. Treba zavolať na niektorú z týchto liniek, aby odborníci v akútnej situácii pomohli. Samozrejme, ak sa nedá pomôcť v rámci najbližšej rodiny.
Teraz sú však mnohí, keďže sa to v rámci bezpečnosti odporúča, „odstrihnutí“ od starých rodičov. Čo s tým?
Vytvorili sa také dva tábory – starí rodičia verzus vnúčatá. Sama s tým bojujem, keďže mám štyri vnúčatá a momentálne sa s nimi absolútne nestýkam. Napriek tomu, že je to ťažké, musíme dodržiavať a neporušovať pravidlá hry.
Odrazí sa to všetko aj na medziľudských vzťahoch? Hrozí nárast nervozity, dokonca agresie?
Samozrejme. Najviac asi v rodinách, ktoré neboli zvyknuté tráviť spolu tak veľa času. Tým, že deti budú doma už druhý, niekde až tretí týždeň, je to všetko na rodičoch. Je to pre nich veľmi dlhá doba, majú obrovskú zodpovednosť. Teraz sa ukáže, kto je aký rodič a ako túto krízu zvládne. Vedome by sa mali snažiť vytvárať vzájomné vzťahy aj pri rôznych aktivitách.
Akým spôsobom?
Či už sú to karty, spoločenské hry, čokoľvek. Ten čas treba využiť aj na rozprávanie sa s deťmi a na ich počúvanie. Príjemné chvíle môžeme tráviť aj spoločnou prípravou obyčajných chlebíčkov. Takto z toho môžeme urobiť skôr slávnosť a nie tragédiu, že sme zatvorení. Dospelí sú tu na to, aby deťom vytvorili atmosféru, na ktorú budú spomínať ako na pekné rodinné chvíle. Rozptýliť sa môžu aj pozeraním televízie, no treba mať čas aj pre seba.
Pre niektorých je zostať zatvorený doma hotové utrpenie. Ako dlho sa to dá podľa vás vydržať?
To je ťažká otázka. Niekomu to môže extrémne vyhovovať a iný je už po dvoch dňoch strašne nervózny.
Čo je v takejto situácii najlepším liekom?
Kto nie je v karanténe a nemá zákaz vychádzať, mal by si nájsť čas na krátke prechádzky tam, kde nie je veľa ľudí. Nesmie však zabudnúť používať rúško a dodržiavať všetky hygienické odporúčania. Nikto predsa nie je taký imúnny, aby si mohol byť istý, že on to nemôže dostať.
Ktorá skupina je teraz najkritickejšia?
Jednoznačne dospievajúci tínedžeri. Potrebujú kamarátov, od ktorých sú odstrihnutí. Majú však sociálne siete, cez ktoré môžu komunikovať. Teraz by im rodičia mohli povoliť takto tráviť viac času, no aj to treba korigovať. Ťažké je však zabaviť aj tie najmenšie deti. Skrátka je to teraz o tvorivosti rodičov. Tí musia zvládať aj seba a často neistoty v práci. Zostáva nám len vzájomne si držať palce. Mali by sme si byť bližší, nevnášať do toho nervozitu, snažiť sa vytvárať atmosféru pokoja, a nie stresu. Nie vždy to ide, ale pokúsme sa.