„Ak budúci premiér dostal taký silný mandát, nedá sa povedať, že by bolo v ovládnutí všetkých silových rezortov nejaké nadmerné riziko. Samozrejme, s tým ale potom bude musieť niesť aj náležitú zodpovednosť. Vzhľadom na to, aké strany s Matovičom idú do koalície, ani sa mu nečudujem, že si zobral oba silové rezorty a civilnú spravodajskú službu. Je to istý spôsob prejavu nedôvery voči koaličným partnerom,“ hodnotí Žitný.
Nominácia Jaroslava Naďa, dlhoročného analytika v oblasti obrany a bezpečnosti, neprekvapila. Na ministerstve obrany pracoval na viacerých pozíciách už medzi rokmi 2004 až 2013. Skúsenosti má aj z delegácie Slovenska pri NATO ako aj pri Európskej únii. Pôsobil tiež v mimovládnej organizácii Globsec a niekoľko rokov viedol Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku. Do OĽaNO vstúpil síce až v novembri 2018, ale hneď sa zaradil medzi Matovičových najbližších spolupracovníkov a stal sa z neho tieňový minister obrany. Ako budúci šéf rezortu bude mať tiež možnosť vybrať si budúceho šéfa Vojenského spravodajstva.
Popri armáde, polícii a vojenskom spravodajstve bude mať Matovič ako predseda vlády aj výber šéfa SIS. Koho do tejto pozície vyberie, zatiaľ nepovedal. „Pravidlom aj u nás, aj vo väčšine demokratických krajín je, že spravodajskú službu má k dispozícii premiér, ktorý ju pri výkone potrebuje ako prvý. Podriadenosť predsedovi vlády je jasná a prvoradé je, aby si premiér vybral niekoho, koho považuje za spoľahlivého a môže mu absolútne dôverovať,“ priblížil analytik. V tejto súvislosti sa preto núka nominácia Gábora Grendela, ktorý je už niekoľko rokov Matovičovým blízkym spolupracovníkom a aj sám sa venuje najmä otázkam bezpečnosti.
Ministerstvo vnútra bolo už pred voľbami najžiadanejším rezortom. Záujem oň prejavovali všetky štyri budúce koaličné strany. Nakoniec ale v rámci rokovaní pripadlo Matovičovmu hnutiu OĽaNO. Líder obyčajných priznal, že s touto voľbou dlhšie váhal a sám sa nakoniec rozhodol pre Romana Mikulca, bývalého stíhacieho pilota a dlhoročného príslušníka Vojenskej spravodajskej služby. Tú za vlády Ivety Radičovej nakoniec aj sám viedol.
„Čo sme my nejaká vojenská junta? V demokratických krajinách nie je normálne, aby vojak, plukovník, zastával funkciu ministra vnútra. Má to byť civil a skúsený politik, určite nie vojak. Voči osobe Romana Mikulca nemám absolútne nič, ale toto sa proste nerobí. Rovnako ako policajt nemá čo byť ministrom vnútra. Je to systémová chyba,“ zdôraznil Žitný.
Z rovnakého dôvodu preto Žitný kritizuje aj voľbu štátneho tajomníka na ministerstve vnútra, ktorým by sa mal stať bývalý vyšetrovateľ a šéf tímu Gorila Lukáš Kyselica.