Virológ Klempa: O výsledku bitky s vírusom rozhodnú ľudia

Virologickému ústavu Biomedicínskeho centra SAV sa v laboratóriu podarilo izolovať prvé slovenské kmene vírusu SARS-CoV-2. Čo to znamená?

Prirovnal by som to k chyteniu divého zvieraťa, ktoré sa zavrie do klietky a pozoruje, ako sa správa v domácich podmienkach. Nám sa vlastne podarilo vírus prítomný v steroch pacientov dostať do laboratória a preniesť ho na bunkové kultúry, teda bunky, ktoré chováme laicky povedané „vo fľašiach“. Vírus tieto bunky začal používať ako svojho hostiteľa, napadol ich a začal sa rozmnožovať. Tým pádom už máme vírus k dispozícii v laboratóriu.

Takže doteraz ste poznali vírus iba podľa popisu genetickej informácie a dnes ho máte v laboratóriu živý a izolovaný od človeka?

Áno. Doteraz som sledoval vedecké štúdie iných, a keďže sme my v SAV charakterom výskumu mali k tomuto najbližšie, považoval som za povinnosť prispievať k čo najlepšej informovanosti. Koronavírusy neboli našou prioritou a nevenovali sme sa im, rovnako ani nikto na Slovensku. Takže teraz len reagujeme na aktuálnu situáciu.

Sú slovenské kmene v niečom iné?

To zatiaľ nevieme, pretože ešte nemáme sekvencie DNA vírusu a genómy. Izolátov je viac, pretože materiál sme mali len od prvých piatich pacientov. Až keď budeme mať sekvencie DNA, uvidíme, do akej miery sa líšia. Nepredpokladám, že by boli prevratne iné. Chcel by som vysvetliť, že od izolácie prvých slovenských kmeňov tohto vírusu neočakávame veľký vedecký prevrat. Mnoho kolegov po svete to už tiež urobilo. My sme len svojou troškou prispeli do spoločného globálneho výskumu.

Na čo je izolát dobrý, čo s ním budete robiť?

Teraz sa snažíme získať jeho kompletnú genetickú informáciu. Na tom spolupracujeme s vedeckým parkom Univerzity Komenského s tímom doktora Tomáša Szemeša. Keď budeme mať kompletné sekvencie, chceme ich publikovať v databázach, tak ako to urobilo množstvo našich kolegov po celom svete. Tých sekvencií už je minimálne 150 a pribúdajú každým dňom. V tomto naozaj nie sme unikátni, my si len plníme svoje poslanie a povinnosť. Keď bude vírus geneticky charakterizovaný, dáme ho k dispozícii do európskeho vírusového archívu. To znamená, že na spoločnej webovej stránke oznámime, že je k dispozícii a vieme ho na požiadanie poskytnúť konkrétnym vedeckým kolegom, ktorí by ho chceli z rôznych dôvodov študovať. To je bežná vedecká prax a vlastne filozofia európskeho vírusového archívu, ktorý má akcelerovať virologický výskum.

Nechystáte sa vyrobiť vakcínu alebo liečivo?

Keďže sme sa tejto skupine vírusov doteraz nevenovali, je veľmi naivné si myslieť, že teraz na zelenej lúke začneme vyvíjať antivírusovú látku, len vďaka tomu, že sme získali tento slovenský izolát. My sme len urobili ten najzákladnejší prvý krok, aby sme sa aj my zapojili aspoň málom do svetového výskumu. Tento fakt ale žiadnym spôsobom neovplyvní súčasnú situáciu na Slovensku. Momentálne sa najmä snažíme čo najviac pomôcť s diagnostikou. Na nejaký širší výskum vírusu bude čas až neskôr, keď odznie najhoršia kríza.

Kedy to bude?

Stále sa to veľmi ťažko odhaduje. To je však len dobre. Keby sa to dalo nejakým matematickým modelom na základe doterajšieho priebehu vypočítať ľahko, znamenalo by to, že odhady by asi boli veľmi pesimistické. Pointa je, že všetko závisí od toho, ako sa teraz vďaka izolačným a karanténnym opatreniam, ale predovšetkým vďaka dôslednosti ľudí pri dodržiavaní spoločenského odstupu, podarí šírenie vírusu zastaviť. Ak by sa to nepodarilo, vízie nie sú príliš ružové. Zdá sa, že to máme v rukách iba my, a keď k tomu všetci prispejeme, môže sa nám to podariť podobne ako v Číne.

V Číne sa už ľudia vracajú do práce a život začína pripomínať ten pred vírusom. Môžeme povedať, že Čína to už má za sebou?

Treba zdôrazniť, že ani Čína to ešte nemá vyhrané. Fantasticky to zvládli vo Wu-hane, ale sú v podstate rovnako ohrození ako celý svet. To, že sa to Číne podarilo vo Wu-hane, neznamená, že sa im vírus neprenesie aj do iných častí krajiny a budú musieť znovu pristúpiť k tomu istému, čo mali doteraz.

Inštitút zdravotnej politiky zverejnil porovnanie vývoja a dosahov s opatreniami prijatými 16. marca oproti predpokladanému vývoju bez týchto opatrení. Podľa predikcie opatrenia šírenie vírusu v čase predĺžia na takmer dvojnásobok, zhruba 200 dní, ale zhruba štvornásobne znížia počet súčasne nakazených ľudí. Nemôžete teda vylúčiť, že keď prejde týchto 200 dní, že sa k nám ten vírus zasa vráti z inej krajiny a bude sa takto dlhšie prelievať medzi jednotlivými regiónmi Európy a sveta?

Nevieme to vylúčiť. Je to jeden zo scenárov či hypotéz, že vírus už medzi ľuďmi zostane podobne ako sezónna chrípka a bude sa každú zimu v podstate vracať. Či to tak bude, alebo nie, ukáže len čas. Ak by to tak aj bolo, problém je teraz, keď je tu po prvýkrát. Predpokladáme totiž, že pri ďalších opakovaniach bude naša pripravenosť oveľa lepšia, aj kolektívna imunita nejaká vznikne a bude dovtedy pravdepodobne už aj nejaká vakcína. Z dlhodobého hľadiska podľa mňa vírus zvládneme, aj keby pretrval a nezmizol tak ako vírus SARS 1, ale z krátkodobého hľadiska je dôležité najmä to, aby sa nám podarilo maximálne spomaliť jeho šírenie. To však nedokážu vlády, ale iba ľudia. Teraz je to o nich.

Môžeme sa spoliehať na kolektívnu imunitu, ak už bol zaznamenaný prípad opätovného nakazenia jedného pacienta?

Musím upozorniť, že máme vyše 200-tisíc nakazených a prípad opätovného nakazenia bol publikovaný len jeden. Treba preto interpretáciu brať s rezervou. Chýbajú nám detaily tohto prípadu, nepoznáme podrobnosti, a preto nevieme, či to tak skutočne bolo. Mohlo napríklad dôjsť aj k nejakej chybe. Na základe ojedinelých výkrikov z tmy by som teda nerobil veľké závery. Tie treba robiť na základe overených a dostatočne veľkých dát.

Keď sledujete správy a chodíte po meste, ako vy osobne vnímate zodpovednosť, s akou sa ľudia na Slovensku k tejto pandémii a opatreniam proti nej postavili?

Sú to, samozrejme, len moje dojmy, ktoré nijako nesúvisia s mojou špecializáciou a odbornosťou. Z môjho pohľadu bežného človeka mám pocit, že to ľudia berú veľmi vážne a zodpovedne. Samozrejme sa dozvedáme o nejakých zlých prípadoch, ale tie je o to viac vidieť a počuť. Osobne mám veľmi dobrý pocit, že ľudia pochopili, že máme veľký problém a zvládneme ho iba spoločne. To je to najdôležitejšie. Ani nariadenia by nemuseli byť, ak by si každý uvedomoval, že je v našom záujme nejsť medzi ľudí.

Opatrenia prijaté vládou prišli v porovnaní s inými európskymi krajinami dosť skoro. Ako ich hodnotíte?

Opatrenia majú o to väčší zmysel, čím je prípadov menej, kým ešte nie je neskoro. Vysoko pozitívne hodnotím, že aj v čase, keď prípadov bolo ešte málo, vláda sa nebála prijať prísne opatrenia. Aj ja by som si želal, aby prišli ešte skôr, ale dobre, že došli aspoň vtedy, kedy došli. Teraz naozaj nie je čas na spochybňovanie a akademické debaty o vhodnosti a účinnosti opatrení. Teraz musíme všetci spolu ťahať za jeden povraz a spochybňovanie opatrení je to najhoršie, čo môžeme robiť.

Na začiatku na Slovensku chýbali dostatočné kapacity na testovanie ľudí s vírusom. Nebola to chyba?

Určite by sa malo testovať viac, sám som na to opakovane apeloval. Preto sme sa aj my ponúkli, že chceme s testovaním pomôcť. Situácia s testovacími kapacitami je naozaj veľmi zložitá. Problém nemáme len my, tiež ho majú všetci. Aby nevznikol falošný pocit, chcem upozorniť, že len testovanie situáciu nevyrieši. Teoreticky aj bez oznámenia pozitívneho výsledku testovania by sa šírenie vírusu malo vďaka karanténe zastaviť. Najdôležitejšie stále bude, aby ľudia dodržiavali odstup, len tak sa to šírenie zastaví. Takže nie samotné testovanie, ale správanie ľudí nakoniec rozhodne.

Testovanie môže mať aj riziká, ak sa naň človek priveľmi spolieha?

Vírus určite nie je detekovateľný okamžite po nakazení. Počas inkubačnej doby, keď človek ešte nemá príznaky, sa vírus v tele rozmnožuje, a keď sa ho v hrdle nahromadí kritické množstvo, vieme ho sterom identifikovať. Toto treba brať do úvahy. Keď je test pozitívny, vieme, že človek je infikovaný, infekčný a treba ho izolovať. Samotný negatívny test príliš veľa neznamená. Nedáva žiadnu záruku, lebo na druhý deň môže byť všetko inak. Nevnímam preto úplne pozitívne snahy o vyhýbanie sa karanténe, ak má človek negatívny test. Test hovorí o negativite len vo chvíli, kedy bol robený. Inkubačná doba je vo väčšine prípadov 5 až 7 dní a vírus je dobre detekovateľný deň či dva pred prvými príznakmi. Takže aj keď si dá človek spraviť test predtým, stále môže neskôr zistiť, že je nakazený. Takto môže vznikať falošný pocit istoty, a preto v tejto forme nie je všetko iba o testovaní.

Objavujú sa aj neoverené správy, že koronavírus bol vyrobený v čínskych laboratóriách a unikol. Čo vieme dnes o jeho pôvode?

Priznám sa, že som rozčarovaný, na základe čoho si niekto trúfa dať takéto svoje vyjadrenia. Pripadá mi to absurdné. Množstvo najväčších svetových odborníkov na evolúciu vírusov sa opakovane vyjadrilo a v prestížnych vedeckých časopisoch publikovalo, že tento vírus vznikol jednoznačne prirodzeným spôsobom v procese evolúcie, a nie je nejako vykonštruovaný. To sú pre mňa ako vedca relevantné zdroje informácií a nie videá kolujúce po internete. Treba dávať pozor a zvážiť, aké informácie čítame. Podľa najväčších vedeckých kapacít stále platí, že pôvodcom sú netopiere. Nie je však jasné, či tam nebol ešte nejaký medzihostiteľ. O tom, že je to prirodzený vírus, nepochybuje nikto, kto sa evolúciou vírusov profesionálne zaoberá.

Kedy bude vakcína?

Hovorí sa, že až o 12 až 18 mesiacov. Z toho vyplýva, že nás vakcína v tejto aktuálne situácii nezachráni. Počíta sa s tým, že vírus bude pretrvávať dlhodobo a vtedy bude mať vakcína efekt. Testujú sa tiež nejaké experimentálne lieky. Je ich viacero, ktoré sa na výnimku podávajú. Sú to lieky, ktoré existujú, boli klinicky testované, ale treba ešte zistiť, či sú účinné aj na tento vírus.