Video: Naď si prevzal ministerstvo obrany od svojho predchodcu Gajdoša.
Patríte k najhlasnejším kritikom ministerstva obrany a teraz ho budete viesť. Akým chcete byť ministrom?
Chcem byť minister spravodlivý, odborne pripravený, zodpovedný a transparetný. To sú základné veci, ktoré očakávam od akéhokoľvek ministra v akomkoľvek rezorte. Verím, že keď budeme vyhodnocovať moje pôsobenie na ministerstve obrany, akokoľvek už dlhé, budeme môcť povedať, že tieto štyri aspekty sa mi podarilo naplniť.
Aké ciele si kladiete? Čo by ste chceli dosiahnuť?
Situácia je dnes iná, ako sme si želali pred dvoma mesiacmi. Absolútna top priorita bude – dúfajme víťazný – boj s koronavírusom, ktorý veľmi výrazným spôsobom zasiahne aj rezort obrany, pretože je veľmi dôležitým a silným prvkom krízového manažmentu štátu. Zároveň bude mať táto pandémia veľký dopad na rozpočet, čo sa predpokladám dotkne aj rezortu obrany. Navyše je na ministerstve veľa podpísaných zmlúv, ktoré si plánujem dôkladne preštudovať. Uvidím, ktoré veci rezort reálne potrebuje, a kde sa bude dať možno s dodávateľmi dohodnúť. Musíme to celé dôkladne prejsť, lebo len tie splátky na tento rok sú enormné a pri prípadnom znižovaním rozpočtu, ktorý môže nastať, to môže mať vážny dopad na fungovanie celého rezortu. Bude to veľmi dôležitá vec, ktoré treba riešiť veľmi rýchlo.
Chystáte aj audit ministerstva?
Určite budeme robiť audit. Nielen zmluvný, ale aj personálny a štrukturálny. Mám celkom slušnú vedomosť, ako to v rezorte obrany funguje, niektoré zložky sú poddimezované, iné zas predimenzované. Určite plánujem reorganizovať štruktúru. Nechcem s tým však čakať na koniec pandémie, ale chcem to robiť súbežne, aby sme nestrácali čas. Tie zložky, ktoré budú dôležité v boji proti pandémii, sa budú na 100 percent sústrediť len na to, ale ministerstvo ďalej funguje a musí dodržiavať a zabezpečovať ústavou stanovené úlohy.
Sú vaše ciele v súlade so záväzkami Slovenska voči spojencom v NATO?
Jednoznačne. Tak ako bude nastavená celá vláda, jej smerovanie, programové vyhlásenie, ale aj personálne obsadenie ministerstva, bude jasne v súlade s našim členstvom v EÚ a NATO. To vajatanie, ktoré sme mohli vidieť posledné štyri roky, určite skončí.
Akým spojencom bude Slovensko s vaším vedením obrany? Budeme aktívnejšie vystupovať medzi spojencami, alebo sa budú aj naše ozbrojené sily viac zapájať do zahraničných misií?
Budeme určite aktívni aj v operáciách. Nie však umelo. Budeme pôsobiť iba tam, kde to bude potrebné pre našich spojencov z EÚ a NATO, a kde to bude mať zmysel aj z hľadiska skúseností a spôsobilosti ozbrojených síl. Nájdeme správny balans, ale nehovorím, že budeme vo veľkom navyšovať pôsobenie v operáciách. To budeme robiť veľmi rozvážne a bude mať do toho čo povedať aj generálny štáb a ministerstvo zahraničných vecí. Budeme hlavne zodpovedným členov z hľadiska plnania našich záväzkov a budeme investovať zdroje len do potrebného. Naše záväzky voči NATO nie sú umelé, ale odzrkadľujú presne tie veci, ktoré naše ozbrojené sily potrebujú, aby dokázali plniť svoje úlohy. Ak sa napríklad pri záväzku vybudovania ťažkej brigády dohodneme s alianciou na inom postoji a iných prioritách, môžeme tie záväzky upraviť. Zatiaľ ale platí, čo bolo dohodnuté a k čomu sme sa zaviazali.
V súvislosti s pandémiou očakávate zníženie zdrojov na obranu, ako sa teraz staviate ku spoločnému záväzku alokovať do roku 2014 na obranu 2 percentá HDP?
Podobné problémy čakajú v najbližšom období všetkých spojencov. Pandémia je globálna a týka sa USA ak aj našich najbližších európskych spojencov. Budeme robiť, čo sa bude dať. Najprv sa budem snažiť, aby tie peniaze končili tam, kde majú, a nie u nejakých sprostredkovateľov. Boj s korupciou a netransparentnosťou bude top prioritou. Podľa odhadov Inštitútu finančnej politiky bude schodok štátneho rozpočtu v najlepšom scenári 3-percentný v najhošom až 7-percentný, je nám preto jasné, že sa to dotkne každej rozpočtovej kapitoly a budeme musieť v najbližších mesiacoch rozpočtovať tak, aby sme disponibilné zdroje dávali do boja proti pandémii. Dopad na rozpočet obrany to mať bude, ale budem robiť všetko preto, aby bol dopad čo najmenší. Budem sa snažiť, aby peniaze určené na obranu skončili tam, kde majú, a nie v rôznych predražených zákazkách a u sprostredkovateľoch.
Ale naďalej sa hlásite k záväzku 2 percent HDP na obranu?
Áno. Dávať 2 percentá na obranu je dlhodobý cieľ. Nie sú to len politické vyhlásenia, k tomuto číslu prišli odborníci NATO na obranné plánovanie a oni vedia, že aspoň 2 percentá zabezpečia adekvátne fugovanie a udržiavanie základného minimálneho stavu ozbrojených síl. Tieto 2 percentá nie sú vysoký cieľ, ale len minimum, ktoré by sme mali dávať. Tým, že teraz dávame menej, tým sa priebežne v ozbrojených silách situácia zhoršuje, pretože nemáme dostatok zdrojov na priebežnú modernizáciu a udržiavanie ozbrojených síl v adekvátnom stave aj z hľadiska infraštruktúry, techniky či personálu. Preto 2 percentá musia byť cieľom, z ktorého sa ustúpiť nedá. Ak ale príde globálny problém ako teraz, každá krajina sa k tomu bude musieť postaviť čelom a robiť to, čo je pre nich top prioritou.
Kedy by sme mohli tie dve percenát dosiahnuť?
V tomto momente je to absolútne neodhadnuteľné. Bola by to čistá špekulácia. V konečnom dôsledku bolo zrejmé, že sa nedodržiava ani plán odchádzajúcej vlády a obranný rozpočet naplánovaný na tento rok sa nenaplní. Ani sa priebežne nenapĺňa. Bolo to niečo umelé vytvorené pred voľbami a bolo jasné, že sa s tým bude nová vláda musieť vyrovnať. Do toho navyše prišla pandémia, takže potrebujeme zistiť, aké bude mať dopady na štátny rozpočet a potom budeme môcť namaľovať novú víziu pre náš obranný rozpočet a jeho priority.
Stihnete to ešte vy ako minister?
Bol by som veľmi rád, kedy som to mohol povedať, ale nebudem sľubovať, čo v tomto momente ešte nedokážem posúdiť.
Máte v tejto otázke aj podporu premiéra Igora Matoviča?
Je stotoženený s tým, že obrana nášho štátu a našich spojencov je top priorita a preto aj chcel, aby bol rezort obrany v našich rukách a preto aj schválil dokument, ktorý hovorí o našom záujme zafixovať do konca volebného obdobia obranný rozpočet aj ústavným zákonom. Druhá vec je koronavírus a ja preto budem konať zodpovedne a nebudem tlačiť na pílu, aby sme silou-mocou smerovali k 2 percentám, keď viem, že štátny rozpočet ako taký bude mať zásadné problémy a minister financií to bude mať veľmi ťažké. Budem sa správať zodpovedne voči vojakom, rezortu obrany, ale aj voči Slovenskej republike.
Matovič sa pred májovými eurovoľbami prebudil a objavil v sebe výhrady voči pôsobeniu USA v zahraničí. Nehrozí podobné otočenie aj v budúcnosti?
Každý má právo na svoj názor. Mňa vtedy najviac potešilo, keď povedal, že v žiadnom prípade nespochybňuje členstvo Slovenska v NATO ale má len problém s niektorými misiami a operáciami realizovanými USA. Je to legitimny názor. Buďme aj realisti, nemôžeme všetko len chváliť. Vtedy sme o tom debatovali. Vysvetlil mi, čo tým myslí a ja som mu na to povedal svoj názor. Podľa mňa sme našli spoločné a od vtedy absolútne nemenné stanovisko, že z hľadiska bezpečnosti Slovenska v tejto chvíli neexistuje iná zodpovedná alternatíva voči členstvu v NATO. EÚ ani z ďaleka nie je pripravená, aby mala spoločné ozbrojené sily. Nepredpokladám ani, že v najbližšom čase pripravená bude. Člensko Slovenska v NATO je preto jedinou alternatívou a bude to aj v programovom vyhlásení vlády. To, že Američania urobili niekoľko chýb v zahraničnej politike a operáciách, si myslím aj ja. Neznamená to ale, že budeme spochybňovať USA ako nášho najsilnejšieho spojenca.
Aké chyby urobili?
Urobili nejaké chyby a netajím to. Rovnako ako netajím, že som nesúhlasil s nákupom stíhačiek F-16, lebo som si nemyslel, že to bolo najlepšie riešenie. Tie lietadlá sú síce špičkové, ale pre potreby Slovenska príliš dobré a príliš drahé. Mohli sme mať lacnejšie riešenie. Je šialenstvo, že už tento rok na ne zaplatíme celú tretinu peňazí určených na obranu. Neviem, z čoho to budeme platiť, bude to pre mňa po nástupe do rezortu obrovská výzva. To iba dokazuje, aký nepripravený bol ten nákup. Sú aj zahraničnopolitické témy, v ktorých podľa mňa urobili Američania chybu.
Napríklad?
Môžeme sa baviť o správnosti operácie NATO v Kosove či o politike, vojenskom a ďalšom pôsobení v Iraku. To sú legitime debaty, ale to neznamená, že spochybňujem USA ako nášho najsilnejšieho spojenca.
Budete proamerický minister?
Slovenská republika je plnoprávnym členom NATO. Tomu, že rôzni extrémisti a krajne vyhranení antiamerickí ľudia ako poslanec Ľuboš Blaha (Smer), kotlebovci či ešte iní extrémisti sa ma obávajú, ma neprekvapuje. Veľmi dobre totiž vedia, že som zástancom členstva Slovenska v NATO ako jedinej alternatíve. Všetky tie ich bludy, ktoré šíria o obrane, o ktorej nemajú ani páru, odmietajú členstvo v NATO. To, že ma takýto ľudia nazývajú proamerickým politikom mi neprekáža, príde mi to skôr smiešne. Treba sa pozerať na kroky, ktoré vláda urobí, a nie na nejaké vymyslené príbehy, ktoré okrem iného šírila aj SNS. V prvom rade budem presadzovať záujmy Slovenska a tie sú teraz z hľadiska bezpečnosti garantované len členstvom v NATO. Ide mi len o dobro Slovenskej republiky, aby ozbrojené sily bol v adekvátnom stave a dokázali zabezpečiť ochranyschopnosť Slovenska.
Aký vzťah chcete budovať s Ruskou federáciou?
Slovenská republika a aj ministerstvo obrany chce mať vyvážený vzťah s každou krajinou. Sme súčasťou EÚ a NATO, ale presadzujeme záujmy Slovenskej republiky a nikoho iného. Vieme, kto sú naši najbližší spojenci, ale to neznamená, že nebudeme mať dobrý vzťah aj s inými krajinami. Ak si niekto myslí, že ideme rozpútať nejaké peklo vo vzťahu s Ruskom, tak sa veľmi mýli. Zároveň sa ale určite nestane, čo v minulosti, že sme počas pracovnej doby videli vysokého funkcionára ministerstva obrany, ako ide s flaškou alkoholu na Ruskú ambasádu. Vzťahy majú byť pracovné a vyvážené, ale musíme si byť schopní aj povedať veci, ktoré sa nám nepáčia. Ak aj minulá vláda musela vyhostiť ruského špióna s diplomatickým krytím, tak to už muselo byť kritické. Netvárme sa, že Rusko voči nám nepodniká kroky za hranicou priateľských vzťahov. To ale neznamená, že máme vo vzťahoch eskalovať napätie. Veci ako protizákonná anexia Krymu sú neprijateľné. Rovnako ako nasadzovanie vojakov a vojenská podpora separatistov v susednej krajine. To je vážny problém, rovnako ako spravodajské operácie s cieľom zavraždiť vybraných ľudí v EÚ, či hybrické hrozby. Nebojme sa pomenovať pravdu. Keď budeme cítiť, že Ruská federácie preháňa niektoré kroky, budeme na to upozorňovať a adekvátne konať. Pokiaľ k nám budú pristupovať priateľsky a zodpovedne, budeme aj my pristupovať rovnako k nim.
Aká naliehavá je podľa vás otázka spoločnej európskej armády?
EÚ má viac obyvateľov ako USA a je významný obchodný hráč vo svete. Naozaj však pokrivkáva v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. EÚ by mala uvažovať o vlastnej alternatíve pre obranu a bezpečnosť, ale ešte ani zďaleka nie sme v bode, aby sme hovorili a nejakej európskej armáde, alebo systematizovanej európskej obrane. Vývoj v EÚ pokračuje, nevylučujem, že sa tam dostaneme, ale musíme sa teraz pozerať, čo v dohľade je uchopiteľné a garantuje nám bezpečnosť. Zatiaľ je to iba NATO.
Hovoríte, že stíhačky už v prvom roku z rozpočtu rezortu ukroja tretinu. Nezrušíte ich nákup?
Toto nie je nákup detskej stavebnice v hračkárstve. V prvom rade chcem vidieť zmluvu, ktorá je doteraz utajovaná, a chcem vidieť platby. Len v tomto roku by sa malo za stíhačky zaplatiť približne pol miliardy eur, čo je približne tretina rozpočtu obrany. Nechápem prečo sa to takto nastavilo. Nehovorím, že idem niečo rušiť. Ak sú zmluvy podpísané špeciálne na medzinárodnej úrovni, treba sa ich držať a nerobiť z nich trhací kalendár. Ale áno, pozrieme sa na zmluvu a preskúmame celé to rozhodnutie a fakt, že analýza k nákupu bola utajovaná napriek tomu, že išlo o takmer dvojmiliardový nákup. Aj členom vlády bola dostupná len na 24 hodín. Pozrieme sa na to s odborníkmi a urobíme adekvátne rozhodnutie. V žiadnom prípade ale nehovorím, že ideme niečo rušiť. Navyše už bolo urobených množstvo krokov ako výcvik našich pilovot či uhradenie možno už dvoch veľkých splátok. Počkajme si a uvidíme, čo to prinesie. Môže sa stať, že to ostane tak, ako to bolo nastavené, alebo sa budeme rozprávať so spojencami, či nie je možné upraviť splátkový kalendát.
Necháte na Slovensku postaviť americké vojenské základne?
Iné ako slovenské vojenské základne na Slovensku nebudú, ani tu nikdy nemali byť. To môžem garantovať za túto vládu. Nikdy tu nebol plán vytvárania amerických vojenských základí. Ktokoľvek tvrdí niečo iné, klame. Napríklad v Poľsku si americkú základňu mimoriadne želajú a aj tak sa im o tom nedarí presvedčiť Američanov. Keby aj bola, museli by za to platiť. Prečo by teda mali Američania stavať zadarmo nejaké základne u nás a ešte nám za to aj platiť? Je to nezmysel a klamstvo SNS, Blahu a podobných ľudí. Nikdy to nebolo v hre. V hre bola iba žiadosť predchádzajúceho ministra Petra Gajdoša, aby Američania z nato vyčlenených fondov zaplatili opravu našich letísk na Sliači a v Kuchyni, pretože to požadovali vojaci a minister to schválil. Mohlo sa ušetriť možno až niekoľko stoviek miliónov eur. Ministerstvo obrany o tom rokovalo s Američanmi niekoľko rokov, na všetkom sa dohodli, ale len potom pred eurovoľbami chytili v SNS tému, že tu majú byť americké základne a Slovensko stratí suverenitu. Jaroslav Paška a potom aj Andrej Danko podľahli tejto fantazmagórii a začali klamať a strašiť ľudí, aby z toho vytĺkli politický kapitál. To sa im ale nepodarilo. Ani európske, ani parlamentné voľby im aj tak nakoniec nevyšli a iba vystrašili ľudí. Len za opravu letiska Sliač nakoniec občania zaplatia zhruba 50 miliónov eur, ktoré mohli Američania zaplatiť z fondov, ktoré inak čepajú aj Maďari, Lotyši, Litovci, Poliaci a ďalší. Tam si Američania kvôli tomu nepostavili základne. Mimochodom, NATO už predtým zaplatilo obnovu letiska Sliač, vďaka ktorej odvtedy odtiaľ môžu ľudia komerčnými letmi lietať aj na dovolenky. Má niekto pocit, že tým Slovensko stratilo suverenitu? Jediní zahraniční vojaci, ktorí tam sú, sú ruskí technici, ktorí sa starajú o naše staré MiG-y. Môžem garantovať, že táto vláda nikdy nepodpíše zmluvy, ktoré by znamenali stratu suverenity, ale zároveň budeme hľadať riešenia, aby sme občanom ušetrili peniaze.
Za minulej vlády sa rozbehli veľké projekty modernizácie vojenskej techniky aj keď dotiahnuť sa ich veľa nepodarilo. Na čo sa chcete s oblasti modernizácie techniky sústrediť vy?
Jednou z top priorít pre mňa budú radary. To je vážny problém. Mali sme ich mať už v roku 2016 a s existujúcimi systémami máme veľké technické problémy. Potom pôjdem po záväzkov, ktoré vychýdzajú z našich dohôd s NATO a samozrejme sa budem snažiť klásť dôraz aj na infraštruktúru, ktorá je naozaj v zlom stave. Vojakom niekedy doslova padá omietka na hlavu. Vážne, mali sme prípad PN vojaka, ktorému spadla na hlavu omietka, takže ten stav je naozaj katastrofálny. Pôjdem po absolútnych prioritách a urobím všetko preto, aby tie v minulosti vytvorené schémy na 10-percentné provízie zmizli. Každé jedno euro bude musieť skočiť tam, kde má. Týmto verejne vyzývam, aby sa každý, od koho bude niekto pýtať akúkoľvek províziu s tým, že je to pre našu stranu, alebo vládu, aby ma o tom priamo informoval a budem to riešiť. Garantujem, že tu žiadna takáto schéma nebude a peniaze sa nebudú takto odlievať.
A čo s projektami, ktoré boli začaté, ako napríklad štvor-, či osemkolesové transportéry?
Za všetkým, čo som v minulosti kritizoval, si stojím. V každom jednom prípade pôjdem do otvoreného férového medzinárodného tendra, aby zvíťazila najlepšia ponuka. Budem robiť všetko preto, aby aj zahraniční dodávatelia pri zabezpečovaní dodávok úzko spolupracovali so slovenským obranným priemyslom. Nastavíme súťaže, a čím skôr pôjdeme do otvorených tendrov. Uvidíme, aké finančné dopady bude mať táto pandémia, ale niektoré veci musíme urýchlene riešiť a ako prvé práve radary.
Chcete iba nové súťaže, ale sa chystáte upraviť aj požiadavky?
Všetko znovu prejdeme. Či už samotné počty vozidiel, systém aj technické požiadavky. Nemôže to byť tak, že požiadavky stanovené ministerstvom spĺňa iba jedno vozidlo a iné, ktoré ich nespĺňa, má vo svete zavedených 35 krajín. To je nezmysel. Tendre nastavíme tak, aby sa mohlo zúčastniť, čo najviac vozidiel a splnili sme požiadky vojakov na funkčnosť a bezpečnosť a to za čo najlepšie ceny a s čo najväčším zapojením slovenského obranného priemyslu.
Ako chcete zabezpečiť podporu skôr iba deklarovanú podporu slovenského obranného priemyslu?
So slovenský obranným priemyslom komunikujem veľmi intenzívne. Najvšívil som naozaj desiatky týchto našich firiem. Komunikujem so Združením slovenského bezpečnostného a obranného priemyslu a budem s nimi komunikovať aj na oficálnej úrovni už ako minister obrany. Ako to mám aj v programe, mojim poradcom pre modernizáciu techniky bude človek, na ktorom sa s nimi dohodneme, aby sme spolu urobili všetko pre reálne zapojenie slovenského obranného priemyslu do modernizačných projektov. Nielej politicky cez vyhlásenia, ale aj v realite. Slovenského obrannému priemyslu treba pomôcť, ale férovo, nielen vybratým firmám s politickým krytím a za dvojnásobné ceny. Férovosť a systémovosť tam musia byť.
Budete budovať ťažkú mechanizovanú brigádu?
Musíme vychádzať z reálnych možností, ktoré nám prinesie aj obdobie po koronavíruse a zároveň môžeme rokovať s NATO, či by bolo možné zmeniť špecifikáciu našich záväzkov. To všetko sa dá, len treba hľadať cestu.
Aký chcete byť minister pre vojakov?
Úloha ministra je manažérska a politická. Musí zabezpečiť podmienky, aby ozbrojené sily mohli spĺňať svoje úlohy. Nepôjdem do mikromanažmentu a otvárať lekárničky na vojenských základniach. Riadenie ozbrojených síl nechám na náčelníka generálneho štábu, ale budem sa snažiť zabezpečiť čo najviac peňazí, aby mohli fungovať. Budem prísny, pracovitý a budem sa snažiť byť najmä nápomocný – zabezpečiť adekvátne finacovanie, legislatívu a politickú podporu. Aj od náčelníka očakávam pracovitosť, nasadenie a lojalitu. Ak to bude dodržané, budeme fungovať dobre.
Čo môžu od vás očakávať ľudia, ktorí sa angažujú v nejakých samozvaných domobranách?
Budeme vytvárať množstvo formátov, kde budú môcť ľudia svoj záujem o ozbrojené sily realizovať, ale ak si tu nejaké ilegálne polovojenské skupiny myslia, že tu budú beztreste fungovať, veľmi sa mýlia. Jednou z hlavných úloh Vojenského spravodajstva je presne to, aby sledovali aj extrémizmus, či už v ozbrojených silách alebo s nimi súvisiacim. Takéto extrémistické polovojenské organizácie sú presne jeho cieľom a jednou z top úloh.
Súčasný šéf Vojenského spravodajstva na vás osobne podal trestné oznámenia, takže už asi skončil. Kto ho nahradí?
Mám svoju predstavu. Vojenské spravodajstvo považujem za mimoriadne dôležitú súčasť rezortu. Mám predstavu, čo by mali robiť, a čo by určite robiť nemali. O tom sa budem rozprávať s tímom ľudí, s ktorými dlhodobo spolupracujem a želám si, aby som mnou pokračovali aj na rezorte obrany. Tie mená nebudú prekvapením. Napríkla Marian Majer je jedno z top mien, vláda ho vymenovala za štátneho tajomníka. Zatiaľ uvažujem len s jedným štátnym tajomníkom.