Návrh počíta s tým, že by mal Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR možnosť používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva s výnimkou obsahu správ. Toto tajomstvo by nemalo zahŕňať iba lokalizačné dáta, ale aj informácie o tom, kto, komu a ako dlho telefonuje. Takéto možnosti by mal ÚVZ v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu s tým, že by zber a uchovávanie týchto dát trvalo najneskôr do konca kalendárneho roka.
Lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorých uplynutie by znamenalo zánik alebo premlčanie práva, by nemuseli plynúť v čase odo dňa účinnosti novely tohto zákona do 30. apríla. Taktiež lehoty, ktoré plynuli po 12. marci, by sa neskončili skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona.
Táto úprava by neplatila pre trestné konanie s výnimkou lehoty na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Keby však vec nezniesla odklad z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody, mohol by súd rozhodnúť, že určí sám primeranú lehotu.
Legislatívny návrh predpokladá aj úpravu odvolávania členov Súdnej rady SR. V prípade odvolania člena Súdnej rady by neplynula dvojmesačná lehota, kedy môže ešte chodiť na zasadnutia a hlasovať. Odvolanie člena Súdnej rady by tak bolo účinné deň po doručení takéhoto rozhodnutia. Tí členovia, ktorí by boli odvolaní do dňa účinnosti tohto zákona, budú zase odvolaní v deň po účinnosti, čo by platilo aj pre päť členov Súdnej rady, ktorí sa vzdali svojej funkcie v pondelok (23. 3.).
Súdy by zároveň v čase mimoriadnej situácie alebo v prípade vyhlásenia núdzového stavu mohli vykonávať hlavné pojednávania, pojednávanie a verejné zasadnutie iba v nevyhnutnom rozsahu a zároveň by mohla byť ochrana zdravia dôvodom na vylúčenie verejnosti. Zároveň by mohli právnické osoby zasadať bez osobného stretnutia.
Fico: Koalícia sa chce dostať k údajom občanov
Vládna koalícia chce zneužiť situáciu so šírením nákazy koronavírusom a sledovať svojich občanov. Tvrdí to predseda Smeru Robert Fico v reakcii na vládny návrh zákona, ktorý by okrem iného umožnil ÚVZ SR používať dáta od mobilných operátorov, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva.
Fico si zároveň myslí, že návrh zákona je hrubým porušením základných ľudských práv. „Za klub chcem povedať, že nikdy takýto návrh nemôžeme podporiť,“ uviedol s tým, že koalícia chce len monitorovať ľudí. Viacerí poslanci za Smer v pléne v diskusii tento návrh kritizovali.
Podpredseda NR SR Peter Pellegrini (Smer) v tomto súvise navrhol, aby sa tieto dáta dali využiť, len ak vláda vyhlási núdzový stav. Richard Raši (Smer) si myslí, že by sme mali rozlišovať, na aké osoby sa to bude vzťahovať. Pýtal sa, či by nemali mať štátne orgány prístup len k dátam osôb, ktoré majú byť v karanténe, alebo sa to bude vzťahovať na všetkých občanov. Návrh zákona je podľa neho urobený narýchlo, umožňuje prístup k dátam všetkých osôb.
Foto: TASR (Michal Svítok)
Poslankyňa a bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (Smer) uviedla, že vláda a ústredný krízový štáb ešte v minulom týždni rozhodli o vývoji aplikácie, ktorá by zistila, s kým sa za posledných 14 dní stretol človek s potvrdenou nákazou koronavírusom. Ak by sa aplikácia prikázala nainštalovať, vie podľa Sakovej rozoznať, s kým sa daná osoba stretla vo vzdialenosti do desať metrov a strávila približne päť minút.
„Myslíme si, že toto je oveľa účinnejšia aplikácia,“ uviedla s tým, že všetky tieto dáta sa mali zmazať po 21 dňoch. Ak by osoby vracajúce sa zo zahraničia nedodržali povinnú karanténu, aplikácia mala podľa Sakovej tieto osoby upozorniť. Návrh na vývoj aplikácie podľa nej „leží na stole na ministerstve vnútra“.
Kolíková hovorí o ochrane zdravia
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) si je vedomá citlivosti osobných údajov a rizík pri zásahu do nich, ochrana zdravia obyvateľov je však podľa nej prednejšia. Kolíková vysvetlila, že opatrenia sa zameriavajú na tých, ktorí nechcú spolupracovať v prípade karantény, preto je potrebné sprístupniť ich údaje aj bez ich súhlasu. Podľa nej sa tak dá lokalizovať pohyb týchto osôb. „Rozumiem, je to vážny zásah do ochrany ľudských práv a slobôd,“ poznamenala. Platí však podľa nej to, že ochrana osobných údajov nie je absolútna. „Absolútne je právo na život,“ dodala.
Foto: TASR (Michal Svítok)
Ministerka vylúčila zneužitie návrhu v budúcnosti. Priblížila, že opatrenie má trvať len do konca kalendárneho roka. Dáta podľa jej slov bude mať k dispozícii od operátorov iba Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) a nebudú k dispozícii po celý čas. Priblížila, že ide o vytvorenie zákonného priestoru na spustenie aplikácie, ktorá by mapovala a zobrazovala ohniská nákazy.
Cieľom nie je špehovať ani odpočúvať
Cieľom vládneho zákona o opatreniach na zamedzenie šírenia koronavírusu nie je niekoho špehovať či odpočúvať. Vyhlásil to podpredseda parlamentu a strany Za ľudí Juraj Šeliga. Reagoval tak na slová Roberta Fica, ktorý si myslí, že vládna koalícia chce občanov sledovať.
Návrh zákona hovorí podľa Šeligu o tom, že telekomunikačný úrad si na žiadosť Úradu verejného zdravotníctva vypýta informácie o tom, kde sa občan nachádzal a s kým bol v kontakte. Šeliga vylúčil, že by štátne orgány chceli monitorovať obsah hovorov či SMS správ. Úrad má následne vyzvať tohto človeka a ľudí v jeho okolí, aby sa dali testovať a zostali v karanténe.
Tento návrh sa podľa Šeligu inšpiroval aj inými krajinami, napríklad Českou republikou, kde tieto aplikácie sú. O aplikácii, ktorú spomínala Denisa Saková podľa svojich slov viac nevie.
Mimoriadne právomoci pre ministra školstva
V jednoznačne vymedzených situáciách by malo byť po novom umožnené ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu rozhodnúť o termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka mimo limitov ustanovených zákonom o výchove a vzdelávaní.
Rovnako by mal mať minister školstva možnosť zrušiť časti alebo formy skúšok, ktorými sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole. Poslanci NR SR v utorok posunuli vládny návrh do druhého čítania. O novele rokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
Video: Minister školstva Branislav Gröhling o opatreniach na školách v súvislosti s koronavírusom. (Od 29:44 ministerka spravodlivosti Mária Kolíková o mimoriadnych opatreniach v rámci justície).
V zákone o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je na jednej strane viacero kompetencií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR vo vzťahu k určovaniu termínov, avšak mnohé termíny sú priamo zákonom limitované na určité obdobie.
„Skúsenosti v aktuálnej situácii ukázali, že pri viacerých termínoch môže byť potenciálne potrebná operatívna reakcia príslušných subjektov (ministerstva, okresných úradov v sídle kraja, riaditeľov) v nadväznosti na zákonom ustanovené intervaly,“ uvádza sa v predkladacej správe. Príkladom môžu byť termíny zápisov do prvého ročníka základných škôl, ukončovania výchovy a vzdelávania príslušných ročníkov alebo termíny školských prázdnin.
Napríklad termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky síce určuje ministerstvo, avšak školský zákon ustanovuje riadne skúšobné obdobie (marec až jún) a mimoriadne skúšobné obdobie (apríl, máj, september a nasledujúci február).
„Za predpokladu, že napríklad v súčasnej mimoriadnej situácii by bolo potrebné termín maturitných skúšok určiť v nadväznosti na prerušenie výučby v iných termínoch, vyžaduje sa zmena školského zákona,“ uvádza sa v návrhu.
Podozrenie na koronavírus v parlamente
Ľubomír Vážny zo Smeru dnes v pléne povedal, že poslanec Národnej rady (NR) SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Alojz Baránik má byť infikovaný koronavírusom.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto ihneď zvolal poslanecké grémium, na ktorom sa mala táto informácia preveriť a rozhodnúť, či bude schôdza NR SR pokračovať aj naďalej.
Neskôr Kollár uviedol, že Baránik nemá potvrdený koronavírus. Ako ďalej informoval, Baránik však pre istotu ostal doma. Schôdza parlamentu preto pokračovala ďalej
„Člen rodiny poslanca NR SR za SaS Alojza Baránika má príznaky choroby, ktoré niektoré zdroje považujú za príznak koronavírusu. Alojz Baránik preto preventívne ostal doma v karanténe a nezúčastnil sa na utorkovom rokovaní NR SR. Alojz Baránik zároveň požiadal o otestovanie v najbližších dňoch,“ objasnil Ondrej Šprlák z Komunikačného oddelenia SaS.
Poslanci zvolili ďalších predsedov výborov, Blahu a Kotlebu nepodporili
Väčšina výborov Národnej rady (NR) SR už má svojich predsedov. Na utorkovej schôdzi parlamentu poslanci zvolili šéfov ďalších dvoch výborov. Ľuboša Blahu (Smer) a Mariana Kotlebu (ĽSNS) za predsedov výborov nezvolili.
Blaha kandidoval na post predsedu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Na zvolenie potreboval nadpolovičnú väčšinu odovzdaných platných hlasov poslancov. Za jeho zvolenie bolo 52 poslancov, proti bolo 85, zdržali sa štyria.
Video: Ak by som prestal písať statusy a kritizovať, funkciu by som mal, hovorí Ľuboš Blaha (Smer).
Na svoje nezvolenie reagoval Blaha tým, že ide o nerešpektovanie dohody na rozdelení pozícií pre opozíciu, rovnako ako o nerešpektovanie práv opozície na predsednícke funkcie vo výboroch. Podľa vlastných slov na funkcii netrvá, poukázal však na hlasy voličov, ktoré on i strana Smer získali vo voľbách. To, či ho strana opäť nominuje, nepovedal, dodal, že o tom ešte budú hovoriť.
Rovnako nezískal dostatočnú podporu ani Kotleba. Za jeho zvolenie do funkcie predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva hlasovalo 42 poslancov, proti bolo 77, zdržalo sa 23.
Video: Blaha je blázon, Kotleba má mať fašistickú minulosť, tvrdí Cigániková.
Predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií sa stal Richard Raši (Smer) a predsedom výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Peter Žiga (Smer).
Predsedov väčšiny výborov zvolili zákonodarcovia už na piatkovej (20. 3.) ustanovujúcej schôdzi parlamentu na základe dohody, že koalícia obsadí 12 predsedníckych postov a opozícia sedem.
Podpredsedami NR SR Laurenčík a Pellegrini
Ďalšími podpredsedami NR SR sa stali Milan Laurenčík (SaS) a Peter Pellegrini (Smer). Poslanci ich zvolili na utorkovej schôdzi parlamentu tajným hlasovaním. Na post podpredsedu kandidoval aj Štefan Kuffa (ĽSNS), nezískal však dostatok hlasov.
Laurenčíka podporilo 31 poslancov, 89 boli proti a 18 sa zdržali. Laurenčík získal v tajnej voľbe 85 hlasov, proti jeho zvoleniu bolo 41 poslancov, 12 sa zdržali.
Za Pellegriniho zahlasovalo 95 zákonodarcov, proti bolo 28 a 15 sa zdržali. Zvolenie za podpredsedu NR SR vníma bývalý premiér Pellegrini ako záväzok pracovať ďalej pre ľudí. Uviedol to na sociálnej sieti.
Na piatkovej ustanovujúcej schôdzi poslanci zvolili za podpredsedov parlamentu aj Gábora Grendela (OĽaNO) a Juraja Šeligu (Za ľudí). Snemovňa má tak zvolených všetkých štyroch podpredsedov.
Foto: TASR (Michal Svítok)
Vláda schválila post vicepremiéra pre legislatívu
Vláda SR ešte v pondelok v noci schválila kompetencie nového podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie Štefana Hollého (Sme rodina).
Hollý bude predsedom Legislatívnej rady vlády SR, bude tiež koordinovať legislatívny proces na úrovni vlády, proces prijímania stanoviska vlády k návrhu zákona, ktorý podal výbor alebo poslanci Národnej rady (NR) SR. Bude tiež zaujímať stanovisko k rozporu právnej povahy pri materiáloch predkladaných na rokovanie vlády.
Nový vicepremiér bude zabezpečovať aj strategické plánovanie a projektové riadenie vrátane vypracovania národného strategického rámca, ako aj koordináciu strategických projektov určených vládou. Bude koordinovať hodnotenie vybraných vplyvov a zaujímať stanovisko k rozporu vecnej povahy pri materiáloch predkladaných na rokovanie vlády.
V rukách bude mať aj analytickú činnosť zameranú na oblasť podpory stratégie hospodárskej a sociálnej politiky štátu v súlade s programovým vyhlásením vlády.
Noví štátni tajomníci
Vláda SR v pondelok neskoro večer vymenovala i nových štátnych tajomníkov na ministerstve dopravy a ministerstve pôdohospodárstva. Do funkcie štátnych tajomníkov ministerstva dopravy a výstavby boli vládou vymenovaní Katarína Bruncková a Ján Marosz. Do funkcie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vymenoval vládny kabinet Martina Fecka.
NR SR bude zasadať ad hoc
Národná rada (NR) SR bude v súvislosti s mimoriadnou situáciou pre šírenie koronavírusu zasadať v najbližšej dobe ad hoc, nie v tradičných intervaloch každý mesiac. V utorok to povedal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). V súvislosti s popoludňajšou schôdzou parlamentu dodal, že očakávajú vládne návrhy na skrátené legislatívne konanie.
Parlament mal zasadať v utorok zrejme až do ich úplného prerokovania. „Očakáva sa, že do parlamentu budú doručené tri návrhy na skrátené legislatívne konania z rezortov spravodlivosti, sociálnych vecí a rodiny a z rezortu školstva,“ uviedol odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.
Foto: TASR (Michal Svítok)
Diskusia v pléne bude počas schôdze obmedzená
Diskusia v pléne NR SR počas druhej schôdze bude časovo obmedzená. Poslanci schválili procedurálny návrh Štefana Kuffu (ĽSNS), aby sa vystúpenie v diskusii pre každého rečníka skrátilo na čas faktickej poznámky, teda dve minúty na jedného rečníka.
„Proces rokovania sa urýchli,“ skonštatoval s tým, že je na to vážny dôvod, hoci to mnohí podceňujú. Zároveň poprosil poslancov, aby si ani počas vystúpenia pri rečníckom pulte neskladali ochranné rúška.
Rokovanie parlamentu aj v utorok podlieha preventívnym bezpečnostným opatreniam. Poslanci nosia v pléne naďalej ochranné rúška či rukavice. Pred vstupom do rokovacej sály majú tiež povinnosť použiť dezinfekčný gél na čistenie rúk.