Uviedli to Barbara Lášticová a Xenia-Daniela Poslon z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV). Vysvetlili, ako komunikovať sociálne normy, aby boli ľudia motivovaní ich dodržiavať a neporušovali ich.
Novou normou sa podľa Lášticovej stalo nosenie rúška. Poukázala na prieskum, podľa ktorého takmer 90 percent respondentov uviedlo, že mimo domácnosti vždy nosí na tvári rúško. Takmer polovica ľudí obmedzila spoločenské kontakty s inými ľuďmi a s rodinou. „Nosenie rúšok možno považovať za nástroj, akým sa ľudia usilujú nastoliť kontrolu nad neviditeľným vírusom a nepredvídateľnou novou situáciou,“ poznamenala Lášticová.
Po rúškach prišlo aj obmedzenie slobody pohybu počas veľkonočných sviatkov, čím chce vláda znížiť riziko šírenia nového koronavírusu. „To mnohí z nás môžu považovať za zásah do svojich práv, a hľadať rôzne spôsoby, ako obmedzenie obísť,“ uviedla Poslon pre TASR. Ak chceme, aby ľudia normy dodržiavali, treba ich adekvátne komunikovať.
„Jasne povedzte ľuďom, čo by mali a nemali robiť, a prečo. Upriamte pozornosť na žiaduce správanie – napríklad mali by sme počas Veľkej noci zostať doma – a nie na to, čo by sme nemali robiť – napríklad, že by sme nemali navštevovať starých rodičov,“ povedala. Ak ľudia v našom okolí nedodržiavajú pravidlá, treba podľa Poslon vyzdvihnúť pozitívne príklady tých, ktorí ich dodržiavajú.
„Neupozorňujte príliš na časté, ale nežiaduce správanie. Nekomunikujte nejednoznačné a zmiešané posolstvá, teda nemiešajte pozitívne príklady s negatívnymi,“ doplnila pre TASR Lášticová. Ideálne je podľa nej komunikovať oba typy noriem naraz. „Napríklad – väčšina ľudí je zodpovedných, obmedzili fyzické kontakty a nosia rúško mimo svojho bydliska, všetci by sme sa mali správať zodpovedne k najzraniteľnejším z nás,“ vysvetlila.