Premiér Igor Matovič (OĽaNO) emotívne označil svojho predchodu Petra Pellegriniho a bývalú ministerku vnútra Denisu Sakovú (obaja Smer) za tých, ktorí môžu za rozšírenie nákazy v rómskych osadách. Vyčíta im, že mali skôr uzavrieť hranice a do povinnej karantény v štátnych zariadeniach posielať všetkých, ktorí prekročili slovenskú hranicu.
"Peter Pellegrini povedal, že keď niekto príde individuálne na hranice, tak ho nemusíme dať do štátnej karantény,“ vyhlásil Matovič, ktorý v stredu večer zaletel vrtuľníkom do Krompách. Tam je v karanténe približne 1 900 ľudí. Spolu s ďalšími dvoma osadami je tak z rozhodnutia hlavného hygienika izolovaných vyše šesť tisícok obyvateľov osád.
VIDEO: Matovič: Pellegrini a Saková klamú, možno sa dopustili trestného činu. (9. 4. 2020)
"S bývalou ministerkou vnútra Denisou Sakovou sa možno dopustili trestného činu tým, že zanedbali ochranu verejného zdravia,“ dodal na adresu bývalého premiéra Pellegriniho súčasný predseda vlády Matovič.
Ten sa však nedal a novej vláde pripomenul, že tiež mohla zaviesť povinnú karanténu pre každého, kto prekročí hranice, už skôr. Dodal, že aj pre individuálnych navrátilcov bola karanténa povinná a za jej porušenie hrozila pokuta vo výške 1 659 eur.
"Povinná karanténa v štátnom zariadení pre týchto ľudí platí až do tohto pondelka, ak teda hrozila v osadách katastrofa, Matovičova vláda ju celé dva týždne vôbec neriešila,“ pokračoval Pellegrini s tým, že ešte ako premiér sa pýtal Matoviča, či nemá ešte stará vláda prijať vyhlásenie núdzového stavu, dostal odpoveď, že netreba.
"Ak sa na to necítil, nemusel hneď prevziať kormidlo, mohol nás nechať dokončiť svoju robotu,“ myslí si bývalý predseda vlády. Už vo štvrtok však bol zmierlivejší a ponúkol pomocnú ruku súčasnej vláde.
VIDEO: Pellegrini: Matovič si zo mňa nebude robiť fackovacieho panáka. (8. 4. 2020)
Nemožno vylúčiť, že potenciálna trestnosť krokov expremiéra Pellegriniho zostane len v rovine Matovičovho názoru. Tento konflikt však v právnom štáte môže definitívne a záväzne rozuzliť jedine rozhodnutie súdu. Otázka tak znie, či slovenský právny poriadok ráta s trestnoprávnou zodpovednosťou verejných činiteľov pri (ne)prijímaní zásadných krokov aj v súvislosti s bojom v proti pandémii.
Trestný zákon okrem iných pozná aj trestné činy ohrozujúce život a zdravie. Súčasný premiér mal zrejme na mysli trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby. Jeho skutková podstata podľa trestného zákona spočíva v spôsobení alebo zvýšení nebezpečenstva zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti. Mohlo by sa javiť, že skutkovú podstatu napĺňa nečinnosť oboch politikov, ktorí spolu takmer mesiac neriešili štátnu karanténu pre individuálnych prišelcov zo zahraničia.
Kurilovská o zákonoch
Podľa profesorky trestného práva Lucie Kurilovskej však uplatnenie tohto paragrafu v súvislosti s výkonom právomocí verejných činiteľov by bolo príliš pritiahnuté za vlasy.
„Ja by som sa k tomu neprikláňala. Týmto sa naozaj myslí niekto, kto má tú chorobu v sebe a roznáša ju, alebo sa tým myslí napríklad vedec, ktorý infikuje kvôli vedeckému bádaniu nejakú opicu a tá opica ujde, alebo ju pustí medzi ľudí, alebo nezabezpečí všetko tak, aby neušla. Tiež tam môže spadať nesprávne zabezpečený prevoz kontaminovaných skúmaviek s nákazou,“ vysvetlila Kurilovská.
Trestný zákon však explicitne počíta aj s trestnými činmi verejných činiteľov, ktorými sú okrem iných aj členovia vlády. „Ak stojí otázka tak, že člen vlády neprijal opatrenia, ktoré prijať mal na to, aby sa nešírila nákazlivá choroba, tak skôr to môže spadať do skutkovej podstaty marenia úlohy verejným činiteľom, zneužívania právomoci verejného činiteľa, alebo všeobecného ohrozenia,“ myslí si profesorka trestného práva.
Marenie výkonu verejného činiteľa spočíva v tom, že „verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej úlohy, sa potrestá odňatím slobody až na dva roky“. Ak by týmto činom spôsobil značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, možná sadzba trestu odňatia slobody je až do päť rokov.
Podľa Kurilovskej by napríklad neskoré zavedenie povinnej štátnej karantény pre individuálnych prišelcov zo strany vlády spadalo do tejto skutkovej podstaty. „Zavlečenie nejakých ľudí, u ktorých sa dalo predpokladať, že boli infikovaní, tak to už je obzvlášť závažný následok,“ myslí si profesorka. Uplatniť by sa tak mohla i prísnejšia trestná sadzba.
Hľadanie príčinnej súvislosti
Hypoteticky v tomto prípade by tak orgány činné v trestnom konaní museli skúmať najmä to, či išlo o konanie z nedbanlivosti a či existuje príčinná súvislosť medzi konaním a následkom.
„Skúmalo by sa aj to, či zanedbali svoju povinnosť tým, že niektoré opatrenia nevydali, alebo niektoré rozhodnutia neuskutočnili. To muselo spôsobiť priamy následok, že sa na územie Slovenska dostali ľudia, ktorí išli napríklad len do tej domácej karantény, neboli v nej kontrolovaní a mohli medzi ostatných infekciu zaniesť. Musí tam byť však príčinná súvislosť,“ vysvetlila odborníčka na trestné právo. Zároveň dodáva, že by sa ďalej „dokazovalo, či vláda mohla opatrenia prijať, či mohla o tom vedieť, a či boli verejní činitelia uzrozumení s tým, aké to môže mať následky“.
Poslanec a bývalý podpredseda vlády Richard Raši (Smer) však poukazuje aj na Matovičovu zodpovednosť. "Matovič by mal byť trestne stíhaný za ohrozenie zdravia občanov pre neskoré vyhlásenie karantény osád pri Krompachoch,“ myslí si. Podľa neho totiž zásadné informácie o nákaze mal premiér zrejme už v utorok 7. apríla, pričom karanténu vyhlásil až vo štvrtok večer, a teda by mal prokurátor v tejto veci začať konať ex offo.
„Všetci, čo mali konať a nekonali, a premiér sám na prvom mieste, ohrozovali zdravie a životy Krompašanov,“ uviedol na sociálnej sieti Raši. Matovič označil stanovisko Rašiho za absurdné. „Blázon Raši obviňuje nás a nie páchateľov verejného ohrozenia zdravia – Pellegriniho a Sakovú. Absurdné,“ uviedol premiér.