Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.
V gréckokatolíckej cirkvi sa v Nedeľu paschy konajú bohoslužby už od skorých ranných hodín, keď sa koná utiereň vzkriesenia s tradičným posvätením jedál.
Slávenie zmŕtvychvstania Ježiša Krista v kresťanských cirkvách pokračuje aj na Veľkonočný pondelok. Ten sa zvykne nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu“. A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“ (Evanjelium podľa Marka, kapitola 16). Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat.
Veľkonočné obdobie, teda obdobie veľkonočnej slávnosti, trvá 50 dní. Začína sa Veľkonočnou vigíliou a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý tento rok pripadá na 31. mája. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.
Pravoslávni veriaci si pripomínajú Kvetnú nedeľu
Hoci väčšina kresťanov na Slovensku v nedeľu oslavuje Veľkú noc, pravoslávni veriaci si pripomínajú vstup Ježiša do Jeruzalema, tzv. Kvetnú nedeľu. Táto udalosť primäla vtedajších Jeruzalemčanov vyjsť do ulíc a vítať Krista ako Mesiáša.
Veľkú noc budú pravoslávni veriaci sláviť na budúci týždeň. Dôvodom je výpočet podľa starobylých kánonov. Stáva sa, že sviatky slávi v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi. Termín paschy – Veľkej noci, sa vypočítava podľa jarnej rovnodennosti, splnu mesiaca a židovského pesachu.
Kým inde vo svete sa pri bohoslužbách tohto dňa posväcujú ratolesti paliem, veriaci na Slovensku pre ten istý účel využívajú jahňady vŕby rakytovej, známe ako bahniatka. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov pre nich pokračuje aj naďalej. Sviatočný charakter Lazárovej soboty však výrazne zmierňuje pôstnu disciplínu a na Kvetnú nedeľu sa po dlhšom čase na mnohých stoloch dokonca znovu objaví ryba.
V pondelok sa pre pravoslávnych kresťanov začne tzv. Veľký alebo Strastný týždeň, ktorý je úzko spätý s udalosťami zo života Ježiša Krista niekoľko dní pred jeho ukrižovaním. Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú kresťanom pripomenúť Tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie.
Bohoslužby Veľkého piatku sa začínajú vlastne už vo štvrtok podvečer čítaním tzv. 12 evanjelií svätých Strastí. Pomerne dlhé úryvky biblického textu veriacim v chronologickom slede približujú udalosti pred ukrižovaním Krista, nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu a samotné ukrižovanie. Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatku umocňuje i vynesenie doprostred chrámu tzv. plaščenice, plátna s vyobrazením sňatia Krista z kríža a jeho uloženia do hrobu.