Pozrite si reláciu Ide o Pravdu s podpredsedom Národnej rady a bývalým premiérom Petrom Pellegrinim.
Verejne ste ponúkali spoluprácu krízovému štábu. Oslovil vás niekto?
Nie, nikto ma od môjho odchodu, od tej minúty, kedy som odovzdal Úrad vlády, nekontaktoval. Nikto sa nepotreboval ani nič spýtať, ani poznať nejaké historické nuansy. Naše posledné stretnutie s premiérom Igorom Matovičom a akýkoľvek kontakt medzi nami dvoma bol na Úrade vlády, keď sme si podali ruky. V krízovej situácii by sa možno očakával nejaký iný prístup, ale v tomto som od pána Matoviča vzhľadom na jeho povahu ani nič iné neočakával.
Ako sa dívate na opatrenia vlády? Sú hlasy, že ekonomike by pomohlo zhadzovanie peňazí z vrtuľníka…
Nerád používam tento výraz, ale som zástanca plošných a čo najjednoduchších opatrení. Môžeme sa hrať na cielenú pomoc možno keď čelíme menšej kríze, toto je obrovský zásah do ekonomiky nielen slovenskej, ale európskej a svetovej. Preto namieste by boli skôr jednoduché a plošné opatrenia, ktoré sa automaticky dajú aplikovať bez potreby veľkých papierovačiek a následných kontrol. Tak ako to urobilo Nemecko, Rakúsko alebo iné krajiny, ktoré povedali, že prispejú na mzdu každému zamestnancovi, bez ohľadu na to, či je vo veľkej, alebo malej firme, ak bol postihnutý z titulu uzatvorenia prevádzky alebo nejakého prepadu príjmov. U nás sa mi zdá, že opatrení je veľké množstvo, veľmi komplikovaných, rôznych kategórií a mám obavu, či to vôbec štátna administratíva s tými pracovníkmi, ktorých má, vôbec zvládne. Môžete si vymyslieť opatrenia, aké chcete, ale musíme si byť istí, že ich dokážete aj vykonať. A v tomto prípade je stotisíc žiadostí, čo prídu, a vediac, ako funguje štátny aparát, ľutujem už teraz štátnych úradníkov, ktorí to budú musieť všetko zúradovať.
Už ste hodnotili výsledky volieb?
Ešte nie, myslím si, že po odznení tejto hrozby bude dostatok času, aby sme – ja osobne, ale aj strana a všetci, vyhodnotili, čo nám voľby priniesli, aký signál nám vyslali a ako by sme sa mali zariadiť do budúcna.
Kedy bude koniec tejto krízy?
Veľmi by som si želal, aby hlavná časť krízy nejakým spôsobom do leta skončila. Nemyslím si, že sa vrátime okamžite k plnohodnotnému životu. Možno, ak kríza bude trvať ešte niekoľko mesiacov, zmení sa spotrebiteľské správanie ľudí. Minimálne si myslím, že v tejto časti Európy. Západný svet je veľa rokov zvyknutý na svoj luxus a pohodlie a nemyslím si, že sa ho budú chcieť vzdať. My si však predsa len pamätáme trošku biednejšie obdobie z čias socializmu, keď sme vedeli skromnejšie žiť. A preto si myslím, že v tejto časti Európy sa môže zmeniť spotrebiteľské správanie v tom zmysle, že niektoré veci možno materiálnej povahy budú viac zaznávané a budeme viac investovať do zážitkových vecí alebo do starostlivosti o seba. Možno dôjde k nejakej reštrukturalizácii ekonomiky v rámci domácej spotreby, kde možno menej budeme hromadne cestovať, menej nových áut sa bude predávať a budeme inak narábať s peniazmi. Ako ekonóma ma to trošku vyrušuje, lebo môže dôjsť k zmene ekonomiky a mnoho firiem môže zaniknúť len z titulu, že nebudú mať odbyt. Ako človeka ma to môže potešiť, ak sa spoločnosť zmení viac k ľudským hodnotám.
Budeme skromnejší?
Myslím si, že áno. Aj tieto týždne nám ukazujú, ako skromne a za menej peňazí sa dá prežiť celkom príjemný život. Zisťujeme, že toho až tak veľa nepotrebujeme. Bolo by fajn, a tu sa prikláňam k názoru európskych lídrov, aby aj v investíciách, ktoré budú oživovať ekonomiky, sme mali na mysli ochranu klímy.
No už teraz sa mnohým minuli úspory. Nemali toľko peňazí odložených…
Kríza prišla v najnevhodnejšom čase, v čase najväčšieho rozmachu, nízkej nezamestnanosti. Ľudia boli odvážnejší, viac verili pozitívnej budúcnosti, mnohí si namiesto úspor brali dlžoby s vedomím, že pravdepodobne ich nebudú mať problém splatiť. My sme ešte len na začiatku sociálno-ekonomických problémov tejto krajiny.
Kedy sa naštartuje ekonomika?
Myslím si, že zo zdravotnej krízy sa automaticky presunieme do sociálno-ekonomickej krízy. Ak sa bude meniť spotrebiteľské správanie nielen našej krajiny, ale aj v Európe a vo svete – a ak Slovenská republika je závislá od automobilového priemyslu a odbyt bude klesať, automaticky to bude mať na početnosť zmien v našich automobilkách, v subdodávateľských služieb… Ak sa nedarí veľkému, nemôže sa dariť ani malému. Naštartovanie ekonomiky bude preto dlhodobý proces.