Informovala o tom hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Aktuálne je podľa štatistík NCZI hospitalizovaných 165 pacientov, z toho u 73 je potvrdené ochorenie COVID-19, 92 pacientov má podozrenie na toto chorenie. Na JIS je 7 pacientov, 2 sú na umelej pľúcnej ventilácii. 167 ľudí sa z choroby vyliečilo.
Najmladšia osoba s ochorením COVID-19 zo štatistík rezortu má jeden rok, najstaršia 97 rokov.
MZ SR doplnilo, že 12 pacientov evidujú v karanténnej stanici, respektíve v karanténnom centre, jeden prípad je v karanténnom stredisku Donovaly a 11 prípadov v Akadémii Policajného zboru v Bratislave.
Premiér Matovič: Ešte 900 osád musíme pretestovať
„Dnes už vieme, že to nebola len moja zlá predtucha a mal som s osadami, bohužial, pravdu. Už 16 osád je pozitívnych a to ešte 900 musíme pretestovať. Horí nám oheň, ktorého rozsah ani len nedokážeme zmerať,“ napísal premiér Igor Matovič (OĽaNO) na sociálnej sieti v článku s názvom Cítim sa ako zbitý pes.
Mikulec: Robíme všetko na zabezpečenie prípadných karantén ďalších osád
Otázku prípadného zabezpečenia karantény aj ďalších rómskych osád, v ktorých sa preukáže zvýšený prenos infekcie koronavírusom, polícia rieši. Po štvrtkovom rokovaní vlády to uviedol minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO). Či má polícia, respektíve ozbrojené zložky štátu dostatok personálnych kapacít na zabezpečenie aj ďalších karantén, je otázkou, pri ktorej nemožno podľa Mikulca žiadať presnú a jednoznačnú odpoveď. „Nedá sa to špecifikovať, tá situácia sa vyvíja, závisí aj od toho, o aké osady a aký stav v osadách ide, samozrejme, musíme dbať aj na ochranu zdravia našich príslušníkov,“ povedal. Ubezpečil však, že polícia robí všetko pre to, aby všetky potrebné opatrenia boli garantované. V hre sú podľa jeho slov aj ďalšie riešenia situácie v lokalitách marginalizovaných rómskych komunít s infikovanými pacientmi. „Tými sa zaoberajú epidemiológovia, virológovia a ďalší odborníci,“ povedal.
V domove sociálnych služieb v Spišskom Bystrom potvrdili u klienta COVID-19
V domove sociálnych služieb v Spišskom Bystrom potvrdili ochorenie COVID-19 u klienta. Uviedla to hlavná epidemiologička Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade Mária Pompová. Upozornil na to RTVS.
Podľa epidemiologičky ide o viac ako 90-ročného muža. V súčasnosti je hospitalizovaný v prešovskej nemocnici.
Testovať sa budú aj ľudia, ktorí boli v blízkom kontakte s ním, či už na izbe, spoločnej chodbe alebo v jedálni. Zo zariadenia nám zatiaľ nehlásia žiadne príznaky ochorenia COVID-19 u klientov. Testy sa odporúčajú až na piaty deň od posledného kontaktu, tvrdí Pompová. Dodáva, že klienti tohto zariadenia sú izolovaní a zároveň tam platí zákaz návštev.
Pribudli dve úmrtia
Za stredu boli tiež potvrdené dve nové úmrtia na koronavírus. Celkovo si tak nákaza na Slovensku vyžiadala 8 obetí.
MZ SR priblížilo, že v stredu zomrela vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove pacientka s onkologickou diagnózou, ktorá bola pozitívne testovaná na koronavírus. Hospitalizovali ju na oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny s obojstranným zápalom pľúc.
Taktiež v stredu zomrel ďalší pacient v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Išlo o muža z Domova sociálnych služieb (DSS) Pezinok. „Jeho stav bol počas dňa stabilizovaný, náhle sa ale zhoršil, napriek enormnej snahe zdravotníkov v nemocnici sa mu, žiaľ, nepodarilo pomôcť,“ uviedla Eliášová.
Pozitívne však podľa rezortu zdravotníctva je to, že z ochorenia sa na Slovensku vyliečilo doteraz 167 ľudí. Z tohto počtu bolo 43 osôb hospitalizovaných v nemocniciach a 124 sa vyliečilo v domácej izolácii. Údaje o vyliečených hlásia regionálne úrady verejného zdravotníctva Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Riaditeľka DSS v Pezinku vo funkcii končí
Riaditeľka Domova sociálnych služieb (DSS) v Pezinku Viola Schmidtová končí vo svojej funkcii. Pracovný pomer má ukončiť k piatku (17. 4.). Na jej pozíciu nastúpi krízová manažérka, doterajšia zamestnankyňa úradu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). Na štvrtkovom tlačovom brífingu o tom informoval predseda BSK Juraj Droba. Po ukončení karantény sa podľa jeho slov uskutoční v zariadení kontrola s cieľom zistiť, či nedošlo pochybeniam pri poskytovaní starostlivosti.
Krízový štáb kraja prijal vo štvrtok aj ďalšie opatrenia, ktoré bude BSK realizovať už v najbližších dňoch. „Hľadáme všetky dostupné spôsoby, ako posilniť personálne obsadenie,“ priblížila riaditeľka Úradu BSK Patrícia Mešťan. Doplnila, že v zariadení sa nachádzajú potvrdené pozitívne prípady nákazy novým koronavírusom a objekt je v izolácii, ide o rizikovú prácu. Kraj bude motivovať personál aj finančne.
Na Hrnčiarskej ulici v Pezinku zriadi BSK tiež karanténne centrum. „Budú sa v ňom nachádzať iba klienti BSK, ktorým vyšli testy na nový koronavírus pozitívne,“ vysvetlila Mešťan. BSK ráta s tým, že budú pribúdať i ďalšie prípady.
Z celkového počtu 93 klientov DSS v Pezinku bolo 55 pozitívnych, 32 negatívnych a na výsledky šiestich vzoriek sa ešte čaká.
Krajčí potvrdil komunitné šírenie koronavírusu v Žehre
V Žehre sa potvrdilo komunitné šírenie koronavírusu. Pred štvrtkovým rokovaním vlády o tom informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Premiér Igor Matovič (OĽaNO) zatiaľ nepovedal, aké opatrenia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu navrhuje ústredný krízový štáb. Konkrétne návrhy predstaví zrejme v piatok po opätovnom stretnutí štábu.
Krajčí zdôraznil, že veľká časť pozitívne testovaných prípadov pochádza práve z karantenizovanej osady marginalizovanej komunity. „V tejto komunite je nekontrolovateľné šírenie vírusu, preto je karantenizovaná,“ povedal s tým, že ak sa komunitné šírenie potvrdí aj v iných oblastiach Slovenska, budú sa rovnako karantenizovať.
Matovič priblížil, že väčšina stredajšieho rokovania krízového štábu sa týkala situácie v rómskych osadách. „Nenašli sme odpovede, akým spôsobom tento problém budeme riešiť. Vytvorili sme pracovné skupiny pod krízovým štábom, aby do zajtra prišli s návrhom,“ priblížil. Potvrdenie ďalších nakazených v rómskych osadách považuje za závažné. To, či sa karanténa rozšíri aj na ďalšie osady marginalizovaných komunít, zatiaľ nepovedal.
V súvislosti s prípadmi ochorenia v domovoch sociálnych služieb (DSS) skonštatoval, že sa nedá otestovať všetkých zamestnancov sociálnych zariadení aj vzhľadom na kapacity laboratórií. Zdôraznil potrebu stanoviť si priority. Sprísňovanie opatrení, napríklad zákaz vychádzania, v týchto zariadeniach neodporúča.
Minister zdravotníctva dodal, že každé podozrenie na COVID-19 v DSS je potrebné nahlásiť a vyžiadať testovanie. Existujú podľa neho indície o prípadoch ochorenia COVID-19 aj v niektorých ďalších DSS, no dúfa, že sa nepotvrdia. V prípade príznakov ochorenia či podozrenia odporúča zamestnancom, aby do práce nechodili a nechali sa otestovať. Klientom DSS odporúča, aby nechodili medzi ľudí a aby sa chránili rúškom aj v priestoroch domovov.
V 30 zariadeniach sociálnych služieb BBSK platia prísne opatrenia
V 30 zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), dodržiavajú prísne bezpečnostné, hygienické a protiepidemiologické opatrenia. Pozornosť sa v nich sústreďuje nielen na viac ako 2700 klientov, ale i personál, ktorý sa o nich stará, teda vyše 1560 zamestnancov. Uviedol to vo štvrtok Úrad BBSK.
„Na pravidelnej báze máme online semináre s riaditeľmi jednotlivých zariadení, kde si vzájomne vymieňajú skúsenosti a odporúčania. Vedieme ich k tomu, aby so svojimi zamestnancami pravidelne komunikovali a neustále im vysvetľovali dôležitosť dodržiavania preventívnych opatrení nielen v zariadení, ale i v bežnom živote,“ konštatovala Denisa Nincová, riaditeľka odboru sociálnych služieb a zdravotníctva Úradu BBSK.
Pri nástupe do práce merajú v zariadeniach zamestnancom teplotu, upravený a predĺžený je aj režim služieb tak, aby personál fungoval v čo najstabilnejších skupinách a minimalizoval sa prípadný prenos ochorenia COVID-19 medzi nimi. BBSK do zabezpečenia osobných ochranných pracovných prostriedkov a dezinfekcií investoval už viac ako 150.000 eur. Zariadenia sociálnych služieb mesačne spotrebujú 5000 párov ochranných rukavíc a 200 litrov dezinfekčných gélov na ruky.
Núdzový stav je rozšírený aj na ambulantných lekárov
Núdzový stav, ktorý bol od 16. marca v súvislosti s výskytom koronavírusu vyhlásený pre štátne nemocnice a od 19. marca pre ďalšie subjekty, pôsobiace v zdravotníctve, bude od soboty 18. apríla platiť aj pre ambulantných lekárov, všeobecných i špecialistov. Vyplýva to z návrhu na rozšírenie núdzového stavu podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Návrh, predložený ministrom zdravotníctva, vo štvrtok schválila vláda.
„Tento krok, rozširujúci uloženie pracovnej povinnosti na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a rozšírenie zákazu uplatňovania práva na štrajk je jedným z dôležitých nástrojov na ochranu života a zdravia osôb v súvislosti so šírením ochorení COVID-19, spôsobených koronavírusom SARS-CoV-2 v SR,“ uviedol minister v predkladacej správe. Poukázal na nevyhnutnosť tohto opatrenia aj vzhľadom na poznatky z iných krajín a vývoj epidémie v rôznych regiónoch sveta pri vysokej pravdepodobnosti ohrozenia a možného zasiahnutia ochorením COVID-19 u veľkého počtu obyvateľov.
Naď: Máme potvrdených 5 prípadov nakazenia príslušníkov rezortu obrany
Do štvrtka bolo potvrdených päť prípadov nakazenia príslušníkov rezortu obrany ochorením COVID-19. Z toho štyria sú profesionálni vojaci a jeden civilný zamestnanec. Vo štvrtok o tom informoval minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) pri otvorení karanténneho mestečka pre ľudí bez domova v Bratislave.
Minister spresnil, že jeden profesionálny vojak a jeden civilný zamestnanec boli medzičasom preliečení a tri prípady sú nové, ktoré súvisia priamo s nasadením Ozbrojených síl (OS) SR pri plnení úloh súvisiacich s bojom proti novému koronavírusu. „Vyhodnocujeme aj s Úradom hlavného lekára OS SR a vojenským hlavným hygienikom ďalšie kroky. Tí ľudia prišli do styku aj s ďalšími príslušníkmi OS SR. Budeme veľmi dôkladne monitorovať situáciu a prijímať opatrenia, aké budú nevyhnutné. Zatiaľ sú však všetky tieto prípady bezproblémové,“ povedal Naď.
Profesionálni vojaci sú podľa potreby nasadzovaní do nemocníc, na hraničné priechody či v karanténnych miestach, ale tiež v krajských mestách na zabezpečenie poriadku a dodržiavania epidemiologických opatrení vlády SR. Tí, ktorí sú priamo zapájaní do rizikových aktivít, sú podľa zástupcu hovorcu OS SR Petra Poldruháka priebežne testovaní.
„Po zistení pozitívnych nálezov postupujeme podľa vlastných stanovených postupov, koordinovaných Vojenským ústavom hygieny a epidemiológie, a pokynov hlavného lekára OS SR,“ poznamenal Poldruhák s tým, že napriek striktnému dodržiavaniu všetkých zásad ochrany zdravia a epidemiologických opatrení sa ochoreniu nedá vždy zabrániť.
Karlova Ves nevidí význam v dezinfikovaní verejných priestranstiev
Chemické postreky verejných priestranstiev síce majú priaznivý psychologický vplyv, no z medicínskeho hľadiska je ich efekt na elimináciu šírenia nového koronavírusu nulový. Tvrdí to bratislavská mestská časť Karlova Ves, ktorá sa rozhodla, že k takýmto postrekom nepristúpi. Dôvodom je podľa samosprávy aj podporné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
„Vírus na verejnom priestranstve eliminuje už aj ultrafialové slnečné žiarenie. Detské ihriská sú momentálne uzavreté, a preto teraz nie je dôvod na ich špeciálnu dezinfekciu. Je potrebné dbať na zvýšenú hygienu, nosenie rúšok a rukavíc,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Tvrdí, že povinnosťou je chrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, najmä starých a chronicky chorých ľudí. „Táto kríza nečakane ohrozuje veľkú časť populácie, ktorej bude tiež potrebné podať pomocnú ruku,“ podotkla Čahojová.
Karlova Ves považuje postreky verejných priestranstiev za plytvanie finančnými zdrojmi, pracovnými silami a považuje ich za populistické a nerozumné. Mestská časť, naopak, rozhodne nespochybňuje pravidelnú dezinfekciu vozidiel MHD a aj vnútorných spoločných priestorov bytových domov.
Šéf komory zubárov Moravčík: Hovoriť o dostatku ochranných pomôcok, je ilúzia
Hovoriť o dostatku osobných ochranných pracovných pomôcok (OOPP) je v dnešnej dobe ilúzia. Pre TASR to uviedol prezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Igor Moravčík. Potrebu takýchto pomôcok bude treba podľa jeho slov riešiť z dlhodobejšieho horizontu, pretože, ako zdôraznil, pandémia nového koronavírusu nebude trvať jeden alebo dva týždne.
Moravčík priblížil, že trvalo tri týždne, kým sa zubným lekárom podarilo získať vysokovýkonné respirátory, štíty a ochranné celotelové plášte. „Od začiatku šírenia ochorenia COVID-19 sme apelovali na všetkých kompetentných o zabezpečenie dostupnosti osobných ochranných pracovných pomôcok. Zubní lekári sú v prvej línii rizikovosti nakazenia a možného ďalšieho šírenia nového koronavírusu na svojich pacientov, pretože ošetrujú pacienta vo vzdialenosti 20 až 30 centimetrov od ústnej dutiny. Posun, čo sa týka pomôcok, nastal po trojtýždňových apeloch a výzvach na kompetentných,“ komentoval.
Podľa slov šéfa SKZL prezidenti regionálnych komôr aktívne od začiatku pandémie komunikujú so samosprávnymi krajmi. „Začiatkom minulého týždňa sa po prvý raz, v spolupráci s vyššími územnými celkami, začali distribuovať ochranné pomôcky zo štátnych hmotných rezerv aj pre zubné ambulancie,“ povedal s dôvetkom, že ide však len o prvú vlnu, ktorá vystačí možno na pár dní. Poukázal na to, že pandémia sa neskončí zo dňa na deň, a teda ochranné pomôcky budú zubní lekári používať dlhodobo. Moravčík však verí, že prísun do zubných ambulancií bude plynulý a verifikovaný štátom tak, aby bola zabezpečená dostupnosť certifikovaných OOPP pre zdravotnícky personál.
Rovnako poukázal na to, že keďže nikto nevie, dokedy bude pandémia trvať, je nevyhnutné vydať hygienicko-epidemiologický režim a štandardné postupy pri ošetrovaní pacienta v zubnej ambulancii tak, aby bol počas pandémie chránený zdravotnícky personál, ako aj pacienti. „Komora na štandardoch aktuálne pracuje a verím, že v krátkom čase budú vydané Úradom verejného zdravotníctva SR,“ mieni Moravčík, pričom odkázal na to, že SKZL odporúča zubným lekárom riadiť sa metodickým usmernením.
Komora v súčasnosti neodporúča vykonávať preventívne prehliadky. „Otázku ich vykonávania počas pandémie riešime v pripravovaných postupoch poskytovania zubno-lekárskej zdravotnej starostlivosti,“ dodal prezident SKZL Moravčík.
VIDEO: Premiér Igor Matovič o tom, čo je pre neho pri pandémii teraz prioritou.