Dôvodom karantény osád bol výskyt pozitívne testovaných na koronavírus. O testovaní navrátilcov do osád rozhodol Ústredný krízový štáb. Podľa bývalého splnomocnenca vlády pre rómske menšiny Petra Polláka (OĽaNO) najväčšiu hrozbu v osadách predstavujú tí, ktorí sa nekontrolovane vrátili zo zahraničia.
„Takmer v každej väčšej rómskej osade sú rodiny alebo jednotlivci, ktorí pracujú alebo striedavo žijú v zahraničí. Takže osady na Spiši, ktoré boli dané do karantény, môžu byť skutočne iba vrcholom ľadovca. Rómskych osád, do ktorých sa ich obyvatelia vrátili zo zahraničia, sú stovky,“ zdôrazňuje Šuvada.
Prístup podstatnej časti obyvateľov osád k povinnej karanténe hodnotí ako benevolentný, a preto bolo podľa neho nasadenie armády pochopiteľné. „Obyvatelia z jednej osady často hojne navštevujú aj okolité osady, a tak by sa nákaza mohla rozšíriť,“ vysvetľuje Šuvada. Myslí si, že ľudskoprávnych aktivistov treba brať s rezervou. „Neviem, čo by hovorili, keby bolo v jednej chvíli na nemocničnú starostlivosť odkázaných napríklad tisíc obyvateľov osád,“ kladie rečnícku otázku.
Aj keď sa k rómskej národnosti pri poslednom sčítaní obyvateľov oficiálne prihlásilo vyše 100-tisíc obyvateľov, realita je podľa Šuvadu iná. „Reálne na Slovensku žije okolo 450– až 480-tisíc Rómov. Počet tých, ktorí na istý čas odchádzajú do zahraničia, sa podľa mňa ráta v desaťtisícoch. Obyvatelia osád, ktorí chodia do zahraničia len sezónne, sa na Slovensko už vrátili,“ vysvetľuje.
Etnogeograf upozorňuje, že nástupom hospodárskej krízy spojenej s pandémiou sa osady môžu stať epicentrom sociálnych nepokojov. „V rómskych osadách väčšina práceschopných obyvateľov nemá trvalé zamestnanie a žije zo sociálnych dávok. Ak by prišlo k redukcii týchto dávok, tak sa teoreticky môžu opakovať aj sociálne nepokoje a rabovačky,“ varuje etnogeograf.