Ako by ste zhodnotili programové vyhlásenie vlády ako celok?
Keby som ho mal charakterizovať veľmi jednoduchým vyjadrením, tak je veľmi ambiciózne. Tá ambicióznosť nie je daná len rekordným počtom strán, ale určite aj cieľmi, ktoré tam sú.
Vedeli by ste vyzdvihnúť isté pozitíva, ktoré by boli pre našu spoločnosť prospešné?
Jedno z prvých pozitív je veľmi rozsiahla sekcia, ktorá sa týka navrátenia dôvery ľudí v právny štát. Opatrenia v rámci súdnictva sú rozsiahle a veľmi zaujímavým spôsobom nastavené. Preto by som toto hodnotil ako niečo, čo by mohlo byť zaujímavé a v podstate splniteľné, pretože netreba veľké finančné prostriedky na realizovanie. Ďalej to, čo je pre mňa, ako človeka, ktorý sa zaoberá zahraničnou politikou a medzinárodnými vzťahmi, zaujímavé, je určite to, že sa tam po prvýkrát píše o hybridných hrozbách a o hrozbách, ktoré z toho pre bezpečnosť Slovenska vyplývajú.
A negatívne aspekty?
Negatívnym aspektom je miestami prílišná ambicióznosť. Myslím si, že niektoré veci napríklad v oblasti sociálnej politiky aj vzhľadom na súčasný priebeh koronakrízy, ktorej ekonomické dôsledky nepoznáme, asi nebudú môcť byť realizovateľné. Predpokladám, že po tejto stránke bude veľa ľudí vládu kritizovať. Či už zo strany politikov, ale aj občanov, ktorí očakávajú, že tieto sociálne opatrenia sa naplnia. Takisto ide aj o výstavbu nájomných bytov. Chápem, že to bola asi jedna z priorít strany Sme rodina, ale asi ťažko sa teraz na to zoženú peniaze. Ďalej ma sklamalo, že táto vláda nemá záujem riešiť zmenu či reformu volebného systému. Je to téma, ktorú pred voľbami komunikovali asi aj všetky zo strán, ktoré tvoria súčasnú vládu, a ktorá išla do zabudnutia. Bola to najmä strana Za ľudí a OĽaNO, ktoré hovorili, že zmena volebného systému by mohla byť na stole. V programovom vyhlásení však o tom nie je ani len zmienka.
Dá sa v zásade konštatovať, či je vhodnejšie, aby bolo programové vyhlásenie ambicióznejšie s tým, že nie všetko sa splní, alebo má byť skôr menej prepracované, no zas realistickejšie?
Jedno aj druhé má svoje výhody, respektíve tí, ktorí chcú kritizovať programové vyhlásenie, tak by ho kritizovali tak či tak. Na jednej strane, ak je programové vyhlásenie ambiciózne napísané a je tam spomenutých veľa vecí, tak sa, samozrejme, budú ozývať pochybnosti o splniteľnosti stanovených predsavzatí. Na druhej strane, ak by programové vyhlásenie bolo skromnejšie, realistickejšie, či ako sa povie „viac nohami na zemi," tak opäť by mohlo byť kritizované, že veď čo tá vláda chce robiť, keď má štyri roky a poriadne nič nemá v pláne. Takže nájsť zlatú strednú cestu je skutočne veľmi problematické. Avšak možno kvôli voličom asi radšej nech tie ambície sú možno vyššie, pretože radšej potom kresať, ako mať tie ambície nižšie a nemať čo napĺňať. Samozrejme, nesmie to byť však vyslovene nerealistické a v niektorých momentoch tak však vyzerá. Najmä čo sa týka sociálnej oblasti a sociálnych bytov.
Počas prejavu premiéra Matoviča v pléne Národnej rady opoziční poslanci odišli z rokovacej sály. Čo tým mohli sledovať?
Zaregistroval som, že poslanci za Smer vstali a odišli z rokovacej sály. Nesvedčí to o kvalite parlamentnej kultúry. Parlament je od slova rozprávať a prejavovať svoje názory. Tí poslanci sú tam práve kvôli tomu, aby diskutovali, aby počúvali druhých a možno precizovali názory, ako možno ten štát urobiť lepšie fungujúcim. Bez počúvania a sedenia v rokovacej sále sa to jednoducho nedá. Tiež to nesvedčí o tom, že by Smer chcel byť konštruktívnou opozíciou, pretože konštruktívna opozícia sedí v sále, počúva, diskutuje, rozpráva. Zároveň to nie je ani dobrý signál pre voliča. Samozrejme, možno to skalné jadro voličov Smeru, ktorí súhlasia s radikálnou rétorikou predsedu strany Roberta Fica, ocení. No pre časť Smeru, ktorá sa snaží byť konštruktívnejšou opozíciou, ako sa to možno snaží prezentovať bývalý premiér Peter Pellegrini, to asi nemusí byť celkom ich šálka kávy.