Zdravotné sestry sú s programovým vyhlásením vlády spokojné. Tvrdia, že zareagovalo na ich požiadavky a venuje pozornosť dlhodobému problému s nedostatkom sestier.
„Zvýšenie platov vie byť motivačné a s pridaním kompetencií súhlasíme určite,“ zhodnotila Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek. Vláda sľubuje zvýšiť právomoci zdravotných sestier tak, aby mohli prevziať časť kompetencií lekárov. Sestrám by tiež mali výrazne narásť platy, až na úroveň 110 percent priemernej mzdy v hospodárstve.
V kompetenciách by podľa Lazorovej sestry chceli viac samostatnosti podľa vzdelania. „Napríklad sestry s pokročilou praxou, teda magisterky so špecializáciou a piatimi rokmi praxe by privítali, keby sa rozšírili ich možnosti pri predpisovaní liekov a zdravotníckych pomôcok. To by odľahčilo ambulancie všeobecných lekárov,“ konkretizovala Lazorová. Oceňuje však, že sa politici chcú výrazne venovať aj dlhodobej a paliatívnej starostlivosti.
Kompetencie by mali rásť podľa programového vyhlásenia aj farmaceutom. „Zatiaľ je to jedna veta vo vyhlásení a treba sa o tom baviť viac. Pozitívnych príkladov, ako to spraviť, zo sveta je dosť, nemusíme vymýšľať koleso,“ skonštatoval Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory. Výraznejšie využitie lekárnikov v zdravotníckom systéme môže pomôcť najmä v regiónoch s nedostatkom lekárov a sestier. Už v súčasnosti funguje to, že pacient, ktorý chronicky užíva lieky, nemusí rok navštíviť svojho lekára a existuje opakovací lekársky predpis. Pacient si tak príde len po lieky.
„Ale vo Veľkej Británii môžu farmaceuti napríklad robiť skríningy, napríklad sa pacientovi zmeria tlak, odmeria glykémia – teda také základné záležitosti u chronického pacienta,“ vymenoval Sukeľ.
Lekárnici by sa tiež mohli podieľať na hodnotení kombinácie liekov, ktoré pacientovi často predpíšu viacerí špecialisti. „Každý z nich odporučí liečbu, ale o konečnej liečbe musí rozhodnúť všeobecný lekár. Tí by ocenili farmaceutický pohľad na kombináciu liekov, aby sa lieky nevylučovali. Takto by lekár dostal informácie aj od farmaceuta o tom, aké riziko tam hrozí, a mal by ďalší podklad pri rozhodovaní,“ priblížil Sukeľ.
Prečítajte si kompletné programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča v pdf.
Veľa otáznikov
Asociácia súkromných lekárov označuje programové vyhlásenie za vágne. „Neuvádza sa tam, čo bude ministerstvo zdravotníctva konkrétne riešiť. Skôr je to v zmysle odporúčaní, ako by sa mala určitá situácia riešiť. Vidím tam veľa otáznikov,“ skonštatoval prezident asociácie Marián Šóth. Pripomenul, že mnohé oblasti, ktorým sa chce vláda venovať, sú už rozpracované ako katalóg výkonov lekárov či dlhodobá starostlivosť.
„Mám pocit, že mnohé z vecí ani nespadajú do kompetencií ministerstva, skôr pod úrady práce, ministerstvo sociálnych vecí či školstva,“ poznamenal Šóth. Ide napríklad o sociálne opatrenia, ktoré majú zabrániť interrupciám. „Zlepšenie platov sestier sa zrejme týka len tých v štátnych nemocniciach, a my budeme potrebovať dosanovanie ďalších zdrojov pre ambulancie, aby sme svoje sestry udržali v systéme,“ upozornil lekár.
Privítal však snahu vlády zadefinovať štandard a nadštandard pri zdravotnej starostlivosti či odklon od skríningov a vrátenie sa k preventívnym prehliadkam. „Nehovorí sa tam však nič o dofinancovaní zdravotných poisťovní, ktoré aktuálne prichádzajú o príjmy odkladom platenia zdravotných odvodov,“ pripomenul Šóth.
Ťažko zrealizovateľné sľuby
Štefan Zelník, riaditeľ neštátneho zdravotníckeho zariadenia ŽILPO v Žiline a bývalý šéf parlamentného zdravotníckeho výboru je z programového vyhlásenia vlády sklamaný. Podľa neho dokument nehovorí nič o tom, kam smeruje slovenské zdravotníctvo a ako nastaviť jeho organizáciu. „Miestami som mal dojem, že čítam program pred voľbami,“ zhodnotil Zelník.
Nepozdáva sa mu snaha vlády donútiť zdravotné poisťovne zabezpečiť operáciu pre onkologických pacientov do 14 dní od stanovenia diagnózy, v opačnom prípade musia uhradiť operáciu v ľubovoľnej krajine EÚ. „Nie je problém operovať pacienta hocikde, otázne je, či to bude robiť aj dostatočne skúsený človek. A keď nebude operovaný u nás, pôjde do zahraničia… To koho tým chce minister trestať? Poisťovne?“ zamýšľa sa Zelník.
Podľa neho programové vyhlásenie vôbec nemyslí na špecialistov a ako riešiť problém s ich nedostatkom. „Minister chce stavať nové nemocnice – už niekto zhodnotil stav a vývoj činnosti súčasných nemocníc, aby povedal, že tieto nemocnice sa rekonštruovať nedajú a postavme novú? Štát disponuje štátnymi nemocnicami, fakultnými, univerzitnými – do ktorých ideme teda investovať, v ktorých regiónoch nemocnice postavíme?“ naznačil nekonkrétnosti vyhlásenia riaditeľ.
Vláda tiež chce pripraviť podmienky na to, aby lekárske fakulty brali viac študentov. „Podmienky by mali v prvom rade vytvárať dekani, nie vláda. Pochopil by som, keby zvýšili platbu na jedného žiaka a tým budú motivovať lekárske fakulty, aby prijímali radšej zo Slovenska ako zo zahraničia študentov,“ priblížil Zelník. Podľa neho ide programové vyhlásenie v časti zdravotníctvo nad rámec kompetencií rezortu zdravotníctva aj vlády. „Dokument je nekonkrétny a z pohľadu súčasnej situácie a financií nerealizovateľný, ide len o sľuby,“ uzavrel Zelník.
Návrhy odborníkov k programovému vyhláseniu
- Zdravotné sestry s pokročilou praxou, teda magisterky so špecializáciou a piatimi rokmi praxe by privítali, keby sa rozšírili ich možnosti pri predpisovaní liekov a zdravotníckych pomôcok.
- Farmaceuti by mohli dostať kompetenciu robiť základné vyšetrenia u chronického pacienta ako meranie tlaku či glykémie.
- Lekárnici by sa mohli podieľať na hodnotení kombinácie liekov a pomôcť tak lekárovi správne nastaviť liečbu pacienta s viacerými ochoreniami.
- Každý domov sociálnych služieb by mohol mať zazmluvneného svojho lekárnika. Ten by kontroloval liečbu u seniorov, koľko a aké lieky berú a či zaberajú.
- Zvýšenie platov sestier by sa malo týkať podľa lekárov aj tých, ktoré pôsobia v ambulanciách.
- Vláda by mala venovať väčšiu pozornosť dofinancovaniu zdravotných poisťovní a nedostatku špecialistov.