Bez istoty a stability sa podľa neho v policajnom zbore začne šíriť servilnosť – nižší policajtní funkcionári sa budú tlačiť politikom do zadku, aby po voľbách dostali funkcie. To je latinsko-americký model, ktorý nepatrí do strednej Európy, EÚ a NATO.
VIDEO: Žitný posiela tvrdý odkaz Spišiakovi.
Keď sa pred vyše rokom aj na žiadosť opozičných strán, ktoré sú dnes vo vláde, menila voľba policajného prezidenta, odporcovia tvrdili, že nakoniec musí byť za políciu aj tak zodpovedný minister vnútra. Dnes chce vláda opäť prehodnotiť súčasnú právnu úpravu vymenúvania a odvolávania prezidenta tak, aby sa jeho novou voľbou posilnil vplyv ministra vnútra. Môžeme hovoriť o opätovnej politizácii polície?
Vnímam to v prvom rade ako krok späť od poslednej úpravy. Tá síce nie je dokonalá, ale bol to veľmi dobrý krok vpred. To, čo je vo vládnom programe, preto považujem za návrat k starým časom. Vidím tam aj protirečenie. Píše sa tam, že prestíž polície je závislá od osoby policajného prezidenta, ale zároveň tiež o posilnení pozície ministra vnútra. Tak o koho ide? O prestíž ministra vnútra alebo policajného prezidenta? Táto formulácia navyše implikuje nedôveru súčasnému policajnému prezidentovi. To je tam zjavne prítomné. Navyše, keď na konci roku 2018 vtedajšia vláda Petra Pellegriniho menila zákon o policajnom zbore, opozícia žiadala, aby výber policajného prezidenta nebol v rukách ministra vnútra. Teraz, keď sú pri vláde oni, chcú voľbu zasa spolitizovať. Protirečia tak sami sebe.
Prečo je to problém, veď aj minister je nepriamo vybratý vo voľbách?
Pamätáme si to z čias premiérovania Vladimíra Mečiara, keď sa menili zákony, aby mohli nejakého funkcionára odvolať. Tak to bolo v roku 1995 pri menovaní riaditeľa SIS. Toto mi ponúka presne takúto interpretáciu. Nepovažujem to za šťastné. Ak sa to takto zmení, minister bude môcť s policajným prezidentom zametať, ako sa mu bude chcieť a z policajného orgánu, ktorý má byť odborným telesom, sa stane spolitizovaný orgán. To je bez debaty. Podľa niektorých západných modelov je policajný prezident niečo ako štátny tajomník, teda človek v stálej štátnej službe, ktorý nového ministra víta, potom sa s ním zas lúči a víta nového, ale sám na rezorte ostáva. U nás je takýto model štátnej služby nefunkčný. V každom rezorte, rovnako aj policajnom zbore, by mala byť istota, že ľudia môžu dlhodobo odborne rásť a predvídateľne sa kariérne posúvať. Na to ale treba stabilizovaný policajný zbor. Ak sa prijme táto nová úprava z vládneho programu, do policajného zboru sa vnesie znovu neistota.
Aké to môže mať na políciu dopady?
Keď dochádza k zmene farieb vlády, nový minister to vždy využije a dá si do funkcie svojho človeka. Vždy sa to tak robilo, ale toto je po prvýkrát, keď by sa tak nemuselo. Celé koleso sa zas rozhýbe. Nielen policajný prezident, ale aj ďalší funkcionári na špecializovaných útvaroch budú odvolaní a prídu tam iní. Takýto systém vyvoláva tlak na korupčné správanie. Už pre voľbami začnú niektorí nadbiehať politickým stranách, u ktorých vidia potenciál zvíťaziť. To je veľmi zlý postup a určite nie cesta správnym smerom.
Ale vláda v programovom vyhlásení spomína uplatňovanie motivačných nástrojov v systéme odmeňovania policajtov, ktoré bude v súlade so zásadami kariérneho postupu a bude odrážať výkonnosť a kvalitu ich práce ako služby občanom…
Píše sa tam o kariérnom postupe, vidíme, že minister si za poradcu zobral bývalého policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Ten sa stal slávny tým, že dodnes radoví policajti škrípu zubami, keď si spomenú na jeho model hodnotenia. Ak je tento človek kľúčovým poradcom ministra, nemám žiadne ilúzie, že ten model bude dobrý. Jeho systém hodnotenia, ktorý kedysi zaviedol, bol katastrofálny. Kvalitný kariérny postup sa dá dosiahnuť, ak postupuje človek, ktorý má výsledky, ovláda jazyky, je schopný manažér, rešpektovaný vo svojom prostredí. Takýto systém potrebuje stabilitu, a nie vymieňanie všetkých funkcionárov po každých voľbách. Toto je dobrý model pre každý kariérny postup a všetko ostatné sú len hlúposti. Bez istoty a stability sa v policajnom zbore šíri servilnosť – tlačia sa politikom do zadku, aby po voľbách dostali funkcie. To je latinsko-americký model, ktorý nepatrí do strednej Európy, EÚ a NATO.
Policajný prezident, vrcholní predstavitelia polície a inšpekcie ministerstva vnútra majú byť podľa vlády pri prijímaní do riadiacich funkcií podrobení skríningovému vyšetreniu na tzv. detektore lži. Následne takéto vyšetrenie budú absolvovať minimálne jedenkrát ročne. Je to efektívny nástroj na zabezpečenie dobrého vedenia polície?
Polygraf nepovažujem za dobrý nástroj, keďže poznám prípady, že ho ľudia dokázali oklamať. Vo Veľkej Británii detektor lži vôbec nepoužívajú práve pre jeho nespoľahlivosť. Len čo je nejaký systém omylný, do jasného prostredia vnáša prvok nečakanosti. Pokiaľ budú postupovať takýmto spôsobom, neviem si ani predstaviť, ako a kde to celé skončí. Je to veľmi jasné vyjadrenie nedôvery celému policajnému zboru. Navyše, treba pripomenúť, že niekto tie vyšetrenia musí robiť, zhromažďovať informácie, pripravovať test a vyhodnocovať ho. Máme predsa Národný bezpečnostný úrad, ktorý zabezpečuje systém bezpečnostných previerok. Ten je dostatočne silný, zrozumiteľný a čitateľný. Otázok, ktoré musí štátny zamestnanec vyplniť, je obrovské množstvo. Keby niekto v dotazníku uviedol nepravdivé údaje, dá sa to ľahko skontrolovať a sankcionovať. Neviem si predstaviť, že by to s detektorom fungovalo. Navyše je to vyslovenie nedôvery každému jednému policajtovi. O to smiešnejšie vyznieva deklarácia vlády, že zásady budovania efektívneho zboru budú koncipované prioritne na vybudovaní dôvery v tento zbor.
Stalo sa aj to, že bezpečnostné previerky dostali ľudia, o ktorých sa neskôr objavili rôzne vážne pochybnosti…
Národný bezpečnostný úrad vychádza z informácií, ktoré mu zabezpečí polícia alebo spravodajské služby. Previerky navyše nie sú udeľované raz a navždy. Existuje mechanizmus, ktorý ju môže revokovať, ak sa zistí, že ten človek má niečo za ušami. Tento systém je dobrý, neviem, prečo ho máme meniť. Takáto cesta vedie k spochybneniu všetkých doteraz vytvorených nástrojov. Žiadny systém dokonalý, samozrejme, nie je, ale ak je dobre nastavený, netreba ho celý nesystémovo búrať.
Vláda chce pre väčšiu nezávislosť a efektivitu prehodnotiť postavenie Úradu inšpekčnej služby a na základe výsledkov analýzy zváži vznik tzv. Generálnej inšpekcie bezpečnostných zborov. Je to správny krok na očistu polície?
Kedysi, asi desať rokov dozadu, som bol veľkým stúpencom tohto modelu. Ale mal som potom príležitosť viackrát sa stretnúť z ľuďmi z českej polície aj inšpekcie. Dnes si už preto nie som istý, že tento model je dobrý. Jeden zo silných argumentov, prečo Generálna inšpekcia bezpečnostných zborov vo vzťahu k polícii nemusí dobre fungovať, je, že tam začali pracovať ľudia, ktorí vôbec nepoznali policajnú prácu. Nerozumeli jej, nikdy s ňom nemali profesionálnu skúsenosť a začali sa preto dopúšťať chýb. V snahe vyhnúť sa kamarátskym väzbám medzi policajtmi tam zobrali ľudí, ktorí tej práci nerozumejú. Z toho vidím, že sa o tom neradili, nezbierali skúsenosti. Tá formulácia vlády je preto taká opatrná. Sama osebe je dôkazom, že sa na to nepripravovali, ale to len odpísali.
Ak tajné služby zistia korupčné správanie verejných funkcionárov, majú byť podľa vlády povinné takéto zistenia odstúpiť orgánom činným v trestnom konaní. Prečo dnes nie sú?
Predpokladám, že na tomto sa minister vnútra nepodieľal, pretože spravodajský dôstojník s bohatými skúsenosťami niečo takéto nemôže nikdy povedať. Spravodajská služba NESMIE mať povinnosť oznámiť polícii nejaký trestný čin, o ktorom sa dozvie. Veď to by sme mohli spravodajské služby rovno rozpustiť. Spravodajská služba má zo zákona určené, ktorým orgánom poskytuje informácie. Ak by mala spravodajská služba takúto povinnosť, porušovala by tie úlohy, na ktoré je určená.
V čom by to mohlo spôsobovať problémy?
Predstavme si, že spolupracujú so spriatelenými zahraničnými službami na nejakom transfere zbraní hromadného ničenia cez Slovensko. Podľa tohto znenia by mali povinnosť nahlásiť nejaké všimné a úplatok verejnému funkcionárovi za bezproblémový prevoz. Zasiahla by polícia, zadržala nejakých kamionistov a policajného funkcionára, ale prerušila by sa celá dôležitá reťaz obchodovania so zbraňami hromadného ničenia. Nezistilo by sa, kto na tom participoval, kto z toho profitoval, spriatelené spravodajské služby by už našej radšej nič neoznamovali a akcia zameraná na teroristov by skončila zatknutím kamionistov a nejakého policajného funkcionára pre úplatok. Takáto úprava sa nesmie prijať. Úlohy spravodajskej služby sú úplne niekde inde ako úlohy orgánov činných v trestnom konaní.
Vláda plánuje zaviesť pravidlo, že ak priamy aktér usvedčí toho, kto dáva alebo berie úplatok, súčasťou rozhodnutia súdu bude finančná kompenzácia pre nahlasovateľa vo výške 50 percent z výšky úplatku, ktorú zaplatí iniciátor korupcie. Obdobný princíp chce bude vláda aplikovať pri boji s daňovými podvodmi. Nebude polícia zahltená podaniami ziskuchtivými podvodníkov? Dá sa to vôbec aplikovať v praxi?
Považujem to za ťažko diskutovateľné. Vyzerá to veľmi populisticky až korupčne. Zdá sa mi to smiešne.
Rozšíri sa aj okruh trestných činov, na ktoré bude možné použiť agenta. Pomôže to?
Bez presnejšieho popisu toho mechanizmu to neviem vyhodnotiť. Treba však povedať, že nasadenie agenta je vždy rizikové v dokazovaní. Máme zatiaľ málo veľkých korupčných káuz, ktoré by sa preukázali aj na súde, keďže korupcia sa veľmi ťažko dokazuje spätne. Ak sa presúvali peniaze elektronickou cestou, dá sa to samozrejme odsledovať, ale väčšinou sa to deje v hotovosti. Nemám pocit, že to pripravovali nejakí ľudia z fachu, ale skôr politici, ktorí si tam dali svoje predstavy a v legislatívnom znení budú narážať na problémy.
Ako by ste teda zhrnuli kapitolu vládneho programu venovanú polícii?
Tie veci, ktoré sme prebrali, vnímam ako sypanie piesku do systému, ktorý bol na ceste k zlepšeniu. Nie je to premyslený systémový modul, kde veci do seba zapadajú, aby to celé fungovalo. Mňa to celé vôbec neoslovuje. Je to taký guláš s nedobrými ingredienciami. Najhorší z toho je plán zrušenie doterajšieho systému izolície policajného prezidenta od politických vplyvov. Došlo by k zničeniu systému kariérneho postupu, z ktorého by sa stal kariéristický postup.