Weisenbacher: Premiérovi rýchlo začala chutiť moc

Vlády v čase pandémie obmedzujú práva svojich občanov. Čo je potrebné a čo už za čiarou? Je reálna hrozba, že krízu môžu politici aj zneužiť? A čo v oblasti ľudských práv obsahuje Programové vyhlásenie vlády Igora Matoviča? Pozrite si rozhovor s Petrom Weisenbacherom z Inštitútu ľudských práv v diskusnej relácii Zuzany Martinákovej Ide o pravdu.

24.04.2020 10:27 , aktualizované: 25.04.2020 00:00
debata (130)

VIDEO: Ide o pravdu s Petrom Weisenbacherom.

Hosťom relácie Ide o pravdu bol občiansky aktivista a výkonný riaditeľ Inštitútu ľudských práv Peter Weisenbacher. Aký je jeho pohľad na opatrenie, ktoré prikazovalo seniorom nad 65 rokov nakupovať len vo vyhradených časoch? Možno hovoriť o zásahu do ľudských práv aj v prípadoch osád, ktoré strážia policajti s vojakmi?

Od stredy nám volali stovky seniorov, ktorých sa opatrenie o zákaze nakupovania hlboko dotklo. Pýtali sa, či majú začať nosiť žlté hviezdy na kabátoch. Ich reakcie boli veľmi emocionálne. V čom je problém?

Vo všeobecnosti si myslím, že táto nová vláda mimoriadne zle komunikuje. To sa týka aj tohto opatrenia. Nie som presvedčený, že to opatrenie celé, tak ako je, je odôvodnené a je potrebné, ale samozrejme, má racionálny základ. Pokiaľ vieme, že osoby nad 65 rokov sú najviac ohrozenou skupinou, treba urobiť opatrenia, ktoré to riziko znižujú. Ale tie opatrenia nemôžu zachádzať za ľudskú dôstojnosť tejto skupiny. Ak chceme, aby čo najviac ľudí prežilo túto pandémiu, rovnako musíme chcieť, aby ten svet, ktorý spravíme pre nás po pandémii, bol dostatočne dobrý na to, aby v ňom všetci chceli žiť. Momentálne sa môžeme báť toho, že niektoré skupiny, napríklad seniori, majú pocit, že ich chceme jednoducho zatvárať. Nechceme, aby participovali na našom živote.

Reakcie – zatvorte nás, ohraďte nás, izolujte nás, zaklincujte nám okná… Na jednej strane si uvedomujú ohrozenie, ale práve takéto opatrenia sa ich veľmi hlboko dotýkajú.

Tieto asociácie sú, mnohí ľudia hovoria, že táto vláda nedokázala nič iné, iba zakazovať a zakazovať vedeli najlepšie komunisti. Nie je to podľa mňa úplne fér, lebo nejaké opatrenia vrátane zákazov musia byť. Vraciam sa opäť k tomu, ako boli komunikované a presadzované. Ak štátny aparát používa najmä silové zložky a ak dokáže polícia, armáda v plnej zbroji okamžite niekam nabehnúť, tak je to úplne zlý signál oproti tomu, že zdravotná starostlivosť, sociálne služby alebo akákoľvek forma asistencie ani zďaleka tak rýchlo neprichádza alebo neprichádza vôbec, môžu mať ľudia tento dojem. Je to zlé a veľmi nebezpečné. Z dlhodobého hľadiska to môže viesť iba k tomu, že ľudia prestanú nariadenia rešpektovať, lebo ich nebudú považovať za dôvodné a nebudú mať pocit, že sú ich v záujme.

Nebudú sa cítiť slobodne?

Neviem, či je to o slobode. Pre mnohých ľudí to začína byť o tom, že je vláda – oni, a občania, občianky – my. A zároveň sa začínajú deliť na ľudí, ktorí sú z politického hľadiska za vládu a ľudí, ktorí sú z politického hľadiska proti vláde. A toto všetko Igor Matovič podporuje svojou komunikáciou a vystupovaním. Je to extrémne nebezpečné, pretože vírus si nevyberá podľa politickej inklinácie alebo straníckej sympatie.

Objavuje sa aj obava, či sa opatrenia zastavia len pri veku 65 rokov, či nebudú platiť aj pre širšie vrstvy.

Tá obava je pochopiteľná, je to niečo, čo si musíme ustrážiť. Ale zároveň musíme chápať, že nejaké obmedzenia tu budú dlhodobo. Do nejakej miery musíme vláde dôverovať, že to nebude zneužívať, ale musíme byť ostražití – keby sme sa tejto ostražitosti vzdali, tak moc chutí mimoriadne sladko, o tom svedčí z histórie veľa príkladov, veľa stromov dalo život za papier na knihy, v ktorých sa o tom písalo. Na to musíme dozerať.

Ako vnímate situáciu v rómskych osadách, nad ktorými lietali vrtuľníky, strážia ich policajti, vojaci?

Osobne predpokladám, že to bola snaha zo strany vlády, najmä premiéra, komunikovať moc, ktorá mu veľmi rýchlo začala chutiť. Bola to snaha komunikovať voličovi, že je silný vodca alebo niečo podobné. Reálny dôvod na to nevidím. Prax aj tam na mieste od ľudí z mimovládok ukazuje, že to bolo absolútne zbytočné a k ničomu dobrému to neviedlo.

Podobná situácia predsa môže nastať kdekoľvek.

Treba si uvedomiť, že aj v marginalizovaných komunitách žije isté percento bielych, etnických Slovákov. Osady sú primárne dôsledkom chudoby. To, že sú prevažne etnicky rómske, je až ich sekundárna vlastnosť. Aj história ukazuje, že takéto opatrenia vždy najviac dopadali na najzraniteľnejších. Nemusíme chodiť ďaleko – rok 2008, ekonomická kríza. Vyššie vrstvy si zachovali svoj štandard, ale mnoho ľudí z nižších stredných a nižších vrstiev prišlo o prácu a rapídne im poklesla životná úroveň. Niečoho podobného sa môžeme obávať aj teraz, koniec koncov sa len nedávno na rokovaní špičiek Európskej únie hovorilo o záchranných balíčkoch. A znova sú smerované najmä na tie najbohatšie vrstvy, veľké nadnárodné firmy, banky…

Akoby sa tak proti sebe dostávali isté skupiny.

Mladí a starí, za vládu a proti vláde, v Bratislave a mimo Bratislavy, pendleri a tí, ktorí žijú a pracujú na Slovensku… Žiaľ, komunikácia a časť činov premiéra Matoviča smeruje týmto spôsobom. Je to veľmi zlé a veľmi nebezpečné.

130 debata chyba
Viac na túto tému: #Ide o pravdu