Podľa opatrenia hlavného hygienika môžu seniori nakupovať len päť dní v týždni od 9. do 11. Je to správne?
Myslím si, že je to neschopnosť vládnych predstaviteľov, ktorí sa snažia administratívnymi opatreniami rozdeliť populáciu na niekoľko vrstiev. Ešte sa nestalo, aby boli seniori pod rúškom ochrany diskriminovaní. Nová vláda trpí komplexom z predchádzajúcej vlády, ktorá sa chváli, že zabezpečila starších ľudí, najmä 13. dôchodkami. Neuplynuli však ani tri dni vládnutia novej vlády a už začala hovoriť o ich zrušení. Starší ľudia majú psychiku nastavenú tak, že toto je kvázi posledný úsek ich života a ak sa dozvedia, že sa niečo bude meniť, prijímajú to veľmi zle, najmä ak ide o negatívne zmeny. Namiesto vyhradených časov nákupov by mala byť vyhradená pokladnica pre seniorov. Vláda vyhlasovala, že chce ochraňovať starých ľudí a paradoxne prvé boli testované rómske osady, pričom sa hneď nato ukázalo, že v pezinskom Domove sociálnych služieb je situácia oveľa horšia.
Je správne, že opatrenie platí pre všetkých nad 65 rokov?
Obchody sú čistá diskriminácia. Ako sa hovorí, za dobrotu na žobrotu. Prečo by sme dôchodcov mali obmedzovať? Tí najstarší sa vo veľkom nepohybujú vôbec po obchodoch. Dnes neplatí, že 70-ročný človek je vetchý starec.
Môžeme hovoriť aj o porušení základných ľudských práv?
Pochopiteľne – áno. Dôchodcovia bežne chodili nakupovať buď skoro ráno, lebo nemohli spať, alebo si išli niečo kúpiť na večeru. Rozmedzie od 9. do 11. nemá logický dôvod.
Ako inak teda ochrániť seniorov?
Táto skupina nie je ohrozená. Ohrozuje ju štát, pretože si neplní a ani predtým neplnil svoje povinnosti, čo sa týka boja proti ochoreniu COVID-19. Keby si plnil povinnosti, situácia by bola iná. Vieme, že aj domovy pre seniorov sú na Slovensku dlhodobo v katastrofálnych stavoch. Už od začiatku koronavírusu sa mali merať teploty, lenže nebolo to pod kontrolou. Základné veci neboli praktizované. Štát by sa mal zamyslieť, a nie vymýšľať, ako chrániť seniorov v obchodoch. Treba ich chrániť tam, kde je to potrebné. Aj podľa štatistík je najviac úmrtí práve v týchto zariadeniach – nielen u nás, ale všade vo svete. Aj v zahraničí sa seniori určite nenakazili preto, lebo chodili po obchodoch.
Ako sa majú s touto situáciou teda seniori popasovať?
Mali by sa ozvať. Prežili už veľa kríz – svetové vojny, budovanie socializmu. Všetko si odmakali a teraz za nimi nikto nestojí a nikto ich nebráni. Ani organizácie, ktoré by mali.