Diskusia k PVV bude pokračovať v utorok

Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili štvrtý rokovací deň šiestej schôdze parlamentu. Počas dňa diskutovali o programovom vyhlásení vlády (PVV). V pléne vystúpilo viacero zákonodarcov. Do diskusie je prihlásených ešte 50 rečníkov. Pokračovať budú v utorok o 9.00 h.

24.04.2020 12:07 , aktualizované: 23:05
NR SR 6. schôdza Foto:
Na snímke pohľad do sály počas 6. schôdze NR SR v Bratislave.
debata (61)

PVV predložil do parlamentu premiér Igor Matovič (OĽaNO) v pondelok (20. 4.). Následne sa ním zaoberali parlamentné výbory, ktoré ho odporučili schváliť. Diskusiu k vládnemu programu začali poslanci v stredu (22. 4.) popoludní.

Vystúpilo viacero rečníkov, hneď v úvode požiadali o slovo predseda snemovne Boris Kollár (Sme rodina) a podpredsedovia Gábor Grendel (OĽaNO), Juraj Šeliga (Za ľudí), Milan Laurenčík (SaS) a Peter Pellegrini (Smer).

VIDEO: Premiér Igor Matovič pred rokovaním vlády.

Blanár kritizoval neskoré zverejnenie PVV

Poslanec Juraj Blanár (Smer) vyčítal v pléne NR SR programovému vyhláseniu, že bolo zverejnené neskoro. Kritizoval, že neobsahuje konkrétne záväzky, ale len frázy, a že nedeklaruje ochranu už zavedených sociálnych opatrení. V diskusii k vládnemu programu v pléne poukázal aj na kritiku dokumentu zo strany odborníkov. Podľa jeho slov v ňom vidieť aj nekonzistentnosť vládnej koalície.

Otázne je podľa Blanára to, kedy by malo byť PVV zverejnené a či by to nemalo byť stanovené zákonom. Poukázal na to, že jeho obsah mali poslanci k dispozícii menej ako 23 hodín pred jeho predložením snemovni. Poznamenal, že by mohlo byť zverejnené do budúcna aspoň päť dní pred jeho predložením do parlamentu, aby sa s ním stihla oboznámiť verejnosť aj poslanci.

Blanár z obsahu PVV kritizoval napríklad zrovnoprávnenie neštátnych a štátnych škôl. Poukázal tiež výhrady odborárov, že v PVV je množstvo všeobecných záväzkov bez spresnenia, pričom chýba spôsob a zdroje financovania. Poukázal aj na otázku postavenia policajného prezidenta, ktorú kritizovala aj Zuzana Petková zo Zastavme korupciu. „Hoci mali tri zo štyroch strán vo volebnom programe odpolitizovanie volieb policajného prezidenta, v PVV idú opačným smerom,“ podotkol Blanár.

Zdôraznil, že hlasovanie o PVV je tiež hlasovaním o dôvere. Pripomenul slová vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí) o tom, že „Matovič neustále klame a nahráva si všetkých“. Blanár sa preto spýtal, či si to už prestala o Matovičovi myslieť. Nemyslí si, že PVV nevzišlo z kompromisu a poukázal na vyjadrenie poslankyne Jany Cigánikovej (SaS), že ho neplánuje podporiť. Nekonzistentnosť vidí aj v tom, že aby koalícia vyšla v ústrety predvolebným heslám, zaviazala sa zúžiť štát. „Na druhej strane tam nasekáme 17 ďalších úradov,“ poukázal na zámer vlády vytvoriť viacero nových štátnych úradov.

Šéfka klubu SaS Anna Zemanová skonštatovala, že Blanárova kritika o chýbajúcich zdrojoch na krytie opatrení by bola dôveryhodná, keby nebol súčasťou vlád, ktoré „bez hanby predkladali zákony bez krytia“. Kritizovala, že predchádzajúca vláda takýmito krokmi urobila diery do štátneho rozpočtu. „Veľmi sa čudujem, že máte odvahu kritizovať, opatrné slovo zváži,“ povedala

„PVV má 120 strán, ale na rozdiel od predošlých vlád obsahuje aj konkrétne riešenia,“ povedal Miloš Svrček (Sme rodina) s tým, že jedno z prvých pozitív je snaha o navrátenie dôvery občanov v súdnictvo. Myslí si, že oblasť justície je dobre rozpracovaná a nepotrebuje ani výrazné finančné krytie. Zdôraznil, že po predchádzajúcich vládach je v tejto oblasti čo naprávať.

Šeliga kritizoval vyjadrenia Mazureka

Podpredseda NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí) zdôraznil, že diskusia v pléne sa odklonila od predmetu debaty, a to od programového vyhlásenia vlády. Milan Mazurek (ĽSNS) podľa neho v diskusii urážal ženy a národnostné menšiny, keď spochybňoval odbornosť vicepremiérky pre investície a informatizáciu Veroniky Remišovej (Za ľudí). Mazurek odpovedal, že Remišovú bez ohľadu na odbornosť „upratali na teplý flek“.

Podpredseda snemovne Peter Pellegrini (Smer) upozornil na to, že poslanci v pléne nereagujú na predrečníkov, ako by mali. Do diskusie sa ústne prihlásilo ďalších 53 poslancov. Pokračovať budú po zasadnutí poslaneckého grémia.

Šeliga v diskusii skonštatoval, že regionálny rozvoj bol dlhodobo zanedbávaný a s tým súvisí aj otázka rómskych komunít. Zdôraznil, že aktuálne je tomu venovaná pozornosť. „Mrzí ma, že toto nie je diskusia o argumentoch,“ podotkol.

Vzhľadom na vystúpenie Mazureka dodal, že ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí) odporučí, aby zahrnula do zákona povinné psychologické poradenstvo pre ľudí odsúdených za trestný čin, za ktorý bol odsúdený aj Mazurek. „Bál som sa, či pán predsedajúci nebude musieť volať záchranku, že to emočne nezvládnete,“ povedal Mazurekovi vzhľadom na jeho vystúpenie. Tvrdí, že Mazurek má zrejme osobný problém s Remišovou, a preto na ňu potrebuje útočiť.

Ondrej Dostál (SaS) reagoval tým, že Mazurekovi určite emočné zrútenie nehrozilo. „Je to bežný spôsob, ako sa pán Mazurek vyjadruje,“ povedal Šeligovi s tým, že problém nezrútiť sa majú skôr Mazurekovi poslucháči.

Mazurek vysvetlil, že len spochybnil odbornosť Remišovej „Išlo o to, že potrebovala teplý ‚flek‘, a tak ju tam dali,“ podotkol. Podľa jeho slovo by sa mala za urážky voči národnostným menšinám ospravedlniť aj ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO). Tvrdí, že je verejne dohľadateľný jej blog, v ktorom urážala práve menšiny. „Ja sa emočne zrútiť neplánujem, nemusíte sa báť,“ reagoval na slová Šeligu.

Podľa Jarjabka chce vládna koalícia vymeniť generálneho riaditeľa RTVS

Poslanec Dušan Jarjabek (Smer) vládnemu programu vytkol, že je len „bianko šekom pre oblasť kultúry“. Jarjabek v programe vlády nenašiel odpovede na otázky, akými nástrojmi sa zvýši podpora kultúry. Prekážalo mu tiež, že v rozprave zatiaľ nevystúpil žiadny minister.

Podľa Jarjabka chce vládna koalícia vymeniť súčasného generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), a preto hovorí o zmene zákona. Žiadnej vláde však podľa neho takýto postup nepomohol. Za dôležitejšiu označil vysielaciu štruktúru RTVS a jej dodržiavanie.

Poslankyňa Monika Kozelová (OĽaNO) Jarjabkovi oponovala s tým, že RTVS je „taká, aká je“ a v súčasnosti celkom „neplní svoju verejnoprávnu funkciu“. Poslanec Kristián Čekovský (OĽaNO) poznamenal, že by bol najradšej, keby „riaditeľa RTVS ani nepoznal“. Čekovský bol jeden z redaktorov RTVS, ktorý sa po príchode Jaroslava Rezníka na čelo verejnoprávnej televízie podpísal pod otvorený list redaktorov, ktorí kritizovali pomery v televíznom spravodajstve.

Grémium konštatovalo pochybenie pri voľbe členov Súdnej rady

Pri štvrtkovej voľbe členov Súdnej rady SR v pléne NR SR došlo k pochybeniu, keď sa informácie o hlasovaní dostali verejnosti skôr ako poslancom. V piatok sa na tom zhodlo poslanecké grémium. Informoval o tom podpredseda parlamentu Milan Laurenčík (SaS) s tým, že do budúcna urobia technické opatrenia, aby sa to neopakovalo.

Poslanecké grémium v mene troch poslaneckých klubov zvolal predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po tom, ako v pléne poslanci namietali možné pochybenie vzhľadom na medializovanie výsledkov voľby pred ich oznámením v pléne.

Opoziční poslanci za Smer a ĽSNS na piatkovom spoločnom brífingu pred parlamentom uviedli, že na grémiu navrhovali, aby sa vymenili všetci overovatelia zápisníc. Chceli tak do budúcnosti zamedziť riziku vynášania informácií. Napokon tento návrh nezískal podporu. Do budúcna má platiť, že pri voľbách v parlamente sa overovateľom zápisníc zoberú mobily, kým nebude podpísaná zápisnica.

Poslanci parlamentu zvolili vo štvrtok za členov Súdnej rady SR advokáta Andreja Majerníka, bývalého predsedu Ústavného súdu SR Jána Mazáka a sudkyňu Alenu Svetlovskú.

Vyslovenie dôvery vláde

K hlasovaniu o vládnom programe dôjde niekedy počas budúceho týždňa. Schválením vládneho programu poslanci zároveň vyslovia dôveru vláde premiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Koalícia disponuje v pléne 95 mandátmi. Vláda potrebuje získať aspoň 76 hlasov zo 150-členného parlamentu. Štvorkoalíciu vytvorili hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Sme rodina a strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí.

Podporu vládnemu programu vyjadrili mnohí koaliční poslanci. Výnimkou je však poslankyňa Cigániková (SaS), ktorá avizovala, že za vládny dokument nezahlasuje. Dôvodom je, že sa do programového vyhlásenia dostal prísľub zaviesť unitárny systém zdravotného poistenia. Premiér Matovič sa vyjadril, že drží Richardovi Sulíkovi (SaS) palce v tom, aby si „SaS skonsolidoval čím skôr“.

Opozícia uviedla, že za PVV nebude hlasovať. Expremiér Peter Pellegrini (Smer) vyhlásil, že na všetky sľuby nebude mať vláda financie. „Celé programové vyhlásenie je plné hesiel, ale z dokumentu sa občan vôbec nedozvie, čo a v akom termíne chce dosiahnuť a aké finančné prostriedky na to plánuje vláda vynaložiť,“ poznamenal.

Dôveru vláde nevysloví ani druhá opozičná strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Jej predseda Marian Kotleba totiž vytkol vládnemu programu okrem iného časť, ktorej prioritou je naplniť záväzky Slovenska voči NATO či Európskej únii ako aj to, že kabinet má v pláne posilniť financovanie mimovládnych organizácií.

Únia miest Slovenska víta programové vyhlásenie vlády

Únia miest Slovenska (ÚMS) víta programové vyhlásenie vlády (PVV), ktoré premiér Igor Matovič (OĽaNO) predložil do parlamentu, väčšina z jej požiadaviek sa totiž v dokumente objavila. Na piatkovej tlačovej konferencii v Bratislave to vyhlásil prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček.

Vláda a koaličné strany podľa Rybníčka akceptovali množstvo návrhov, ktoré ÚMS pripravila na januárovom mimoriadnom sneme do brožúrky Dozrel čas na zmeny. „Kľúčová požiadavka na vytvorenie komisie pre komplexnú reformu verejnej správy bola akceptovaná. V PVV je rovnako zakomponovaná požiadavka na posúdenie zmeny územnosprávneho členenia Slovenska. Je to pre nás dôležité, aby sa o tejto téme diskutovalo,“ povedal prezident únie. Pandémia nového koronavírusu, ako tvrdí, ukazuje, že reforma štátu je dôležitá. „Momentálne je mnohokrát chaos a situáciu zachraňujú primátori a starostovia, ktorí sa nemôžu spoliehať na to, čo urobí štát, a často musia prijímať rozhodnutia, ktoré v tom území majú zmysel,“ spresnil Rybníček.

Víta, že v oblasti financovania je v PVV zahrnutá požiadavka na posúdenie dostatku financií pre územnú samosprávu, ako aj posúdenie zmeny financovania. Ako podotkol, prijatá bola aj požiadavka na zmenu financovania sociálnych služieb. „To je pre nás kľúčové,“ vysvetlil prezident únie. Tézy podľa jeho slov umožňujú diskusiu o navrhovaných zmenách v rámci regionálneho školstva, o zmene volebného systému a počtu volebných obvodov či o regionálnej politike.

Rybníček skritizoval predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZ PŠaV) na Slovensku Pavla Ondeka za to, že vyvoláva paniku najmä medzi kuchárkami, upratovačkami a učiteľkami v materských školách o tom, že všetky škôlky má pod seba zobrať štát a celé to financovať z jednej úrovne. „Chceme vyzvať ministra školstva, aby skôr našiel zdroje na prípadné prefinancovanie škôl a škôlok, ale nebral mestám a obciam originálne kompetencie a necentralizoval túto službu,“ skonštatoval Rybníček.

Ondek uplynulé dni upozornil, že rozpočty samospráv sú v roku 2020 výrazne ohrozené finančnou krízou spôsobenou pandémiou nového koronavírusu a hrozí kolaps platov zamestnancov v originálnych kompetenciách. Zároveň upriamil pozornosť na stále aktívnu petíciu OZ PŠaV, kde jedna z požiadaviek je, aby financovanie školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti miest, obcí a vyšších územných celkov prešlo zo súčasného režimu financovania originálnych kompetencií do režimu financovania prenesených kompetencií realizovaného prostredníctvom ministerstva školstva. Rezort školstva pre TASR uviedol, že je potrebné o týchto požiadavkách otvoriť diskusiu.

Ondek pre TASR v reakcii na piatkové vyhlásenie Rybníčka uviedol, že prezident ÚMS nepozná požiadavky zamestnancov materských škôl (MŠ), základných umeleckých škôl (ZUŠ) či centier voľného času (CVČ), ktoré predložil OZ PŠaV. „Je mi ho ľúto, pretože zavádza verejnosť, keď tvrdí, že vyvolávam paniku medzi kuchárkami, upratovačkami a učiteľkami materských škôl, že všetky škôlky má pod seba zobrať štát a celé to financovať z jednej úrovne. Nie je to pravda. Požiadavka je, aby osobné náklady zamestnancov MŠ, ZUŠ, CVČ ŠKD a ŠJ prevzal štát,“ povedal Ondek. Dôrazne sa ohradzuje voči takýmto vyjadreniam, ktoré podľa neho nie sú pravdivé. „Podnety o protiprávnom konaní, ktoré denne dostávame od zamestnancov škôl a školských zariadení, v originálnych kompetenciách nás presviedčajú o potrebe zmeny financovania osobných nákladov týchto zamestnancov. Pripomínam, že tento týždeň sme hovorili s ministrom školstva a predsedom Združenia miest a obcí Slovenska o súčasnej finančnej pomoci. Minister školstva prisľúbil niekoľko desiatok miliónov, má o tom rokovať vláda SR,“ poznamenal Ondek.

Viceprezident ÚMS a primátor Bratislavy Matúš Vallo vyzval štát, aby samosprávy obcí a miest dostávali čo najpresnejšie inštrukcie k všetkým uzneseniam týkajúcich sa nového koronavírusu. Upozornil tiež, že Bratislava a okolie nemá od 9. apríla mobilnú odberovú jednotku na testy. „Žiadame, aby sa vyčlenili sanitky s potrebným personálom. Potrebujeme, aby sa táto služba opäť v Bratislave a okolí obnovila,“ uviedol.

61 debata chyba
Viac na túto tému: #programové vyhlásenie vlády #vláda Igora Matoviča