Už vo februári bolo jasné, že v zdravotníctve bude chýbať 193 miliónov eur. „Veľmi nás zasiahli karanténne péenky a ošetrovné, to znamená že tí, ktorí boli ekonomicky aktívni, sa stali poistencami štátu. Zasahuje nás aj odsun platenia odvodov za mesiac marec, ktoré sa môžu odvádzať až v júli. To všetko sa odráža na príjmoch poisťovní,“ poukázala Katarína Kafková, výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní. Na problém denník Pravda upozornil ako prvý už pred desiatimi dňami.
Riaditeľka pripomenula, že od nástupu vlády opakovane oslovovali ministrov zdravotníctva a financií a dožadovali sa stretnutia, aby sa urgentne riešilo dofinancovanie zdravotníctva. Zatiaľ bez väčšieho úspechu.
„Pritom sme od premiéra prijali záväzok, že špecializovanú ambulantnú starostlivosť budeme platiť 75 percentami z priemeru minulého roku. Tiež sme sa zaviazali, že budeme platiť tým poskytovateľom, ktorí sa starajú o svojich pacientov, za všetku zdravotnú starostlivosť. Takisto sme nesiahli nemocniciam na rozpočty, ktoré im platíme na mesačnej báze,“ vymenovala Kafková. Poisťovne sa preto obávajú, že pokiaľ nebudú výpadky kompenzované, nebudú môcť garantovať platby lekárom.
Ohrozené malé ambulancie
Nedostatok peňazí v zdravotných poisťovniach môže znamenať zánik viacerých zdravotníckych pracovísk. „Ambulancie, malé laboratóriá, malé röntgenové pracoviská po mesiaci vykazujú 20-percentnú stratu z minuloročných objemov. Tieto pracoviská nedokážu zasanovať ani personálny náklad a nie ešte aj ďalšie náklady, napríklad spojené s nákupom ochranných prostriedkov,“ upozornil Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov. Nedostatok peňazí môže podľa Šótha spôsobiť zánik malých ambulancií, ohroziť chod röntgenových či rehabilitačných pracovísk.
Poisťovne sú schopné zabezpečiť financie pre nemocnice do konca mája. „Od júna by sme tak nemali na platy zamestnancov a fungovanie nemocníc,“ skonštatoval Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska. Pripomenul, že v susednom Česku menili rozpočet na tento rok pre zdravotníctvo. „Do rezortu pridali 20 miliárd českých korún navyše, a takýto krok považujeme za nevyhnutný aj u nás,“ dodal Petko.
Už len týždeň
Problémy hlási aj dopravná zdravotná služba. Tej klesli počty výkonov o 20 až 30 percent, prevádzkové náklady však narástli pre zabezpečovanie dezinfekčných prostriedkov a opatrení, ktoré musia pri preprave pacienta dodržiavať.
„Pokiaľ nedôjde k urgentnému vyriešeniu finančnej situácie v zdravotníctve, poskytovatelia dopravnej zdravotnej starostlivosti nebudú schopní k prvému máju zabezpečovať svoje úlohy. Hlásia nám, že majú problémy hradiť svoje záväzky,“ avizoval Ernest Caban, podpredseda Asociácie dopravnej zdravotnej služby. Tá bude mať potom problém zabezpečiť prepravu dialyzovaných pacientov či zabezpečiť prepravy pre štátne aj súkromné nemocnice.
Čakanie na ministra
Výpadky v zdravotných poisťovniach môžu podľa šéfa Asociácie polikliník a zdravotníckych zariadení Štefana Zelníka dosiahnuť 700 miliónov eur. „Ak sa tým vláda nebude zaoberať, dôjde ku kolapsu poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ skonštatoval Zelník.
Ministerstvo financií dianie sleduje a v prípade negatívneho vývoja bude hľadať možnosti, ako riešiť danú oblasť. „Stretnutie ministra so zdravotnými poisťovňami je naplánované nadnes v poobedňajších hodinách na ministerstve zdravotníctva,“ spresnil pre Pravdu tlačový odbor rezortu financií.
Hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová pripomenula, že do rokovaní medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti ministerstvo bežne nevstupuje. „Vzhľadom však na výnimočnú situáciu v súvislosti s ochorením COVID-19 situáciu dôsledne monitorujeme a riešime. Diskusie s rezortom financií, ako aj zdravotnými poisťovňami prebiehajú,“ uistila Eliášová. Dodala, že po uzavretí rokovaní bude ministerstvo zdravotníctva o detailoch informovať. „Ministerstvo vždy robí všetko pre to, aby bolo v sektore toľko peňazí, koľko reálne potrebuje,“ uzavrela hovorkyňa.