Podľa nej kontrolóri úradu identifikovali bezmála 1 720 zistení a to od nedodržiavania finančných, rozpočtových pravidiel, využívania majetku, transparentnosti rozhodovania až po systémové nedostatky, ktoré spôsobujú, že vynaložené európske či štátne zdroje sa nevyužívajú efektívne a účelne. Subjekty na základe záverov, vecných odporúčaní kontrolórov prijali viac ako tisíc opatrení na elimináciu či odstránenie zistených nedostatkov.
Najvyšší kontrolný úrad SR v roku 2019 preveroval aj to, ako Slovensko napĺňalo kľúčové ukazovatele udržateľného rozvoja v rámci Agendy OSN 2030. Slovenskí kontrolóri na týchto témach aktívne spolupracujú s ostatnými národnými kontrolnými inštitúciami sveta.
Príkladom môže byť medzinárodný audit dodržiavania pravidiel tzv. Bazilejského dohovoru, teda prevozu odpadu medzi štátmi. NKÚ zistil, že pravidlá zadefinované na národnej úrovni, ani pri porovnaní s okolitými štátmi ako napr. Poľsko a Ukrajina nie sú dostatočné a nenapĺňajú ciele, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo v medzinárodných dokumentoch.
V roku 2019 prezentoval kontrolný úrad okrem iného významné zistenia týkajúce sa informatizácie spoločnosti. Na základe záverov z prierezových kontrol vykonávaných úradom za ostatné tri roky kontrolóri konštatujú, že riadenie veľkých IT projektov je nedostatočné a s tým je následne spojené vysoké riziko nedodržiavania termínov a neplnenie kľúčových merateľných ukazovateľov.
„Nehovoriac o tom, že práve v takýchto krízových situáciách, aké teraz zažívame v dôsledku koronavírusu, by sme mohli efektívne využívať informačné systémy, na ktoré Slovensko vynaložilo za ostatných desať rokov viac ako miliardu eur,“ uviedol generálny riaditeľ kancelárie predsedu NKÚ Ľubomír Andrassy.
Ukážkou zlého riadenia je podľa neho na základe záverov z minuloročných kontrolných akcií projekt elektronizácie činností katastra či elektronizácie vzdelávania. Na druhej strane, príkladom dobrej praxe je projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva.