Smatana: Stačí jedna chyba a choroba sa rozšíri

Inštitút zdravotnej politiky predstavil nové scenáre vývoja koronavírusovej pandémie na Slovensku. Podľa šéfa inštitútu Martina Smatanu je to v poradí už siedmy matematický model, ako sa môže ochorenie COVID-19 vyvíjať v našej krajine. Podľa najoptimistickejšieho scenára sme už za vrcholom ochorenia, ale upozorňuje na možnú druhú alebo tretiu vlnu. Kedy sa k nám môže choroba vrátiť?

30.04.2020 06:00
Martin Smatana Foto:
debata (94)

VIDEO: Aké sú scenáre vývoja pandémie na Slovensku? Vysvetľuje Martin Smatana.

Video

Čo je predikcia a čo je scenár?

Náš inštitút pripravuje scenáre, nie predikcie. Scenár je statický, nesnaží sa povedať, ako to bude ďalej – na to je predikcia. Hovorí, čo nás čaká, keď sa splnia konkrétne predpoklady. Čiže sledujeme, ako sa situácia vyvíjala ku konkrétnemu dátumu a hodnoty ako reprodukčná sila vírusu R0 alebo mobilita ďalej simulujeme v čase. Simulácie pomáhajú pri tzv. stresteste kapacít. Čiže, pozrieme sa, ako pôjde situácia ďalej, a preto vieme povedať, že v nejakom čase budeme potrebovať istý počet zdravotníckeho personálu, postelí alebo pľúcnych ventilácií. A tak aj vieme povedať, či karantenizovanie obce, alebo prijatie špecifického opatrenia pre určitú skupinu ľudí spôsobí nejakú odchýlku či už vo vrchole chorobnosti, alebo v počte nakazených. Analogicky by som tvorbu scenára prirovnal k jednej koľaji, pod ktorej sa proti sebe rútia dva vlaky. Scenár umožňuje popísať túto situáciu a povedať, kedy a v akej rýchlosti sa vlaky stretnú. Dáva teda možnosť zvážiť, dokedy máme čas vyhodiť výhybku alebo urobiť opatrenia, aby sa nezrazili.

Najnovší scenár zobrazuje tri krivky. Kľúčové sú len dve. Prečo?

Fialová krivka opisuje šírenie vírusu za predpokladu, že ohrozené marginalizované rómske komunity sa časom zapaľujú. V nich je vyššia reprodukčná sila vírusu, preto predpokladáme, že ak sa dostane do tejto komunity, bude sa postupne šíriť ďalej a tým predlžovať trvanie krivky. Druhý scenár – zelená krivka – zasa opisuje situáciu, ak sú marginalizované rómske komunity bez vírusu, prípadne sú karantenizované. Nevieme, kde presne sa Slovensko nachádza medzi týmito dvoma krivkami, pretože osád máme vyše tisíc a ešte nie všetky sú pretestované na koronavírus. Krivky teda ukazujú dva scenáre a my sme niekde medzi nimi.

zväčšiť
Porovnanie scenárov šírenia nákazy, graf

Medzi týmito krivkami veľký rozdiel nie je.

Nie je veľký, ale kľúčový: fialová krivka jemne rastie, nemá jeden štandardný vrchol, je ich viac a menších. Ak by sa potvrdil scenár zelenej krivky, to najhoršie máme za sebou. Samozrejme, stále pracujeme na tom, aby sme zapracovali do scenárov najčerstvejšie informácie.

Červená krivka?

Tá zobrazuje situáciu, keby sme prestali nosiť rúška a reprodukčná sila vírusu by narástla. Rátali sme s hodnotu 1,1, čo znamená, že každá nakazená osoba nakazí 1,1 ďalšej osoby. Tento scenár sme pripravovali pred veľkonočnými sviatkami a vtedy sme ho aj prezentovali politickému vedeniu krajiny. Na poradnom štábe sa dohodlo, že túto verziu zverejníme neskôr, aby sa situácia kvôli sviatočnému voľnu nezhoršila. Keďže všetci dodržiavali opatrenia, hodnotu R0 sme posunuli pod 1,0.

R0 ste posunuli smerom dolu napriek tomu, že pred sviatkami sa ľudia z Bratislavy húfne rozpŕchli po celom Slovensku?

Model sme zverejnili až po dvoch týždňoch od ohlásenia obmedzenia pohybu, resp. zákazu cestovania. Chceli sme vedieť, či skokovito narastie počet potvrdených pacientov s koronavírusom. To sa však zatiaľ nepotvrdilo. Aj keď bola zvýšená mobilita, pričom údaje sme čerpali od mobilných operátorov, nedošlo zatiaľ k rozšíreniu vírusu.

Znamená to, že hoci sa ľudia masovo presúvali, dodržiavali hygienické opatrenia?

Áno. Za mňa osobne sme zatiaľ absolútnym príkladom zodpovedného prístupu pre celú Európu.

Mohli sme opatrenia uvoľňovať aj skôr?

Pozrime sa najskôr na iné krajiny. Tie, ktoré začali s uvoľňovaním skôr, mali oveľa silnejšie opatrenia. Teraz sme v princípe s istom súlade s okolitými krajinami. Epidemiologickú situáciu okolitých krajín musíme sledovať. Rakúšania a Česi sú na tom veľmi dobre, Maďarsko však testuje veľmi málo a vyzerá to, že tam je situácia oveľa horšia, ako sa to prezentuje navonok. Ak by Slovensko zvládalo epidemiologickú situáciu veľmi dobre, ale v okolitých krajinách nie, musíme sa pripraviť, že príde druhá vlna ochorenia. Príkladom je Singapur, ktorý koronavírus zvládal, keď sa však vrátili do krajiny zahraniční pracovníci, ochorenie sa začalo veľmi rýchlo šíriť v ich komunitách.

Preto sa oplatilo uzavrieť, izolovať osady?

Karantenizovanie nejakej oblasti je asi najefektívnejšie riešenie. Lebo znížime mobilitu ľudí, a teda aj šancu na šírenie vírusu. Má to však dve ale. Prvé ale sa týka dĺžky: ak sa karantenizuje veľká časť populácie, malo by to byť aspoň na osem týždňov, aby to malo efekt.

Prečo tak dlho?

Aby sme mali stopercentnú istotu, že vírus v komunite nie je.

Druhé ale sa týka čoho?

Ak nejakú oblasť karantenizujeme, musíme do nej sústrediť veľa kapacít, dať čo najviac pomoci. Napríklad vyťahovať pozitívnych jednotlivcov a dávať ich do individuálnych karantén, prípadne nemocníc, poskytovať im lekársku pomoc a podobne. Pri karanténach marginalizovaných rómskych komunít sme sa najviac obávali, aby sa ochorenie agresívne nešírilo medzi obyvateľmi komunity. Pozitívnym príkladom sú Bystrany, kde to zvládli a karanténa už bola v sobotu zrušená.

Ďalším rizikom sú domovy seniorov. Prečo?

Najväčším rizikom je veková štruktúra. Ak sa pozrieme na krivky negatívneho pôsobenia vírusu na ľudí, násobne rastie od veku 60 a viac rokov. Priemerný vek v domovoch sociálnych služieb sa pohybuje od 70 rokov vyššie. Žijú pritom v jednej komunite, stretávajú sa, socializujú a reprodukčná sila vírusu je tam oveľa vyššia. Tam sa vírus vie šíriť veľmi rýchlo s veľmi negatívnymi dosahmi.

Pendleri – tretia riziková skupina. V čom je problém?

Prechod hranicami je najväčšou výzvou, ktorá nás čaká. My síce môžeme mať nula nových prípadov, ale ak by epidemiologická situácia v okolitých krajinách nebola pod kontrolou, rastie riziko, že ochorenie bude importované aj k nám. Rakúsko a Česko majú dobrú epidemiologickú situáciu, takže tieto opatrenia sa už zmiernili. Rakúsko už nepredstavuje také veľké riziko zavlečenia. Keď je vírus rovnako alebo podobne silný, sme rovnako rizikoví my pre nich a oni pre nás.

Hoci teda nevieme presne, kde sa Slovensko nachádza, predsa len: Kedy môžeme očakávať vrchol ochorenia?

Krivka ochorenia nie je exponenciálna, je štandardná s malými vrcholčekmi. Preto ani nevieme presne hovoriť o samotnom vrchole ochorenia. Podľa úplne optimistického scenára sme už za vrcholom. Zatiaľ to však nevie nikto potvrdiť – to je tá zelená krivka. Ako základný scenár preto prezentujeme fialovú krivku. Podľa nej najvyšší z tých malých vrcholčekov príde približne o 150 dní, keď bude infikovaných asi 5 600 ľudí a 75 pacientov bude potrebovať pľúcnu ventiláciu. Tento scenár však každým dňom aktualizujeme, prepočítame a radíme sa odborníkmi z Univerzity Komenského alebo zo Slovenskej akadémie vied. Modely posúvame aj epidemiologickej skupine, profesor Krčméry nám dáva mnoho pripomienok. Epidemiológovia sú tí najskúsenejší a majú odborný kredit na to, aby určovali predikcie. Oosobne si myslím, že ak vydržíme nosiť rúška, dodržiavat nariadenia a budeme zodpovední, tak na základe posledných dát lícujeme tú optimistickú (zelenú) krivku

Sú pred nami opäť voľné dni. Môže sa situácia nejako pokaziť?

Ešte stále existuje riziko tzv. superšíriteľov. Stačí jedna osoba v úzkej komunite. Koronavírus je zradný v posune symptómov, preto ani nevieme, kde a kedy vznikne mikroregionálne ohnisko. Preto musíme mať pripravené flexibilné kapacity a natrénovaný zdravotnícky personál po celom Slovensku. Ak by choroba vybuchla kdekoľvek, musia rýchlo zareagovať. A musíme mať dobré testovacie kapacity, aby sme zachytili čo najskôr, čo sa deje. Nehovorím len o testovaní osôb, ale napríklad aj sledovaní odpadových vôd, či v nich nie sú nejaké indikátory, že sa v komunite šíri vírus. Nevyhnutný je aj zdigitalizovaný proces sledovania kontaktov nakazených. Dnes Úrad verejného zdravotníctva kvázi detektívne zisťuje každého nakazeného, keby sme to však mali digitalizované, vedeli by sme v priebehu niekoľkých hodín identifikovať všetky osoby, ktoré boli s nakazeným v kontakte, a prešetriť ich.

Nebol by riešením celoslovenský skríning?

Jedna pracovná skupina krízového štábu rieši parametre takýchto skríningov. Teraz je však prioritou pretestovať marginalizované rómske skupiny a domovy sociálnych služieb.

Ako je to s druhou alebo treťou vlnou nákazy?

Môžu prísť, ale nevieme povedať kedy a ako. Singapur bol týždne považovaný za najlepšiu krajinu, keď prišla megadruhá vlna. Stačí jedna nepozorná osoba, jeden superšíriteľ, jedna chyba, jedno nedorozumenie medzi autoritami alebo ľuďmi a môžeme mať druhú alebo tretiu vlnu. Preto apelujeme na dostatočné kapacity, elektronizáciu sledovania kontraktov, na zodpovednosť všetkých. Všetko stojí len na tom, ako my ľudia k tejto hrozbe pristupujeme.

Rátate aj s tým, že si ľudia časom privyknú na isté riziko a prestanú byť opatrní?

Je to jedno z rizík, keď opatrenia budú trvať dlho, možno si ani neuvedomíme ako, a povolíme. Prestaneme vnímať riziká, počty pacientov a počty mŕtvych budú klesať a človek si to jednoducho vyhodnotí, že riziko tu už nie je. Lenže ono tu stále bude, kým vírus bude v okolitých krajinách.

Takže si asi nemáme plánovať letné dovolenky…

To si netrúfam hodnotiť. Nevieme však, ako sa bude náš konkrétny vírus správať v lete. Možno ho počasie eliminuje.

94 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #inštitút zdravotnej politiky #Martin Smatana #koronavírus #Covid-19