VIDEO: Minister Jaroslav Naď o modernizácii armády.
Nakupovať chce najmä letiskové radary. V plánoch na ďalšie modernizačné projekty je však opatrný, keďže ministerstvo môže prísť o časť financií.
Viaceré projekty na modernizáciu Ozbrojených síl, ktoré pripravil bývalý minister Peter Gajdoš (SNS), boli netransparentné a vyvolávali podozrenia z nesystémovosti a účelovosti. Ministerstvo do poslednej chvíle svoje rozhodnutia tajilo a materiály, na základe ktorých mali preinvestovať miliardy, odmietalo poskytnúť aj Úradu pre verejné obstarávanie. Na základe porád, preštudovania zmlúv a zapojenia interných aj externých kontrolných orgánov sa minister rozhodol viaceré plánované obstarávania prehodnotiť.
„Projekt bojového obrneného vozidla 8×8 naďalej považujem za manuál SNS na netransparentnosť. Verejné obstarávanie obchádzali cez akože výskum a vývoj, zapojenie domáceho obranného priemyslu bolo limitované a diskriminačné. Preto v projekte pokračovať nebudeme, nejdeme ho však ešte celkom rušiť. Rozhodneme sa do konca roka. Ak by sa v ňom aj pokračovalo, dôjde k výraznému prehodnoteniu počtov vozidiel a garantujem, že každý subdodávateľ zapojený do jeho budovania, bude obstarávaný,“ vyhlásil minister Jaroslav Naď.
„V projekte transportérov 4×4 pokračovať definitívne nebudem, bol pripravený vyslovene netransparentne, čo následne potvrdil aj Úrad pre verejné obstarávanie. Ak by sme sa v budúcnosti rozhodli, že takéto vozidlo bude potrebné, pôjdeme cestou riadneho otvoreného verejného obstarávania,“ oznámil minister.
Problémy s utajovaním dôležitých rozhodnutí ministerstva obrany by sa už opakovať nemali. „Transparentnosť je mimoriadne dôležitá. Všetko, čo nemusí byť utajené, bude verejné. Máte môj verejný prísľub a už som aj realizoval kroky k jeho naplneniu,“ ubezpečil Naď. „Okrem transparentnosti je však veľmi dôležitá aj systémovosť,“ doplnil.
Treba už konečne radary
„Najväčší problémom techniky Ozbrojených síl sú v súčasnosti radary. Drvivá väčšina zavedených radarových systémov je po dobe svojej životnosti. Niektoré už veľmi dlho. Ostal nám už len jediný radar bez uplynutej doby životnosti,“ zdôraznil Naď. Nové radary majú nahradiť sovietske rádiolokátory P-37 od výrobcu Almaz Altej, ktorá je na sankčnom zozname EÚ, a preto nie je možná ani dodávka náhradných dielov.
O potrebe nových radarov pritom hovoril už Gajdošov predchodca v čele rezortu Martin Glváč (Smer). V júni 2015 dokonca vypísal súťaž na ich obstaranie za zhruba 60 miliónov eur, Gajdoš ale na začiatku roku 2018 súťaž zrušil.
Radary sa následne podujal nakúpiť priamym zadaním po rokovaní s vládou vybraného výrobcu. Oslovených bolo celkovo trinásť krajín, ponuku dostalo ministerstvo obrany od desiatich. Od januára ich rezort vyhodnocoval a do užšieho výberu posunul ponuky Francúzska, Izraela a USA. Francúzi (Thales-Raytheon System) a Izraelci (IAI-Elta) pritom boli vo finálovom výbere už aj pri zrušenej súťaži.
Ako najlepšie riešenie rezort obrany vyhodnotil multifunkčné rádiolokátory Multi Mission Radar izraelskej štátom vlastnenej spoločnosti Elta Systems, ktorá je súčasť konzorcia IAI – Israel Aerospace Industry. Gajdoš preto v júni 2019 odporučil vláde uzatvorenie medzivládnej dohody na obstaranie 17 kusov 3D rádiolokátorov stredného, malého a blízkeho dosahu so štátom Izrael v predpokladanej rámcovej sume 155,09 milióna eur s DPH.
Krajiny posielali sťažnosti
„K procesu bolo vznesené množstvo otázok a navyše aj medzinárodných sťažností, ktoré prijímali už môj predchodca, iní členovia bývalej vlády, hlava štátu a aj ja som prijal hneď niekoľko oficiálnych medzinárodných sťažností voči tomu, ako bol tento projekt realizovaný,“ priblížil minister.
Naď preto zrušil aj toto rozhodnutie svojho predchodcu a výber chce ešte raz zopakovať v zrýchlenom režime. „Radary nevyhnutne potrebujeme. Ak by sme šli cestou novej súťaže, budeme dva roky súťažiť a ďalšie dva čakať na dodanie. Štyri roky si v dnešnej situácii neviem predstaviť,“ vysvetlil Naď. Prisľúbil preto, že opäť oslovia všetky krajiny, ktoré sa predtým o kontrakt uchádzali.
„Umožníme všetkým krajinám, aby podali ešte jednu finálnu ponuku. V priebehu najbližších dvoch mesiacov pripravia odborníci požiadavky na radarový systém, aby sme zabezpečili komplexnú ochranu vzdušného priestoru. Po spísaní požiadaviek ich v zalepených obálkach osobne odovzdám zástupcom veľvyslanectiev. Na dodanie finálnej ponuky nebudú mať dlhý čas, ale už mali možnosť preštudovať naše potreby,“ avizoval Naď.
Veľké modernizačné projekty porovnateľné z nákupom stíhačiek za takmer 2 miliardy eur, alebo transportérmi za viac ako miliardu eur zatiaľ nové vedenie ministerstva neplánuje. Dôvodom je najmä ekonomická kríza očakávaná v súvislosti k koronavírusom. „Faktom je, že nás čakajú ťažké časy a dopady na obranný rozpočet budú výrazné. Preto urobíme všetko preto, aby každé jedno euro skončilo u vojakov,“ vysvetlil Naď.
Armáda sa preto bude musieť prispôsobiť a lepšie určiť svoje priority. „Velenie Ozbrojených síl aj ja osobne dlhodobo indikovalo potrebu prehodnotiť Dlhodobý plán rozvoja Ozbrojených síl, ktorý už teraz nie je napĺňaný časovo, zdrojovo a čiastočne aj obsahovo. Za technickými špecifikáciami, ktoré Ozbrojené sily spracovali, si samozrejme stojíme. Budeme ale musieť plán prioritizovať,“ dodal náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko.