Oslavy 1. mája sa uskutočnili na Slovensku po prvýkrát pred 130 rokmi

V piatok 1. mája uplynulo presne 130 rokov odvtedy, ako sa na dnešnom území Slovenska po prvýkrát oslavoval Sviatok práce. Oslavy sa uskutočnili 1. mája 1890 v Bratislave v areáli Železnej studničky, ako aj v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok.

01.05.2020 16:55
Zemplínske Hradište prvý Máj sviatok práce Foto: ,
Na snímke máj, ktorý postavili na Námestí bocianov v obci Zemplínske Hradište, okres Trebišov vo štvrtok 30. apríla 2020.
13

História sviatku práce sa začala písať pred viac ako 130 rokmi, keď sa odborové zväzy v Spojených štátoch a v Kanade rozhodli, že budú spoločne presadzovať osemhodinový pracovný čas. Za splnenie tejto požiadavky začali 1. mája 1886 generálny štrajk.

V USA sa do neho zapojilo vyše 300 000 pracujúcich z viac ako 13 000 podnikov. V centre protestov v Chicagu – malo ulicami pochodovať až 80 000 ľudí. Miestna tlač vtedy písala, že „z vysokých komínov tovární a mlynov nevychádza nijaký dym“. Práve v tomto meste prerástol protest 3. mája do nepokojov medzi štrajkujúcimi a štrajkokazmi. Po zásahu polície sa udalosti zmenili na krviprelievanie, šesť osôb bolo zabitých a 50 ťažko zranených. O deň neskôr vybuchla medzi účastníkmi demonštrácie dokonca bomba, ktorá zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.

Po krvavých udalostiach v Chicagu začali úrady s masovým zatýkaním robotníckych predákov. Siedmich vodcov odsúdili v zmanipulovanom procese na trest smrti obesením, jeden dostal 15 rokov väzenia. Na šibenici skončil 11. novembra 1887 aj jeden z organizátorov štrajku August Spies, ktorý krátko pred vykonaním popravy stačil zakričať: „Príde čas, keď bude naše ticho silnejšie ako hlasy, ktoré dnes zaškrtíte!“

Tri roky po krvavom potlačení demonštrácií robotníkov sa v júli 1889 zišiel v Paríži zakladajúci kongres II. Internacionály. Na pamiatku obetí udalostí v Chicagu vyhlásil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. „Nech robotníci vystúpia vo všetkých krajinách a vo všetkých mestách tak, ako im to dovoľujú vnútorné pomery,“ stálo v uznesení kongresu.

Štrajky za skrátenie pracovného času

Prvý máj sa stal po prvý raz dňom boja za skrátenie pracovného času v roku 1890. Po celom svete sa konali demonštrácie a štrajky, účastníci ktorých požadovali osemhodinový pracovný čas. Robotníci vyšli do ulíc napríklad v Rakúsko-Uhorsku, v Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku, v USA i v ďalších krajinách. Na britských ostrovoch sa tak stalo v nedeľu 4. mája.

Hoci má 1. máj ako Sviatok práce svoje korene v Spojených štátoch, tam sa neujal. Američania majú svoj Sviatok práce (Labor Day) v septembri vždy v prvý septembrový pondelok.

Začal sa ako prezentácia odborárov, pričom prvýkrát ho oslavovali na miestnej úrovni 5. septembra 1882 v New Yorku, na podnet miestnej odborovej organizácie. V meste sa konal obrovský piknik a sprievod, v ktorom sa prezentovali jednotlivé odborové združenia. Podujatie zožalo veľký úspech a postupne sa rozšírilo i do ďalších miest. Celonárodným sa stal Sviatok práce v USA v roku 1894.

Cirkevný význam

Prvý máj nie je však len Sviatkom práce, ale má aj cirkevný rozmer. Pre veriacich katolíckej cirkvi je dňom liturgickej spomienky na svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).

V roku 1870 pápež Pius IX. oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za patróna ochrancu katolíckej cirkvi, a v roku 1955 pápež Pius XII. zasvätil sv. Jozefovi 1. máj ako patrónovi robotníkov.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
13 debata chyba
Viac na túto tému: #sviatok práce #prvý máj #1. máj