Po piatich dňoch rozpráv parlament odhlasoval vláde dôveru. Bol tento proces štandardný?
Rozprava bola štandardná aj v intenciách toho, ako vystupovali poslanci jednotlivých politických strán, aj v kontexte súboja koalícia verzus opozícia. Čo bolo istým spôsobom, žiaľ už tradičné a čo chýbalo v rámci tejto rozpravy, bola účasť predsedu vlády na rokovaní, pretože on je predkladateľom programového vyhlásenia vlády, on by ho mal obhajovať pred poslancami. Jeho vystúpenia bez možnosti reakcie na to, čo hovorí, nie sú tým, čím by mali byť vystúpenia predsedu vlády, najmä ak táto vláda tvrdí, že je vládou zmeny. Zmeny politiky, ak tvrdí, že chce pristupovať k politike viac transparentne a otvorene. Takže toto je vec, ktorá podľa môjho názoru bola negatívom. Neštandardným prekvapením bolo tiež to, že poslanci vládnej koalície, ale aj vláda sa počas procesu schvaľovania programového vyhlásenia rozhodli schváliť nominácie do Súdnej rady, ktoré sú rozpore s tým, čo si vládna koalícia dala do programového vyhlásenia ohľadom kreovania Súdnej rady. Toto je naozaj zvláštne.
Čiže je v tomto kontexte správanie poslaneckého klubu Smeru, ktorý už druhýkrát opustil parlamentnú sálu počas prejavu predsedu vlády, pochopiteľné?
Poslanci nemajú ústavnú povinnosť počúvať premiéra. Ba ani premiér nemá povinnosť vystupovať na obhajobu programového vyhlásenia. Je na slobodnej vôli poslancov, či budú, alebo nebudú počúvať vystúpenie premiéra a mňa osobne neprekvapuje, že odišli, keďže nemali možnosť na prejav reagovať formou faktických poznámok či otázok. Tým pádom je to v podstate istým spôsobom pochopiteľné konanie opozičných poslancov.
Matovič v prejave pred hlasovaním hovoril o sabotáži riešenia krízy zo strany Smeru. Odvolával sa pritom na iné štáty, kde sa opozícia spojila s koalíciou v boji proti pandémii. Je v tomto ohľade kritika opozície konštruktívna alebo skôr pokrytecká?
Úlohou opozície je kritizovať vládu a upozorňovať na jej prešľapy. Úlohou opozície nie je vždy hlasovať za návrhy koalície. Avšak to konštatovanie zo strany Igora Matoviča ma prekvapilo, pretože ak si pozrieme hlasovania o konkrétnych návrhoch, ktoré prišli do Národnej rady v rámci riešenia súčasnej krízy, tak vo veľkej väčšine poslanci Smeru hlasovali za tieto návrhy. Nesnažili sa obštrukciami, dlhými a zbytočnými vystúpeniami alebo nejakými inými nástrojmi sabotovať rokovanie a schvaľovanie vládnych návrhov. Takže z tohto hľadiska mi to príde skôr ako zbytočný útok zo strany predsedu vlády. Hoci je pravdou, že v médiách je Smer omnoho útočnejší voči súčasnej vláde, než je to na pôde parlamentu. A skôr tieto mohol premiér vnímať ako útok, ktorý kritizoval.
Konflikt medzi Matovičom a Ficom je príznačný aj ostrými vyjadreniami. Zatiaľ čo premiér Ficovi odkázal, že má ticho doma šúchať nohami a čakať, kým mu zaklope NAKA, Fico Matovičovi zas odkázal, že je premiérom Rómov. O čom tieto vyjadrenia vypovedajú? Je to už akýmsi štandardom slovenskej politiky?
Žiaľ, postupne sa takýto slovník stáva štandardom slovenskej politiky. Konkrétne vyjadrenia v prvom rade ukazujú, ako vyhrotený je vzťah medzi predsedom vlády a predsedom najsilnejšej opozičnej strany. Ukazuje to aj to, že pravdepodobne obaja emočne nezvládajú svoju aktuálnu politickú situáciu, pretože ich výroky nie sú hodné pozícií, ktoré zastávajú. To opäť výrazne podkopáva slovenskú politickú kultúru.
Robert Fico potvrdil svoju ambíciu viesť stranu ako predseda aj naďalej. Môžeme to čítať ako oficiálne spečatenie konca tandemu Fico – Pellegrini?
Oficiálny koniec nastane vtedy, keď Peter Pellegrini naberie odvahu a bude kandidovať za predsedu Smeru. Prípadne, keď sa Robertovi Ficovi podarí nejakým spôsobom vyštvať Petra Pellegriniho zo Smeru ešte skôr, ako by sa odvážil k tomuto činu. V najbližšej dobe budeme môcť sledovať viditeľnejšie formovanie sa táborov jednotlivých uchádzačov o vedenie strany Smer a možno aj z pozície toho, ktorý obhajuje mandát predsedu strany aj väčšiu mieru nervozity. Tá sa bude prejavovať agresívnejším jazykom voči vládnej koalícii – premiérovi – aj smerom k vlastným poslancom a členom Smeru, ktorí budú málo lojálni k jeho osobe.
Kto je z pohľadu súčasného vládneho zoskupenia väčšou hrozbou na poste predsedu Smeru?
Myslím si, že Peter Pellegrini, pretože Fico je zjavne unavený a aj má na sebe omnoho viac terčov na ktoré môžu súperi a obzvlášť Igor Matovič útočiť. V tomto kontexte by akákoľvek kritika súčasnej vlády zo strany Roberta Fica bola vnímaná ako pokrytectvo.