Brány základných a stredných škôl by sa v lete mohli otvoriť v prípade, ak bude priaznivá epidemiologická situácia a čísla nakazených budú aj naďalej nízke. „Bolo by to v prospech detí,“ vysvetľoval Matovič na sociálnej sieti. Jeho nápad sa týka „detí z chudobných rodín“. „Desiatky tisíc detí nemajú doma internet, nemajú doma počítač či tablet. Keď sa im skončia ,prázdniny’ a následné skutočné prázdniny, budú v obrovskej nevýhode voči svojim rovesníkom,“ pokračoval premiér v statuse.
Položil pritom dve otázky: Je správne umožniť týmto deťom dobehnúť v lete zameškané učivo? A budú to chcieť rodičia?
Rezort školstva zatiaľ na premiérove slová nereagoval. Matovičov návrh prekvapil aj samosprávu. Podľa hovorcu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Kaliňáka je otázne, či by rodičia túto možnosť využili.
Aj Združenie základných škôl Slovenska nie je nadšené týmto nápadom. Podľa jeho predstaviteľky Evy Tchúrikovej by skôr privítali, kedy deti chodili do školy aspoň v júni. „Dalo by sa aspoň niečo dobrať, čiastočne ujednotiť vedomosti žiakov,“ vysvetľuje Tchúriková, ktorá je aj riaditeľkou Základnej školy s materskou školou Palín v okrese Michalovce. Z vlastnej skúsenosti hovorí, že pri organizovaní letnej školy sa stretávala s nezáujmom o učenie či už zo strany žiakov, alebo rodičov.
ZMOS potrebuje konkrétny plán
Či by bola letná škola povinná, alebo na báze dobrovoľnosti Matovič nespresnil ani v sobotnej diskusnej relácii RTVS, ani na sociálnej sieti. Na otázku, či zvažujú zrušenie letných prázdnin, odpovedal, že nie všetky deti mali počas krízy rovnaké možnosti venovať sa štúdiu vzhľadom na pomery, z akých pochádzajú. „Je, samozrejme, v ich záujme, aby sme túto medzeru dobehli,“ poznamenal. Skoré otváranie škôlok podľa premiéra v pláne zatiaľ nie je. „Nie všetci rodičia sú ochotní dať svoje deti do škôlok už teraz,“ uviedol premiér.
Mestá a obce, ktoré sú najčastejšími zriaďovateľmi základných a stredných škôl, premiérov plán prekvapil. „Táto informácia je pre nás nová, máme ju len z médií, premiér s nami o ničom takom nediskutoval,“ potvrdil pre Pravdu hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Kaliňák. Dodal, že na jednej strane Matovičov návrh chápu, pretože mnohí ľudia, ktorí by chceli aktuálne pracovať, nemôžu a musia byť doma s deťmi.
„Na druhej strane, ak by to bolo na báze dobrovoľnosti, je otázne, do akej miery by to žiaci a ich rodičia využili,“ poukázal Kaliňák. Na konkrétnejší postoj by však ZMOS potreboval viac informácií – od premiéra aj ministerstva školstva. „Potrebujeme vedieť, aká je konkrétna predstava na zavedenie tohto opatrenia a budeme sa môcť vyjadriť vo vzťahu k školám,“ skonštatoval Kaliňák.
Lepšia by bola škola v júni
O úspešnosti letných škôl na dobrovoľnej báze pochybujú aj riaditelia základných škôl. „Môžem však povedať, že nám by pomohlo, keby deti šli do školy v júni, aspoň na dva, tri týždne. Dalo by sa aspoň niečo dobrať, aspoň čiastočne ujednotiť vedomosti žiakov. Určite by to bolo lepšie riešenie ako letná škola,“ mieni riaditeľka základnej školy s materskou školou Tchúriková. Júnovej školy by sa učitelia nebáli, bola by podľa nich aj jednoduchšia na organizáciu žiakov a práce.
Škola, ktorú navštevujú aj rómske deti, nemá dobré skúsenosti s letnou školou – pravidelne sa stretávala s nezáujmom rodičov aj žiakov. „Tak ako teraz niektorí žiaci nemajú záujem o vzdelávanie, také isté je to aj v lete, a vtedy dupľom, pretože majú iné záujmy. Chodia napríklad na zber rôznych liečivých rastlín, lebo sa vtedy suší. Dostať ich do školy vtedy bol problém, keď sme takúto možnosť ponúkali,“ opísala skúsenosť Tchúriková. Letná škola zároveň môže vyjsť školy draho. Tie musia zabezpečiť prevádzku, zaplatiť školníka, upratovačku či kuchárky. „Máme teraz aj menej financií z originálnych kompetencii miest a obcí, pretože sa nevyberajú dane a školy dostávajú menej peňazí,“ pripomenula riaditeľka.
Učitelia sa už pripravujú na september
Problémom je aj dovolenka učiteľov, ktorí by si ju mali čerpať práve v lete. „Keď tak neurobia, kedy ju budú čerpať? V septembri, keď potrebujeme zapnúť na 120 percent? Učitelia sú tiež už vyčerpaní, koho potom určím na prázdniny?“ poukázala Tchúriková.
Argument, že by učiteľom mali pomôcť vychovávatelia či asistenti, sa jej nepozdáva. „U nás na škole robia obe skupiny a pracujú rovnako ako učitelia, roznášajú deťom pracovné listy, zberajú ich, pomáhajú učiteľom s rodinami, ktoré nechcú alebo nevedia sa nakomunikovať,“ priblížila riaditeľka.
Letná škola tak podľa nej prináša veľa nadväzných vecí, ktoré treba vyriešiť. „Riaditelia nemajú problém urobiť letnú školu, organizačne sa to dá, je teplo, dá sa učiť vonku, rôznymi spôsobmi. Treba však rátať aj s tým, že na vyučovanie pri dobrovoľnej forme môže prísť rôzna veková kategória detí. Vtedy môžete učiť len hravou formou, nedá sa klasicky,“ skonštatovala Tchúriková.
Dodala, že učitelia sa začínajú pripravovať na výučbu v septembri, uvažujú, ktoré učivo sa presunie a akým spôsobom. „Bude sa menej opakovať a viac sa bude dbať o to, aby sme pomohli žiakom, aby dobehli dané učivo. Lebo v septembri nebudú mať všetci rovnakú štartovaciu čiaru, s niektorými bude treba dobrať, s inými opakovať. Žiaci sa v septembri počkajú v cieli, aby všetci dobehli, a v októbri sa začne s novým učivom,“ uzavrela riaditeľka.