Funkčné obdobie terajšieho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí 17. júna. On sám podľa zákona už druhýkrát kandidovať nemôže. Vo funkcii by však dočasne zostal, kým by parlament nezvolil jeho nástupcu.
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala voľbu vrcholných predstaviteľov prokuratúry zmeniť. Má byť otvorenejšia. Personálne návrhy, ktoré v súčasnosti môžu podávať iba poslanci Národnej rady, by po novom mohli podať aj zástupcovia všetkých právnických povolaní a dekani právnických fakúlt. Výberové konanie by následne prebiehalo verejne, podobne ako v prípade ústavných sudcov.
Zmena kvôli Lipšicovi?
Vo vládnom programe sa nespomína, že by sa generálnym prokurátorom mohol stať aj niekto, kto nie je aktívnym prokurátorom.
Z prostredia hnutia OĽaNO však vychádzajú informácie, že by si na čele prokuratúry želali bývalého ministra vnútra Lipšica, dnes advokáta známeho najmä zastupovaním rodiny zavraždeného Jána Kuciaka.
Matovič o Lipšicovi hovorí zatiaľ vyhýbavo. „Myslím si, že by bol výborným generálnym prokurátorom. Dnešný zákon ale neumožňuje, aby kandidoval. Nech to bude ktokoľvek z mien, o ktorých sa hovorí, bude diametrálne lepší ako ten súčasný a nebe a dudy oproti Dobroslavovi Trnkovi,“ reagoval v pondelok Matovič a poukázal na súčasného a predchádzajúceho generálneho prokurátora.
Lipšic tvrdí, že otázka jeho prípadnej kandidatúry je bez zmeny zákona bezpredmetná. „Vzhľadom na to, že v súčasnosti nemôže kandidovať nikto, kto nie je prokurátorom, nemám dôvod túto tému kometovať,“ reagoval pre Pravdu Lipšic.
V minulosti Lipšic dral poslanecké lavice spolu v Matovičom. Navyše strana NOVA, ktorú Lipšic zakladal, jej súčasťou koaličného zoskupenia okolo obyčajných. V prípade kandidatúry bývalého ministra vnútra by sa teda najsilnejšia vládna strana musela vysporiadať s pochybnosťami o konflikte záujmov. Meniť zákon, ktorý by umožnil Lipšicovi zvolenie, by pre vládu navyše znamenalo aj podozrenie z účelovosti takejto zmeny. Navyše, Lipšicovi až v októbri uplynie trojročný podmienečný trest za neúmyselné zrazenie a zabitie chodca v septembri 2016.
Radšej prokurátor
Tento nápad sa nepozdáva ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí), ktorá preferuje, aby boli kandidáti vyberaní primárne spomedzi prokurátorov. „Osobne sa prikláňam k tomu, aby generálny aj špeciálny prokurátor boli vyberaní z prokurátorov, pretože je dôležité, aby mal generálny prokurátor nielen politickú legitimitu, ale aj odbornú legitimitu na výkon tejto funkcie. Politickú získava voľbou v parlamente a odbornú získava tým, že splní požiadavky na vstup do povolania, teda sa už stal prokurátorom. Myslím, že medzi prokurátormi máme silných kandidátov s odbornou, morálnou aj spoločenskou legitimitou,“ uviedla ministerka.
Lipšica však ani neodmietla, keďže konečné rozhodnutie bude musieť byť konsenzom celej koalície. „Rozumiem však tomu, že tu máme aj osoby ako napríklad Daniel Lipšic, ktorý je vnímaný ako bojovník za spravodlivosť a je dôležité, aby generálny prokurátor mal aj takýto typ dôvery. Rozšírenie okruhu kandidátov preto z tohto pohľadu možno vnímať ako legitímne. To, či sa rozšíri okruh kandidátov aj mimo prokuratúry a na kom bude na konci dňa zhoda v koalícii, je ešte predmetom koaličnej diskusie,“ doplnila Kolíková.
Podobne sa vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá by Lipšicov prípad ešte radšej s Matovičom prediskutovala. „Som presvedčená, že prokuratúra má nielen odborne, ale aj osobnostne schopných prokurátorov. Pokiaľ ide o úvahy o zmene zákona v súvislosti s jedným z konkrétnych mien, najskôr by som sa o tejto téme porozprávala s pánom premiérom,“ reagovala Čaputová.
Šanta pripravený, Čentéša už aj oslovili
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) okrem Lipšica ako jedného z možných kandidátov spomenul aj prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Jána Šantu. Ten sa podieľal na úspešnom trestnom stíhaní daňových podvodov zemplínskeho kráľa Mikuláša Varehu, verejnosť ho spoznala najmä ako prokurátora dozorujúceho prípad falšovania zmeniek za takmer 70 miliónov eur, za ktoré boli zatiaľ neprávoplatne odsúdení Marian Kočner a bývalý minister Pavol Rusko.
„Pokiaľ by prišiel relevantný návrh od subjektu, ktorý chce skutočne budovať právny štát, bojovať s korupciou a súvisiacimi neduhmi, takýto návrh by som veľmi zodpovedne a detailne zvážil. Ak by tieto podmienky boli splnené, viac-menej by som nemal dôvod povedať nie. Zatiaľ ma oficiálne neoslovil nikto, takže je to bezpredmetné,“ pripustil Šanta pre Pravdu. Kollár medzi kandidátmi spomenul aj Šantových kolegov zo špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku a Vasiľa Špirka.
Medzi horúcich kandidátov patrí aj zástupca riaditeľa trestného odboru generálnej prokuratúry a vysokoškolský pedagóg Právnickej fakulty Univerzity Komenského Jozef Čentéš. Na rozdiel od ostatných potvrdil, že výzva na kandidatúru mu už prišla.
„Bol som oslovený a v prípade, že budem cítiť reálnu podporu, som pripravený sa voľby zúčastniť. Inak kandidovať nebudem,“ povedal v pondelok pre Pravdu. „Nebudem ale konkretizovať kým, pretože by to nebolo z mojej strany korektné,“ dodal Čentéš.
Čentéš už za generálneho prokurátora zvolený bol. Za vlády Ivety Radičovej ho ale vtedajší prezident Ivan Gašparovič odmietol vymenovať, čo neskôr aj Ústavný súd označil za nezákonné. Po predčasných voľbách zvolila parlamentná väčšina poslancov vládneho Smeru napokon v júni 2013 Jaroslava Čižnára.
Generálneho aj špeciálneho prokurátora do funkcie volí parlament. Generálneho na základe neverejného výberového konania a toho špeciálneho zasa generálny prokurátor priamo navrhuje. Sedemročná funkcia generálneho prokurátora sa končí Čižnárovi 17. júla 2020. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý od 12. mája 2004 odslúžil už dve päťročné funkčné obdobia a 1. septembra 2020 sa mu skončí tretie – už sedemročné, predvlani avizoval, že svoju pozíciu nemieni zastávať až do skončenia funkčného obdobia.