Polícia porovnala dopravné nehody a ich následky od 13. marca tohto roku, teda od vyhlásenia mimoriadneho stavu, do 26. apríla s rovnakým obdobím minulého roka. "Oproti minulému roku vnímame pokles hustoty aj intenzity dopravy,“ povedala hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.
Podľa policajných štatistík sa stalo 1 110 nehôd, vlani v rovnakom období 1 596. Rovnako klesol aj počet ťažko zranených zo 122 na 72, ľahko zranených zo 673 na 352. Počet obetí, naopak, stúpol z 27 na 29. Najčastejšími príčinami nehôd bolo porušenie povinností vodiča a nedovolená rýchlosť jazdy.
Znalec z odboru cestnej dopravy Milan Holéci hovorí, že menší počet áut na cestách znamená aj menšiu ostražitosť šoférov. „Smrteľné nehody, s ktorými sme sa stretli v tomto čase, sa udiali väčšinou preto, že ich obete boli pod psychickým tlakom, alebo mali psychický problém. Na ľudí jednoducho dolieha to, čo sa bude diať, podvedome na to stále myslia. Majú obavy, a to sa premieta aj do toho, ako jazdia aj ako žijú,“ myslí si Holéci.
Nemyslí si, že vodiči jazdia rýchlejšie alebo viac riskujú. "Keď zrazu vodič vidí namiesto desiatich áut jedno, povie si, že to nie je problém. Predtým bol ostražitejší, sledoval situáciu, pozeral sa do spätného zrkadla. Teraz na ceste nie sú chodci, cyklisti, a to znamená, že vodič nemusí stále sledovať všetko okolo a dávať taký veľký pozor,“ myslí si Holéci. Preto sú reakcie šoférov oveľa pomalšie, na zmenu situácie na ceste reagujú oneskorene. „Menej sa jazdí, šoféri sú benevolentnejší, ale aj agresívnejší. Vo vyšších rýchlostiach sú aj následky väčšie, ako keď sa auto pohybuje pomalým tempom po meste,“ dodal Holéci.