„Desia ma odkazy od pacientov, ktorí tvrdia, že im nebola poskytnutá, respektíve že im bola odmietnutá zdravotná starostlivosť. Chcem pripomenúť, že ústava stále platí a v prípade, že niekomu nebude poskytnutá zdravotná starostlivosť, na ktorú má nárok, môže podať podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ upozornil Krajčí. Pripomenul, že reprofilizácia nemocníc bola prehodnotená a počet lôžok určených pre pacientov s koronavírusom sa znížil.
Aj prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová upozorňuje, že odsúvanie zdravotnej starostlivosti nemusí zostať bez následkov.
Nepríjemné skúsenosti s pohotovosťou potvrdili aj čitatelia, ktorí sa ozvali do našej redakcie. „Bola som na pohotovosti v nemocnici na Antolskej ulici v Bratislave s podozrením na infarkt. Som kardiologický pacient. Infarkt to našťastie nebol, ale počas toho, ako mi robili vyšetrenia, mi najmenej päťkrát dôrazne vyčítali, načo som tam chodila, či neviem, že je karanténa. Bolo to veľmi nepríjemné,“ opísala pani Nadežda.
Na JIS jednej z nemocníc aktuálne leží pacientka so zápalom osrdcovníka. Pani sa štyri dni snažila dostať k lekárovi. „Odmietol ju obvodný, odmietla ju záchranka a údajne ju na prvýkrát odmietla pustiť do nemocnice tá naša ,1. línia’, teda ľudia pri vstupe do areálu, ktorí merajú teplotu a dávajú dotazníky. To, či sa to naozaj stalo tak, ako pani uvádza, momentálne rieši vedenie nemocnice. Na ošetrenie sa dostala až potom, keď na ulici skolabovala a doviezla ju záchranka,“ porozprávala na sociálnej sieti lekárka, ktorá si neželala byť menovaná.
Podľa výsledkov prieskumu Asociácie na ochranu práv pacientov len v 36 percentách prípadov sa pacienti dostanú až do ordinácie všeobecného či špecializovaného lekára. „Už pred príchodom koronavírusu museli mnohí pacienti čakať na zdravotnú starostlivosť. V dôsledku dlhých čakacích lehôt tak neraz zostávali neliečení, v bolestiach aj týždne či mesiace,“ skonštatovala Lévyová. Situácia sa podľa nej v týchto dňoch výrazne zhoršila. Väčšinu pacientov riešil lekár cez telefón (62 percent) alebo elektronickou poštou (14 percent).
Niektorí pacienti možnosť konzultácie so svojím lekárom vítajú, pre iných však môže takýto režim predstavovať aj značné riziko. „Pacienti sa nás v týchto dňoch pýtajú, ako postupovať, keď ich lekár odmietne fyzicky vyšetriť. Mnohí sa stretávajú s tým, že sa lekárovi nedokážu ani len dovolať,“ upozornila Lévyová. Varovala, že odďaľovanie liečby, ale aj prevencie môže v konečnom dôsledku priniesť oveľa horší scenár ako ochorenie COVID-19. „Nedostatočné vyhodnotenie akútneho stavu pacienta, odsúvanie výkonov a vyšetrení, ale aj preventívnych prehliadok môže znížiť šance pacienta na úspešnú liečbu, a napokon aj zdravotníctvo stáť oveľa viac peňazí,“ dodala prezidentka asociácie. Volá preto po čo najrýchlejšom uvoľňovaní opatrení v zdravotníctve.
Personál školia na komunikáciu
Nemocnice tvrdia, že sa v súčasnosti nestretávajú so sťažnosťami na správanie lekárov na pohotovostiach či urgentoch. „Od vyhlásenia núdzového stavu v štátnych nemocniciach od 16. marca v súvislosti s vypuknutím pandémie neevidujeme žiadne sťažnosti od pacientov na neprimeranú komunikáciu zdravotníkov,“ reagovala Renáta Cenková, hovorkyňa Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove. Zdravotnícke zariadenia tvrdia, že sa snažia k pacientom pristupovať individuálne.
„Aj náš personál je však v tomto období vystavený zvýšenému stresu, a preto môže byť práca v takomto rizikovom prostredí mimoriadne náročná. Zdravotníci sa snažia okrem poskytovania starostlivosti byť aj maximálne ústretoví. Slušná komunikácia a ľudský prístup však musia byť zachované na oboch stranách,“ zdôraznila Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Pripomenula, že ak má pacient pocit, že sa zdravotník správal neadekvátne, môže to oznámiť nemocnici formou podnetu alebo sťažnosti. „Ak sa sťažnosť ukáže ako opodstatnená, vždy vyvodíme konkrétnu zodpovednosť,“ uistila Kliská. Nemocnice zdravotníkov priebežne školia na komunikáciu s pacientom. „Sú situácie, keď sú pacienti pod tlakom diagnózy citlivejší ako obvykle na správanie personálu, ale vždy sa snažíme nedorozumenie, prípadne sťažnosť odkomunikovať k spokojnosti pacientov,“ dodala Martina Holecová, hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín.
V súčasnosti sa podľa Kataríny Kapustovej, hovorkyne Univerzitnej nemocnice v Martine, množia skôr prípady ľudí, ktorí nejdú k všeobecnému lekárovi, ale čakajú doma a následne sa dávajú záchrankou prepraviť do nemocnice ako akútny stav. „Častokrát neopodstatnene. Ambulancie všeobecných lekárov, ale aj špecialistov by už mali opäť fungovať, ľudia by sa mali dať pri zhoršení ich zdravotného stavu ošetriť u svojho obvodného lekára a na urgentný príjem ísť skutočne len v opodstatnených prípadoch,“ poukázala Kapustová.
Nemocnice sa však zhodujú, že koronavírus znížil počet pacientov. „Počas trvania núdzového stavu sme zaznamenali zníženie počtu neopodstatnených návštev urgentného príjmu,“ zhrnula Ružena Maťašeje, hovorkyňa Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Naopak, prudký nárast telefonátov zaznamenala tiesňová linka 155. „Volajúci si nás často zamieňajú s infolinkou, žiadajú často nepodstatné informácie o COVID-19 neurgentného charakteru, prípadne riešia zdravotné ťažkosti, o ktorých môžu hovoriť so všeobecným lekárom. Zbytočne blokujú operátorov na tiesňovej linke 155, ktorá primárne slúži pre život ohrozujúce stavy,“ povedala Alena Krčová, hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Neurgentné hovory sa preto snažia operátori tiesňovej linky vyriešiť tak, aby usmernili volajúceho, kde má hľadať pomoc. „Samozrejme, ak ide o život ohrozujúce stavy, okamžite vysielajú sanitku,“ uistila Krčová.
Pacienti naberajú odvahu
Všeobecná lekárka vo Zvolene Dana Zacharová prijíma pacientov na základe telefonického ohlásenia vopred. „Denne ich prichádza zhruba šesťdesiat, z toho fyzicky vyšetrím štyridsať. Do čakárne púšťame maximálne dvoch ľudí," opísala lekárka. Chráni sa rúškami, rukavicami a návlekmi na topánky, ktoré jej dodala banskobystrická župa. Štít si zabezpečila sama, takisto ochranný plášť.
Ortopéd Ihsan Al Khouri ordinuje na svojej banskobystrickej klinike v podstate od rána do večera. „Aj operujeme. Máme dve ortopedické ambulancie, dokopy v nich denne vyšetríme do šesťdesiat pacientov. Po Veľkej noci akoby sa s nimi roztrhlo vrece, asi už majú viac odvahy,“ hovorí.
Všeobecná lekárka pre dospelých z Košíc Diana Ganajová hovorí, že v telefonickom kontakte je s pacientmi, ktorí sa boja prísť do ambulancie. „Je to však už v menšej miere ako na začiatku. Všetko sa tak rýchlo nedostane do bežného režimu,“ dodala.
Vyšetrenia v ambulancii urológ Štefan Horváth z Košíc neobmedzil. „Mám množstvo dlhodobých pacientov, s ktorými som ešte aj pred krízou riešil ich problémy telefonicky a poznám dôkladne ich zdravotný stav," uviedol špecialista. Do ambulancie zabezpečil dostatok rúšok a rukavíc, chráni sa okuliarmi.
„Pracujem s vedomím, že každý pacient môže byť nosičom vírusu. Samozrejmosťou je dezinfekcia priestorov po každom pacientovi, čistenie kľučiek a ďalších predmetov, s ktorými prišiel do kontaktu,“ uzavrel Horváth, ktorý riešil aj niekoľko akútnych stavov, ktoré musel poslať do červenej zóny nemocnice.