Koniec najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách ľudstva je u nás datovaný na 8. mája. Prečo práve tento deň?
Predchádzal mu dátum, kedy vstúpila do platnosti bezpodmienečná kapitulácia nacistického Nemecka. Tá bola daná podpísaním kapitulačného aktu 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši, o deň neskôr v Berlíne. Podmienkou bolo, že všetky nemecké vojská mali skončiť akúkoľvek bojovú činnosť večer 8. mája o 23.01 stredoeurópskeho času.
Rusi to ale majú inak. Veľké víťazstvo si pripomínajú deviateho. Čo je za tým? ======== Nadpis ide sem…
Je to úplne logické. U nich neplatil stredoeurópsky čas, ale moskovský. Takže tam mali dvojhodinový rozdiel, a keď kapitulácia nadobudla platnosť, bol už 9. máj, minútu po jednej hodine ráno.
Rovnaký dátum však uprednostňovalo aj bývalé Československo. Prečo a kedy sme sa vrátili k súčasnému?
Je to aj deň oslobodenia Prahy, takže okrem súvisu s Moskvou ide o významný dátum v spojitosti s hlavným mestom vtedajšieho Československa. No a keďže sme sa stali súčasťou európskeho spoločenstva, ktoré oficiálne oslavuje 8. máj, pridali sme sa aj v tomto smere.
Ako je to s Američanmi, ktorí robievajú oslavy až 2. septembra?
Vtedy došlo k podpísaniu kapitulačného aktu Japonska. Na našom kontinente sa skončila vojna v máji, keď kapituloval jej najväčší realizátor, no v Ázii pokračovala.
Kedy teda môžeme hovoriť o jej definitívnom konci?
Jednoznačne 2. septembra 1945, čo rešpektuje celý svet.
Prečo je dôležité pripomínať si to?
Aj preto, aby sme nezabudli na obrovské straty, či už na životoch, ekonomické alebo kultúrne, ktoré táto vojna spôsobila. Vyžiadala si vyše 60 miliónov obetí, čo by pre nás malo byť veľkým výkričníkom. Keby sme dopustili niečo podobné, mohlo by to mať ešte oveľa tragickejšie následky.
Koľko obetí mala naša krajina?
Podľa publikovaných údajov sa počet zomrelých odhaduje približne na 90-tisíc. V tom sú započítané obete holokaustu, teda asi 70-tisíc slovenských Židov. Zvyšných 20-tisíc sú padlí počas bojov v Povstaní, obete masových represálií nemeckých okupačných síl, bombardovania Slovenska, ale tiež pri prechode frontu počas oslobodzovania. Zahrnutí sú tam aj zomrelí v koncentračných táboroch, tiež vojaci slovenskej národnosti v československom zahraničnom vojsku vo Francúzsku, Veľkej Británii, na Blízkom východe, v Sovietskom zväze na východnom fronte a v Taliansku.
Venuje Slovensko oslavám konca vojny dostatočnú pozornosť?
Formálne áno – rôznymi pripomienkovými podujatiami a kladením vencov. Do určitej miery to prebieha aj v masovokomunikačných prostriedkoch. Horšie je, že to má kampaňový charakter. Spoločnosť by si z toho mala brať príklady a poučenie priebežne, nielen vo výročné dni Povstania či konca vojny. Asi by bolo rozumné, keby sa v spojitosti s tým hovorilo aj o niektorých aktuálnych politických problémoch nielen u nás, ale aj vo svete.
Má súčasná mladá generácia dostatočné vedomosti o tejto etape dejín?
Je to slabé, čo ale nie je chyba samotných žiakov. Problémom je kvalita učebníc, no veľa záleží aj na schopnostiach a šikovnosti jednotlivých učiteľov, ktorí by vedeli vzbudiť záujem. Táto téma sa však málo rozoberá aj v rodinách. Kedysi sa jej aj v školách venovali oveľa intenzívnejšie. Mladí ľudia síce majú k dispozícii internet, ale tam je množstvo nepresných a zavádzajúcich informácií. Práve to je ale úlohou školy – mala by im pomôcť orientovať sa v tom.
V Moskve oslavujú porážku nacistického Nemecka aj veľkou vojenskou prehliadkou na Červenom námestí. Aký odkaz tým vysielajú?
Je to ich veľká tradícia, ktorej základom je vzdanie úcty bojujúcim a padlým ľuďom vo vojne. Každá rodina v bývalom Sovietskom zväze v nej stratila niekoho blízkeho. Mali najviac obetí, až vyše 26 miliónov. Touto ceremóniou zároveň ukazujú, že sú pripravení zabrániť, aby sa to opakovalo.
Viete o inej krajine, ktorá to robí podobne?
Francúzi každoročne oslavujú 14. júla dobytie Bastily pompéznou prehliadkou v Paríži. Je to takmer totožné s tým, čo sa deje v Moskve. Vo veľkom sa predvádza aj Čína, keď si pripomína výročie vzniku svojej republiky. Počtom zúčastnených je to však neporovnateľné s ostatnými vojenskými prehliadkami.
Hrozí momentálne podľa vás svetový konflikt? Môžeme sa cítiť bezpečne?
Teraz nehrozí, ale nedá sa to ani vylúčiť. Je tu hrozba nových druhov zbraní, pričom môže dôjsť k zlyhaniu osoby, ktorá k nim má prístup. Najmä politici, ktorí nemajú vplyv len na svoje, ale aj ostatné krajiny, by si mali uvedomiť, že keď druhá svetová vojna mala strašný dosah, tá ďalšia by mohla byť pre ľudstvo zničujúca. Dúfajme, že mierový stav nám vydrží a nedopustíme, aby sa stalo niečo horšie.