VIDEO: Kladenie vencov na Slavíne.
V minulosti sa kladenie vencov na liptovskomikulášskom cintoríne robilo vždy za veľkej účasti verejnosti. Tentoraz prišlo len pár zvedavcov, ktorým sa tam podarilo dostať turistickým chodníkom cez les. Na miesto prísne strážené policajtmi inak prišli len politici a novinári.
Okrem prezidentky Zuzany Čaputovej, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára a premiéra Igora Matoviča sa tichého kladenia vencov k pamätníku osloboditeľov zúčastnili aj podpredsedovia parlamentu Peter Pellegrini, Milan Laurenčík a Juraj Šeliga. Predtým, dve minúty po jedenástej hodine, preleteli ponad pietne miesto tri vojenské vrtuľníky a rovnaký počet stíhačiek.
Prezidentka krátko po ceremónii povedala, že všetkým padlým, ktorí v druhej svetovej vojne položili v boji za víťazstvo svoj život, patrí naša vďaka a úcta. „Dnešok je zároveň oslavou slobody, demokracie a všetkých výdobytkov, ktoré sa pred 75 rokmi podarilo, vďaka týmto obetiam, dosiahnuť. Je dôležité na to pamätať, spomínať, aby sme vedeli, akú obrovskú hodnotu sme dostali do rúk a o akú hodnotu sa máme ďalej starať,“ doplnila Čaputová.
VIDEO: Traja ústavní činitelia o výročí vojny.
Kollár pripomenul, že padlým hrdinom, ktorí oslobodili vtedajšie Československo, sa treba pokloniť. „Vďaka nášmu Povstaniu sme sa po druhej svetovej vojne ocitli na strane víťazov. Rozhodne musíme aj takýmito gestami a symbolmi vychovávať našu mládež a deti. Nesmieme kriviť históriu, musíme si ju pamätať a musí nám byť všetkým jasné, že Slovensko oslobodzovala Červená armáda,“ poznamenal. Vzápätí upozornil, že na našom území padlo tiež veľa Rumunov, Ukrajincov a Bielorusov. „Nikdy na nich nesmieme zabúdať, ani na tie hrozivé boje, ktoré sa tu odohrávali. Keď si nebudeme pamätať našu minulosť, ako národ nebudeme mať budúcnosť,“ podotkol.
VIDEO: Prezidentka Čaputová pri kladení vencov.
Premiér Matovič uviedol, že keď pred vojnou zmietala svetom ekonomická kríza, prišiel politik – populista, ktorý našiel vinníka. „Ukazoval prstom na skupiny obyvateľov, ktorých označil za príčinu. Na jednej strane to boli Židia, pričom niekoľko miliónov z nich zomrelo v koncentračných táboroch. Postihnutí boli ľudia iného vierovyznania či odlišného politického presvedčenia. No a tento politik si zaumienil, že on, z pozície moci, bude rozhodovať o tom, kto je ešte hodný žiť, kto je človekom a kto ním už nie je,“ spomenul smutnú etapu našich dejín.
VIDEO: Veniec od premiéra Igora Matoviča.
Liptovskomikulášsky vojenský cintorín nám podľa neho symbolicky pripomína, že sme dokázali zvíťaziť nad takouto neľudskosťou a podarilo sa nám to preto, že sme vedeli spojiť sily. „Je to tiež pripomenutím toho, že každý národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, je odkázaný neprežiť. Ja by som bol rád, keby sme takúto minulosť nikdy v živote prežiť nemuseli,“ dodal.
Areál vojenského cintorína Háj-Nicovô v Liptovskom Mikuláši postavili v rokoch 1951 – 1961, od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou. Je najväčším pohrebiskom československých vojakov na Slovensku, ktorí padli počas druhej svetovej vojny na území okresov Liptovského Mikuláša, Liptovského Hrádku, Ružomberka a Dolného Kubína. Cintorínu dominujú schodisko so súsoším a pamätník osloboditeľov. Je tam pochovaných 1 361 príslušníkov 1. československého armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli od januára do apríla 1945 pri dobývaní Liptovského Mikuláša a počas bojov v jeho okolí.