Kedy sa deti vrátia do škôl? Rozhodnutie opäť odložili

, , 13.05.2020 07:00

Bude ešte do prázdnin škola? Napriek minulotýždňovému prísľubu ministerstva školstva, že v pondelok povedia viac, nestalo sa tak. Žiaci, rodičia i učitelia musia čakať do budúceho pondelka. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) uistil, že každý návrat do školských lavíc bude dobrovoľný. Odborníci upozorňujú, že učiteľov čaká veľmi náročné a zodpovedné obdobie.

Napriek utorkovému trojhodinovému zasadnutiu konzília odborníkov nie je zatiaľ jasné, ako sa tento školský rok na základných a stredných školách ukončí. „Dohoda medzi ministrom školstva a premiérom musí byť najskôr prekonzultovaná s hlavným hygienikom, je nutné veľa detailov doladiť,“ vysvetlil Tomáš Kostelník, hovorca rezortu školstva. Až potom chce ministerstvo postup zverejniť. Podľa rozhodnutia ústredného krízového štábu sú všetky škôlky, základné, stredné školy aj univerzity zatvorené od pondelka 16. marca.

Na našu redakciu sa obracajú rodičia, ktorí si nevedia rady: potrebujú chodiť do práce, no nemá kto byť doma s deťmi. "Je to existenčný problém,“ napísala Mária z Trnavy, ktorá by sa rada vrátila do práce. Firma, v ktorej pracuje jej manžel, znížila platy, peniaze rodine s dvoma školopovinnými deťmi chýbajú. "Odloženie hypotéky nie je riešením. Potrebujeme zaplatiť energie, nájomné, potrebujeme slušne žiť,“ posťažovala sa. Na podobné problémy poukazujú aj ďalší naši čitatelia.

VIDEO: O otvorení škôl podľa premiéra Igora Matoviča rozhodnú čísla.

Čakajú na čísla o víruse

Definitívne rozhodnutie o návrate detí do škôlok a žiakov na prvý stupeň základných škôl spolu s piatakmi by malo padnúť budúci pondelok. „Chystáme všetko tak, že keď uvidíme, že sa epidemiologické podmienky nezhoršujú, aby sme budúci pondelok mohli oznámiť radostnú správu,“ uviedol Matovič. Zatiaľ konzílium odborníkov pripravuje podmienky fungovania základných a materských škôl.

„Je to na desiatkach strán, nemali sme na stretnutí cieľ rozhodnúť o presnom termíne, lebo musíme prečkať inkubačnú dobu, desať až štrnásť dní, ktoré uplynú tento víkend,“ opísal Matovič. Teda až cez víkend sa ukáže, aké dosahy malo spustenie druhej a tretej fázy uvoľňovania opatrení. „Keď budeme vidieť, že sa nič strašné nestalo, o to odvážnejší budeme pri otváraní škôl a škôlok,“ skonštatoval premiér.

Návrat do škôl či letná škola bude na báze dobrovoľnosti. „Či pošlete dieťa do škôlky, do školy, do letnej školy, kde by malo dieťa dobehnúť zameškané, všetko bude dobrovoľné, žiadny rodič nebude nútený,“ uistil premiér. V jednej triede škôlky či školy by malo byť maximálne 12 detí.

Škôlky by mali otvoriť svoje brány v júni, od vývoja situácie bude závisieť, v akom rozsahu a pre koho budú určené. V prvom rade by mali ísť do škôlok deti kritických povolaní, teda zdravotných sestier, lekárov, policajtov, vojakov. V druhom rade to budú deti ostatných rodičov a až naposledy deti rodičov, kde je matka napríklad na materskej dovolenke a úplne posledné pôjdu deti rodičov, ktoré žijú v jednej domácnosti s osobou staršou ako 65 rokov,“ spresnil Matovič.

Treba zvážiť veľa vecí

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) minulý týždeň v stredu vyhlásil, že návrat do škôl musí byť premyslený, pripravený a prediskutovaný. „Čokoľvek, čo povieme, ovplyvní množstvo ľudí,“ uviedol na sociálnej sieti minister. V školskom systéme sa nachádza zhruba 100-tisíc pedagógov a milión žiakov. Zdôraznil, že musí myslieť aj na učiteľov do 60 rokov, žiakov so zdravotnými problémami, dezinfekciu či výučbu v rúškach.

„Na stredných školách sa vedia žiaci vzdelávať na diaľku a necítime veľkú potrebu ich otvoriť. Podobne je to na druhom stupni. Ak by sa zlepšila situácia, do úvahy prichádza otvorenie prvého stupňa základných ako aj materských škôl. Musíme zvážiť aj ďalšie špecifiká: možnosť ostať doma, koľko vyučovacích hodín denne by žiaci mali, prípadne či by sa delili na skupiny,“ opísal možnosti Gröhling. Potrebné je tiež vyriešiť chod jedální či vstup rodičov do škôl.

Do školy by mohli okrem prvého stupňa nastúpiť aj piataci. Následne sa bude podľa ministra zvažovať, či sa do škôl vrátia aj ostatní žiaci. Podľa ministra je veľmi pravdepodobné, že to nebude klasické vyučovanie.

Veľká zodpovednosť učiteľov

Eva Gajdošová, školská psychologička z Fakulty psychológie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, vidí za návrhom vrátiť do škôl najmä najmenšie deti ekonomické dôvody.

„Na jednej strane si uvedomujem, že rodičia sa potrebujú vrátiť do práce, teda aj zabezpečiť starostlivosť pre deti. Ale na druhej strane si neviem predstaviť, ako deti budú pobehovať v rúškach, ako vydržia v nich 4 – 5 hodín, nedotýkať sa vzájomne, držať odstupy, ako to bude s nimi pri jedení, pití, pri návšteve toalety, pri debate… neviem, aké to bude pri hyperaktivite a impulzivite dnešných detí,“ obáva sa odborníčka.

Pre pedagógov to bude znamenať veľkú psychickú záťaž a zodpovednosť. „Veď čo ak sa nejaké dieťa nakazí pri nedisciplinovanom správaní, ktoré deti určite budú mať, kto bude niesť zodpovednosť? Učiteľka, keď jej to rodičia budú vyčítať?“ poukázala psychologička.

Zároveň upozornila, že s deťmi sa reálne nebude dať pracovať minimálne dva týždne. „Prídu úplne nesústredené, nekoncentrované, hyperaktívne. Zrazu budú s kamarátmi a sústrediť ich na nejaké vyučovanie nebude určite možné. Bude to pre nich veľa nových podnetov,“ vysvetlila Gajdošová. Dodala, že mnohé deti bude lákať porušovať stanovené pravidlá a opatrenia. „A to predovšetkým dominantné deti, budú mať z porušovania radosť, lebo budú chcieť strhnúť na seba pozornosť. Myslím si, že učiteľky čaká veľmi ťažké, náročné a zodpovedné obdobie,“ uzavrela Gajdošová.

Ako to robia u susedov

Rodičia v Rakúsku už vedia, že ich deti budú do základných škôl chodiť každý druhý deň. Triedy sa rozdelia na polovice, tie sa budú striedať v krátkom a dlhom týždni. Čiže v prvý týždeň pôjdu na vyučovanie v pondelok, stredu a v piatok, v druhý zasa v utorok a vo štvrtok. Na hodinách majú byť deti bez rúšok, aby mohli medzi sebou komunikovať. No rúška musia nosiť počas prestávok. Rakúski školáci pritom nebudú mať telesnú alebo hudobnú výchovu.

Česi začali s uvoľňovaním v rámci škôl z opačného konca. Už od 20. apríla môžu vysokoškoláci posledných ročníkov riešiť svoje konzultácie k záverečným prácam alebo skúškam. Od 11. mája prišli na rad žiaci posledných ročníkov stredných škôl – aby sa mohli pripraviť na maturitu. Od 25. mája sa budú môcť do škôl vrátiť aj žiaci prvého stupňa základných škôl, ale len formou „školských skupín“. V nich môže byť maximálne 15 žiakov a sú založené na báze dobrovoľnosti. V júni by mali žiaci absolvovať maturity či prijímačky na stredné školy.

Školy: Musíme sa prispôsobiť

Ako vidia situáciu učitelia priamo z praxe? V prieskume Pravdy sa ukazuje, že riaditeľov škôl a škôlok čaká niekoľko problémov, ktoré musia vyriešiť.

Peter Černý, riaditeľ Základnej školy Š. M. Daxnera v Rimavskej Sobote, upozorňuje, že žiaci sú už dlho doma a potrebujú sociálny kontakt. Pripomína tiež, že po uvoľnení obmedzení ich rodičia potrebujú chodiť do práce ešte viac ako predtým.

„Júnové otvorenie škôl určite má význam, osobne som za. No môže to priniesť aj návrat k chorobám, teda najmä ku koronavírusu,“ povedal. Myslí si však, že veľa záleží aj na lokalite.

Otázne bude u detí rúško

„V Rimavskej Sobote sme nemali ani jeden pozitívny prípad, niečo sa vyskytlo len v rámci okresu. Tu by teda asi aj bolo žiaduce, aby sa školy otvorili,“ hovorí. Pedagógov vraj majú dostatok, ich kolektív nie je prestarnutý. Zrejme by sa učilo v skupinách tak, že v pondelok by prišla jedna polovica triedy a v utorok druhá. „Prípadne by sa to rozdelilo každý deň po štyri hodiny,“ vysvetlil Černý. Dodal však, že by to nechal na dobrovoľnej báze s tým, že rozhodnúť by sa mali rodičia.

S nosením rúšok u detí vidí komplikáciu najmä v rámci telesnej výchovy. „Možno by sme mali upraviť rozvrh a učili by sa len slovenský jazyk, matematika, prírodoveda, vlastiveda. Ale či by žiaci nosili rúška aj počas prestávok, je otázne,“ poznamenal. Tvrdí, že na otvorenie by im stačili tri dni, možno týždeň prípravy. „Prezieravo sme dopredu objednali hygienické prostriedky, nejaké zásoby už teda máme. Z finančného hľadiska by to mohlo stáť niekoľko stoviek eur. Len stojan na dezinfekciu stojí zhruba stovku,“ odhadol.

Riaditeľka Základnej školy na ulici Jána Bottu v Trnave Danka Gašparíková má z otvorenia mierne obavy. „Sme veľká škola. Keby sme mali dodržať všetky tie usmernenia a počty žiakov v jednej triede, ktorú by sme vlastne museli zdvojnásobiť, bolo by náročné zorganizovať to. Chýbal by nám ten druhý učiteľ,“ povedala.

Nevie si predstaviť, že by tam dosadila druhostupniarov, ktorých by stiahla z dištančného vzdelávania. Potom by sa vraj nemal kto venovať starším žiakom zostávajúcim doma. „Možno by to mohli zvládnuť vychovávateľky, ale to by už nebol vyučovací proces, skôr niečo výchovné. Druhá vec je, že ak by deti zostávali v škole do dvanástej, neviem, či by to rodičom riešilo situáciu,“ pokračovala. Keďže ich škola nemá vlastnú jedáleň, problém by mali aj s obedmi.

„Varilo nám vedľajšie gymnázium, kde sa deti chodievali stravovať. Keďže oni neotvárajú, museli by sme riešiť niečo náhradné,“ objasnila. S rodičmi je to vraj pol na pol. „Niektorí by otvorenie uvítali, iní by sem deti nedali,“ podotkla. Rúška by podľa nej žiaci nosili, v rodinách ich k tomu vedú. Iné je ale vydržať v nich a pracovať celé hodiny.

Deti budú deliť na skupiny

Ak sa školy otvoria, pre každého by mali byť nastavené rovnaké pravidlá, tvrdí riaditeľ Základnej školy na ulici Komenského v Sabinove Peter Haas.

„Nemalo by to byť na báze dobrovoľnosti, lebo ak áno, tak dopoludnia budeme učiť žiakov, ktorí sem budú chcieť alebo musieť prísť kvôli pracujúcim rodičom. Tých ostatných teda vzdelávať nebudeme?“ pýta sa.

V dodržiavaní nosenia rúšok problém nevidí. „Deti by sem zrejme chodili len na štyri hodiny, to zvládnu,“ mieni. Vzápätí pripomenul, že triedy sa rozdelia na dve polovice. „Keďže druhého stupňa sa to netýka, tried aj učiteľov máme dosť,“ tvrdí.

Väčšina rodičov by podľa neho na návrat ratolestí do škôl pristala. „Máme však aj rómskych žiakov a neviem, čo na to ich rodičia. Z takýchto vecí majú dosť strach. Keby teraz aj museli ísť do školy, asi by nešli,“ myslí si. Na otvorenie by vraj ich škole stačila troj-, maximálne päťdňová príprava. „Za ten čas by sme stihli nakúpiť všetky dezinfekčné a hygienické prostriedky,“ reagoval s tým, že by to zvládli aj finančne. „Odhadujem, že by nás to stálo stovky eur. Presná suma sa povedať nedá,“ doplnil.

„Keď nás otvoria, budeme sa musieť prispôsobiť, inú možnosť nemáme,“ vraví riaditeľka Základnej školy na Štefánikovej ulici v Čadci Viera Kubicová. „Zatiaľ si neviem predstaviť, v akom režime to pôjde, keďže sa hovorí o dobrovoľnej báze,“ pokračovala. Najmä prvý ročník podľa nej potrebuje návrat do školských lavíc kvôli dobrej znalosti abecedy. Nezaškodí im ani ustálenie zvykov a všetkého, čo s tým prostredím súvisí. Rada by však ešte privítala aj deviatakov. „Aby sme ich nejako uzavreli a rozlúčili sa s nimi,“ spomenula žiakov posledného ročníka.

Tvrdí, že ak by si júnové otvorenie vyžadovalo prácu učiteľov v škole a potom tiež on-line, bolo by to pre nich náročné. „Z kapacitných dôvodov by sme deti museli rozdeliť na ranné a poobedňajšie vyučovanie. Najviac na to asi čakajú rodičia, pre ktorých je táto situácia tiež ťažká. Stretávam mnohých a viem, že upútať detskú pozornosť pre nich nie je jednoduché,“ povedala Kubicová.

#školstvo #škola
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Staňte sa hrdinami. Pomôžte Pravde
Vďaka Vám a Vašej pomoci môžeme udržať našu 100 ročnú tradíciu. Potrebujeme Vašu podporu.
Podporiť