Kolíková: Niektoré kompromisy v koalícii bolia

, 14.05.2020 05:00

Vie si predstaviť, že v rámci každého kraja sa môže nájsť korupčná schéma ako v prípade Mariana Kočnera a sudcov, ktorých mal podplácať. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) si myslí, že opatrenia, ktoré pripravuje, by mali takéto správanie eliminovať. Za najzásadnejšiu z pripravovaných zmien však označuje veľkú reorganizáciu súdov, v rámci ktorých by sa mali malé súdy spájať. Cieľom jej reformy je, aby súdy rozhodovali spravodlivejšie, predvídateľnejšie a rýchlejšie.

VIDEO: Ministerka Kolíková chystá veľkú reformu justície.

Slabá vymožiteľnosť práva je vážnym a dlhodobým problémom. Hovoríte, že chystáte reformu justície. Budú potom súdy rozhodovať spravodlivejšie, predvídateľnejšie a rýchlejšie?

Presne toto je cieľom reformy. To, či sa to v konkrétnom prípade stane, bude určite závisieť aj od sudcu. Z mojej pozície môžem vytvoriť podmienky, aby sa sudca mohol naozaj venovať jednej agende, mohol byť v nej odborník, a teda mohol danú vec rozhodnúť rýchlejšie a zároveň kvalitnejšie.

Aj výsledky úspešnej reformy ľudia zvyčajne pocítia s dlhším oneskorením. V čom bude možné výsledky pozorovať?

Predpokladám, že najskôr si budú môcť zlepšenie všimnúť v rodinných veciach. Chceli by sme zaviesť pravidlo, aby v rodinných veciach, kde ide o dieťa, bol do mesiaca od podania veci kontakt s účastníkom a vysvetlenie, akým spôsobom bude prebiehať spor. Nevnímame ako kľúčové, aby boli hneď v kontakte so sudcom, ale aby účastníci rozumeli procesu, ktorému majú čeliť. Aj v ďalších veciach sa môže stať, že ešte počas funkčného obdobia tejto vlády budú mať ľudia dobrú skúsenosť so sudcom aj vďaka tomu, že sa bude venovať jednej agende a bude v nej vedieť rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodnúť.

V programovom vyhlásení vlády máte veľký návrh novely ústavy. Osem hlavných bodov zahŕňa plynulejšie obsadzovanie Ústavného súdu, vyváženejšie a otvorenejšie samosprávne inštitúcie, previerky majetkov sudcov a bezpečnostné previerky sudcov či Najvyšší správny súd. Sú už všetky pripravené?

Na bodoch ústavného zákona na reformu justície sa už pracuje a boli by sme radi, keby bol tento legislatívny návrh predmetom legislatívneho procesu do sto dní.

Takže zmeny nepôjdu jednotlivo a postupne, ale v jednom balíku? Kedy?

Určite chceme, aby ústavný zákon v oblasti justície bol ten, ktorý bude medzi prvými.

Čo ďalšie má aj z časového hľadiska pre vás prioritu?

Jedným z prvých by mal byť aj zákon o zaistení majetku a tiež zákon pripravujúci možnosť reorganizácie súdnej mapy. Aj to by sme chceli mať do sto dní.

Vyvrcholením zanedbanej spravodlivosti na Slovensku bolo obvinenie veľkej skupiny sudcov z korupcie. Funguje súdnictvo tak, ako o ňom čítali ľudia v správach Mariana Kočnera, na celom Slovensku?

Viem si predstaviť, že v rámci každého kraja sa môže nájsť podobná korupčná schéma. Myslím si však, že opatrenia v našom programe by mali takéto správanie eliminovať.

Ako by ste rozdelili mieru zodpovednosti za stav justície medzi systémové nastavenie súdnictva a morálne zlyhania nielen sudcov, ale možno celého právnického povolania?

Nechcem ísť do percentuálneho posúdenia. Systém organizácie súdov nie je nastavený dobre a ani sudcovi neumožňuje, aby bol odborníkom vo svojej agende, ale neumožňuje ani to, aby sme mali úplný prehľad o tom, ktorý sudca ako rozhoduje a koľko sa veci venuje. Ten systém umožňuje, aby sa nám v ňom niekto stratil a vydával rozhodnutia, ktoré nie sú úplne transparentné a predvídateľné. Reorganizácia súdnej mapy bude aj pre predsedu súdu znamenať, že bude mať o svojich sudcoch lepší prehľad. Sudcovia budú lepšie dohľadateľní a ich výkony porovnateľné. Mohli by sme tak mať lepší prehľad o ich výkonoch.

Také zásadné zmeny nemusia byť vždy po vôli sudcom, ktorí pri väčších politických tlakoch hovoria o ohrození nezávislosti súdnictva. Nebudeme o Slovensku o dva-tri roky počúvať ako teraz o Poľsku?

Reformu chcem určite robiť so sudcami. Súdnu mapu nekreslím sama, konzultujem so sudcami. Určite predtým, ako bude základom pre legislatívnu zmenu, budem o nej diskutovať s reprezentantmi celej justície.

V rámci nominácií do Súdnej rady to bol z mojej strany bolestivý kompromis

Súdna rada prijíma rozhodnutia pre celú justíciu, a preto by v nej mali mať rovnaké zastúpenie sudcovia aj nesudcovia. Vláda a jej parlamentná väčšina v rozpore s programových vyhlásením vybrali do Súdnej rady sudcov namiesto deklarovaných nesudcov. Považujete to za také dôležité, že to chcete zakotviť v základnom zákone štátu, ale sami sa tým neriadite. Prečo?

Koalície sa zhodla, že do budúcnosti tam už sudcovia nebudú. Presadzovala som názor, že aj dnes je dôležité, aby sa toto pravidlo realizovalo. Je pravdou, že v tomto som bola v rámci koalície neúspešná, ale je tiež pravdou, že zaznela v koalícii dohoda, že do budúcnosti to pravidlo už platiť bude.

Sudcu Juraja Klimenta a advokátku Evu Mišíkovú vybrala vláda, sú to nominanti hnutia OĽaNO. Tri dni predtým zvolil parlament advokáta Andreja Majerníka (nom. Za ľudí), bývalého predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka (nom. SaS) a sudkyňu Alenu Svetlovskú (nom. Sme rodina). Ako strana Za ľudí ste nahlas deklarovali dôležitosť získania rezortu spravodlivosti, ale zdá sa, že v ňom nemáte silné slovo. Nemali ste mať v tejto oblasti hlavné slovo?

Určite by sa mi to viac páčilo. Koalícia je však aj o dohodách a kompromisoch a je faktom, že sme najmenšou koaličnou stranou.

Keď bol na vláde navrhnutý sudca Juraj Kliment, na hlasovaní ste sa nezúčastnili. Aj ste sa ohradili proti jeho nominácii?

Áno. Všetci vo vláde to vedeli, koaličná rada to vedela a vedel to aj premiér. Diskutovali sme o tom až do posledného momentu. Nemala som potrebu to komunikovať mediálne, ale vo vnútri sme o tom mali veľmi hĺbkové diskusie.

A vysvetlenie?

Základný argument bol, že justičné prostredie si za svojich zástupcov nevybralo tzv. proreformných sudcov a jediným spôsobom vyváženia tejto situácie dnes bolo nominovať za vládu aj parlament aj niekoho za sudcov.

Budú tieto vaše diskusie viesť k tomu, že posledným členom Súdnej rady, ktorého má ešte vláda navrhnúť, bude nesudca?

Netuším, je to nominácia, ktorá je na základe koaličnej dohody v prvom rade v rukách OĽaNO. Dávala som návrhy, ale je to na OĽaNO.

Cítite sa vo vláde dostatočne počutá a rešpektovaná?

Pri strategických zákonoch, ktoré bolo treba teraz presadiť v parlamente, som tú podporu dostala. V rámci nominácií do Súdnej rady to bol z mojej strany bolestivý kompromis, ale nejavil sa mi taký dôležitý, aby som odišla z vlády, v ktorej som ešte ani nezačala pôsobiť. V tomto momente vnímam, že som schválením programového vyhlásenia vlády dostala silný mandát.

Je nejaký kompromis, ktorý by ste už neboli ochotná urobiť?

V ústavnom zákone pre oblasť justície sú popísané veci, o ktorých si myslím, že by bolo dôležité ich presadiť. Tam sa, samozrejme, ukáže aj súdržnosť koalície. V súčasnosti intenzívne pracujeme na návrhu, ktorý sa nám, verím, podarí presadiť. Za kľúčovú pre reformu justície považujem reorganizáciu súdnej mapy, ktorá bude ťažká. Bude potrebných množstvo kompromisov aj naprieč justíciou. Uvedomujem si, že bude dôležité robiť túto reformu so sudcami a je dôležité o tom veľa diskutovať. Vytvárať si vopred zúžený priestor by bolo aj neúprimné a nesprávne, pretože úprimne verím, že súdna reforma má prejsť aj diskusiou. Určite bude záležať aj na tom, aký návrh podáme ako prvý. Do diskusie pôjdem s tým, že svoj návrh považujem za správny, ale budem pripravená robiť aj zmysluplné ústupky. Určite to nestojí tak, že prídem s návrhom, a ak neprejde, odídem. Programové vyhlásenie vlády hovorí o princípoch, ktoré chce vláda s mandátom parlamentu presadiť, a niekedy to súvisí aj s personálnymi nomináciami. Nestojí to však na jednej veci, jednej nominácii, ale podobá sa to skôr postupnému napĺňaniu pohára. Zatiaľ len začíname, takže teraz hovoriť, kedy sa ten pohár naplní, by bolo predčasné aj nesprávne. Na túto vládu sa pozerám ako na vládu, ktorej chcem byť súčasťou a nechcem to stavať na vyhrážaní sa, že ak sa niečo nestane, odídem.

V pondelok Súdna rada zvolila za predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu. Nominanti vašich koaličných partnerov v Súdnej rade – Ján Mazák, Eva Mišíková, Juraj Kliment a Alena Svetlovská – Šikutu nepodporili, kým advokát Andrej Majerník ako váš nominant hlasoval za. Ako to hodnotíte?

Keby sme sa na hlasovanie pozreli z hľadiska nominantov prezidentky, vlády a parlamentu, je to pestré portfólio. Zjavne nebol konsenzus, že Ján Šikuta je tým, kto má byť teraz predsedom Najvyššieho súdu. Z tohto spektra sa nedá povedať, že by to nemal zvládnuť. Preto hlasovanie vnímam tak, že či už vláda, alebo parlament zvolili ľudí, ktorým sme dali dôveru. S ohľadom na to, ako prebehlo niekoľkohodinové vypočutie, rozhodli sa, že za týchto okolností je to správna voľba. Ja nemám dôvod to teraz spochybňovať.

Vy ste s výsledkom voľby spokojná?

Považujem za dôležité, že Najvyšší súd bude mať predsedu, že Ján Šikuta získal podporu a že je osobou, ktorá má vo svojom životopise dve významné pozície. Niekoľko rokov pôsobil ako predstaviteľ vysokého komisára OSN pre utečencov a ako sudca Európskeho súdu pre ľudské práva. Je to teda zjavne osoba, ktorá silno vníma hodnoty ľudských práv, osobitne prístup k spravodlivosti, a je dôležité, aby sa tieto hodnoty dostali na Najvyšší súd.

Považujete ho za proreformného sudcu?

Považujem ho za osobu, ktorá nám ešte len ukáže, ako sa funkcie predsedu Najvyššieho súdu zhostí a ja si myslím, že by sme mu na to mali spravodlivo nechať priestor, ktorý si zaslúži.

Súdy čaká veľká reorganizácia

Už ste spomínali možnosť, že nebude 54 prvostupňových súdov, ale asi tak 20. Môžete zhruba naznačiť, ako budú vyzerať nové obvody súdov?

Zatiaľ som nehovorila o počtoch, koľko súdov by malo byť. Javí sa však, že 54 súdov to nebude. Musíme zohľadniť nápad vecí na jednotlivé súdy a potrebu mať na každom súde minimálne troch sudcov v rámci hlavných agend. To je dôležité pre náhodné prideľovanie vecí, aby ostali aspoň dvaja sudcovia, keď nejaký vypadne z dôvodu choroby alebo materskej dovolenky. Zoberme si príklad nejakého malého okresného súdu, kde je šesť sudcov, pričom z celkového nápadu vecí by napríklad na rodinnú agendu stačilo 0,7 sudcu. Ak chceme dodržiavať náhodné prideľovanie vecí, rodinnú agendu aj tak musia robiť traja sudcovia. Takže aj sudca, ktorý naozaj vníma všetky súvislosti okolo dieťaťa, musí dnes robiť aj trestnú, obchodnú agendu. Rovnako to funguje aj naopak, že špecialista na trestné právo musí robiť aj rodinnú agendu. Ak chceme docieliť, aby napríklad rodinnú agendu robili iba sudcovia na ňu špecializovaní, potrebujeme ich troch. To potom vzhľadom na nápad vecí na súd vychádza tak, že by sme mohli spojiť aj dva, tri súdy.

Znamená to teda, že zrušíte zhruba 34 okresných súdov?

Nehovorím o rušení súdov, ale o reorganizácii, ktorá bude v konečnom dôsledku znamenať lepší chod justície pre ľudí aj sudcov samotných. Chcem, aby na súde boli sudcovia, ktorí robia len občiansku alebo len rodinnú, trestnú alebo obchodnú agendu. To vieme urobiť len tak, že sa nanovo pozrieme, koľko vecí chodí na súdy a koľko treba v nejakom obvode sudcov, aby sme to vedeli zorganizovať tak, že budú robiť len jednu agendu a súčasne ich vieme prideľovať náhodne. To vieme zjavne urobiť len spájaním viacerých súdov dokopy.

Vznikne v Bratislave jeden mestský súd, ako o tom uvažovala ešte exministerka Lucia Žitňanská?

Aj pre toto rozhodnutie je kľúčová pripravovaná súdna mapa. Ukáže nám aj to, ako sa postaviť k bratislavským súdom. Tie sú podobne ako košické súdy trochu iná vec, keďže máme viaceré súdy v jednom meste. V niečom je v týchto dvoch mestách reorganizácia jednoduchšia. Aj cestovanie na súdy v rámci Bratislavy je oveľa ľahšie predstaviteľné ako budúce fungovanie v rámci nejakého nového súdneho obvodu. V rámci Bratislavy sa dá možno ľahšie ukázať, ako by reorganizácia mala vyzerať. Namiesto piatich okresných súdov, ktoré robia všetky všetko, by sme mali jeden rodinný, jeden trestný, obchodný a civilný. Už to, že tí sudcovia špecializujúci sa na rovnakú agendu budú spolu na jednom mieste, bude pôsobiť zjednocujúco. Odborná diskusia medzi kolegami je dôležitá. Keby sme dostali všetkých bratislavských sudcov z jednej agendy dokopy, už to by pôsobilo zjednocujúco a rovnako by bolo navonok oveľa viditeľnejšie, ak by niekto rozhodol proti vývoju judikatúry.

Čo bude s budovou na Lazaretskej ulici, ktorá bola súčasťou plánov?

Na jednej strane by to znamenalo veľké počiatočné náklady a bude preto záležať aj na tom, aké financie do toho budeme môcť investovať. Vyhodnotiť to v tomto čase sa naozaj nedá a treba si počkať na výstupy zo súdnej mapy. Pred rozhodnutím bude potom tiež treba urobiť posúdenie hodnoty za peniaze.

Naznačili ste už pokračovanie spolupráce s exministerkou Luciou Žitňanskou. Bude to iba akademická a priateľská spolupráca alebo ju prijmete na pozíciu štátnej radkyne, alebo do iného zamestnaneckého pomeru?

Bola by som rada, keby to bola štandardná úzka spolupráca.

Špecializovaný trestný súd so sídlom v Pezinku sa akoby sťahuje do Banskej Bystrice, kde už pomaly pracuje viac sudcov ako v jeho sídle. Presunie sa sídlo ŠTS do Bystrice alebo sa vráti do Pezinka, alebo to ostane rozdelené ako dnes?

Určite sa musíme rozprávať o tom, ako efektívne riadiť Špecializovaný trestný súd. Momentálne sme v procese výberového konania na predsedu a ja by som to v tomto momente nechala na kandidátov, nech nám predstavia svoju víziu.

Medzi kandidátmi na predsedu Špecializovaného trestného súdu sú okrem súčasného predsedu Michala Trubana aj sudcovia Ján Buvala, Ján Hrubala a Igor Králik. Je medzi nimi niekto, o kom máte pochybnosti?

Toto by som teraz nechala na výberovú komisiu.

Vláda sa zaviazala zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Je to vo vašej agende? Z SaS hovoria, že je to dočasná záplata na registrované partnerstvá. Ako vy konkrétne chápete tento záväzok?

Je, myslím, celospoločenská zhoda, že dochádza k diskriminácii osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Keďže máme v rámci koalície aj určité hodnotové spory na osoby takej či onakej orientácie, budeme hľadať cestu, ktorá bude priechodná cez celú koalíciu. Tie majetkové práva, ktoré by sa mali zlepšiť, môžu napríklad súvisieť s dedením. Tie sú také jednoznačnejšie. Aké široké portfólio tých práv bude, by som v tejto chvíli nechcela hovoriť. Najprv treba vnútornú diskusiu v koalícii. Nechcem túto tému vopred zabíjať nejakými mediálnymi vyhláseniami.

VIDEO: Ministerka Kolíková o generálnom prokurátorovi.

Generálna prokuratúra

Prezidentka Zuzana Čaputová označila voľbu generálneho prokurátora za politickú udalosť roka. Súhlasíte s ňou?

Myslím si, že voľba generálneho prokurátora bude veľmi dôležitá aj vzhľadom na všetky trestné stíhania, ktorým momentálne čelí Slovensko, či už súvisia so sudcami, alebo s politikmi, takže určite to bude veľmi významný moment.

Rada prokurátorov jasne povedala, že by novým generálnym prokurátorom mal byť prokurátor. Tvrdia, že prokuratúra disponuje osobami, ktoré spĺňajú najvyššie predpoklady na takúto funkciu. Budete to rešpektovať, lebo premiér už pomaly začal vysvetľovať, že by ním mohol byť aj Daniel Lipšic?

Som členkou vlády a súčasťou tejto koalície. Súčasne však mám aj svoj odborný názor, ktorý komunikujem už niekoľko rokov. Ten sa vstupom do tejto koalície nezmenil. Som presvedčená, že generálny prokurátor by mal byť z radov prokurátorov. Myslím si, že prokuratúra je inštitúcia, pri ktorej je systematicky správne, aby sa o takúto pozíciu uchádzal prokurátor. Na tomto názore som nič nezmenila.

Voľbe generálneho prokurátora by malo predchádzať verejné vypočutie kandidátov. Bude vypočutie naozaj voľbe predchádzať alebo bude rozhodnuté vopred?

Rozumiem, že menovanie favorizovaných mien ešte pred samotným výberovým procesom spochybňuje deklaráciu a presvedčenie vlády, že verejné vypočutie je dôležité. Na druhej strane si myslím, že nech už by vláda bola akokoľvek presvedčená, že má silného kandidáta, na konci dňa nebude mať takýto kandidát dôveru verejnosti, ak neabsolvuje samotné verejné vypočutie úspešne. To by spochybnilo aj celú vládu. Takže je otázkou, či je dobré tieto mená hovoriť vopred. Ak ich ale vláda alebo ten, kto tie mená komunikuje, hovorí vopred, asi je presvedčený, že to je tá najlepšia voľba. Myslím si, že dôležitý je najmä proces voľby. Ak bude urobený v zmysle vládneho programu, ukáže sa v ňom, kto je najlepší kandidát.

Potrebujete pripraviť zmenu zákona, dohodnúť sa na nej, schváliť ju, vyhlásil voľbu, dať lehoty na navrhovanie kandidátov, urobiť verejné vypočutia pred ústavnoprávnym výborom a schváliť kandidáta v Národnej rade. Kedy odhadujete, že by sme mohli spoznať nového generálneho prokurátora?

Súčasný generálny prokurátor končí vo funkcii 17. júla. Ak to chce vláda a parlament dovtedy stihnúť, voľba sa musí uskutočniť k tomuto dátumu. Je zjavné, že plný legislatívny proces na základe návrhu ministerstva sa nedá stihnúť, pretože to predpokladá približne trojmesačný proces. Dá sa jedine predpokladať zmena zákona cez poslanecký návrh alebo zmena voľby v zmysle programového vyhlásenia vlády môže nastať aj tak, že vláda a parlament dobrovoľne rozšíria okruh navrhovateľov a pripravia verejné vypočutie kandidátov, aj keď na to neexistuje priamo povinnosť zo zákona.

Ktorú z týchto dvoch foriem by ste preferovali?

V tejto chvíli to nie je otázka preferencií. Dôležité je najmä to, aby voľba prebehla v zmysle programového vyhlásenia vlády.

O niekoľko týždňov skončí svoje sedemročné funkčné obdobie Jaromír Čižnár. Ako hodnotíte jeho pôsobenie?

Sú kauzy, v ktorých vedel veľmi promptne reagovať. Spomínam si napríklad na jeho rozhodnutie o nezákonnosti väzby pre aktivistov, ktorí vyliezli na ťažnú vežu v areáli bane v Novákoch. To sa javilo ako dôležité. Boli však aj iné kauzy, pri ktorých tak razantný nevedel byť. Najmä ak sa rozprávame o dočasnom pozastavení funkcie a vyvodzovaní trestnej zodpovednosti voči bývalému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi. Tam bolo podľa mňa jednoznačné, že mohol konať skôr a konal na základe veľmi silného mediálneho tlaku. Povedala by som, že mal obdobia, ktoré boli hviezdnejšie, aj obdobia, ktoré by sa už nemali opakovať.

Odporučili by ste mu prihlásiť sa do nového výberu?

Myslím si, že by bolo dobré, aby sa prihlásili kandidáti, u ktorých nebudú rezonovať kauzy s pochybnosťou, že nevedeli pri trestných stíhaniach naozaj správne, včas a s príslušnou razantnosťou reagovať.

Policajní funkcionári by mali podľa programového vyhlásenia vlády podstúpiť verejné vypočutie kandidátov, ale aj skúšku detektorom lži. Pôjdu aj kandidáti na generálneho prokurátora na detektor?

Vo všeobecnosti by som detektor lži nepreceňovala. Nepovažujem ho za prostriedok, ktorý by mal byť nástrojom pre výber kandidátov. Verejné vypočutie dáva pre širokú verejnosť dostatočný priestor na oboznámenie sa s kandidátmi a prednesenie nejakých výhrad voči nim.

Nemáte v to dôveru? U policajtov sa vám to zdá v poriadku?

To, čo som povedala, považujem za štandardný a správny spôsob, ktorý by som presadzovala.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#justícia #generálny prokurátor #Mária Kolíková #reforma prokuratúry
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku