Asociácia nemocníc Slovenska poukazuje na potrebu urgentného dofinancovania verejného zdravotného poistenia. „V prípade, že sa tak nestane, hrozí, že nemocnice združené v našej asociácii nebudú mať po 15. júni peniaze na vyplatenie miezd zamestnancov a nebudú schopné zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v plnej miere,“ vyhlásil prezident asociácie Marián Petko. Zdravotné poisťovne totiž avizovali, že ak systém nebude dofinancovaný, financie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti budú môcť nemocniciam zabezpečiť len do konca mája.
Petko nepokladá za šťastné, aby dôsledky pandémie niesli zdravotníci, ktorí stoja v prvej línii boja s vírusom Covid-19. „Na udržanie stavu zdravotníctva, aký bol pred koronakrízou, treba 600 miliónov eur tento rok. Musíme si uvedomiť, že štátne nemocnice mali predtým dlh 500 miliónov eur. Myslíme si, že na konci roka to bude podstatne vyššie číslo. A preto hovoríme, že dovtedy treba systém dofinancovať zhruba na úrovni jednej miliardy eur, aby mohol byť funkčný,“ spresnil Petko.
Asociácia požiadala o stretnutie ministra zdravotníctva, aby problém začal riešiť. Rovnako opakovane volá po zvolaní odvetvovej tripartity, ktorá rieši takéto komplikácie na úrovni ministerstva. „Samotné nemocnice nemajú žiadnu šancu toto zvládnuť bez dofinancovania systému už v krátkom čase. Nie v decembri, ale už teraz v máji, júni,“ poukázal Petko.
Pripomenul, že napríklad susedná Česká republika navýšila po príchode koronakrízy rozpočet zdravotníctva takmer o 73 miliónov eur. „Aby zvládli situáciu, udržali personál. Oni okamžite upravovali rozpočet, aby mali nemocnice peniaze. My sme v polovici mája, a stále nevieme, ako bude rezort financovaný v júni. Keďže zdravotné poisťovne sa jasne vyjadrili, že už v júni nebudú mať peniaze na to, aby nemocnice mohli byť adekvátne zaplatené za poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Opakovane na to upozorňujeme, pretože, keď príde jún, už môže byť neskoro,“ podotkol Petko.
Ambulancie peniaze „vidlami neprehadzujú“
<A> Situácia je vážna aj v ambulanciách. Lekárom sa však krízový scenár podarilo načas aspoň čiastočne oddialiť. „Viac-menej sme sa dohodli s poisťovňami Dôvera a Union do 30. júna na paušálnych platbách na úrovni 75 percent z priemeru minulého roku. So Všeobecnou zdravotnou poisťovňou však peniaze dohodnuté nemáme, dokonca k 30. máju končí dohadovacie obdobie, určite potrebujeme situáciu riešiť,“ priblížil Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov.
Hnevá ho, že časť spoločnosti si predstavuje, že ambulantný lekár „prehadzuje vidlami peniaze“, a skutočnosť je pritom úplne odlišná. „Ambulancie skutočne len prežívajú,“ skonštatoval Šóth. Zatiaľ žijú z rezerv, veľká väčšina poskytovateľov zdravotnej starostlivosti musela podľa neho pristúpiť k znižovaniu platov. „Fungujeme na tom, že príjem lekára je ten posledný, teda ho ako prvý redukujeme, tak, aby lekári nemuseli ukrátit zamestnancov,“ opísal Šóth.
Zároveň pripomenul, že minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) pri vymenúvaní nového generálneho riaditeľa štátnej zdravotnej poisťovne Richarda Strapka povedal, že peňazí je v zdravotníctve dosť. „Pokiaľ minister ako hlavný akcionár poisťovne tvrdí toto, tak nevidím dôvod, prečo by mal byť ambulantný sektor podfinancovaný,“ dodal Šóth.
Lex korona môže pomôcť
<A> Úvodné rokovania Asociácie zdravotných poisťovní s ministrami financií a zdravotníctva sa konali koncom apríla. „Zdravotné poisťovne v týchto dňoch pripravujú podklady pre rezort zdravotníctva s vyčíslením príjmov a výdavkov za apríl 2020. Očakávame preto, že presne definovaný výpadok zdrojov na verejnom zdravotnom poistení budeme vedieť už v najbližších dňoch,“ uviedla Katarína Kafková, výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní. Potvrdila, že pre výpadky ekonomiky a prijaté opatrenia proti šíreniu koronavírusu očakáva dramatický výpadok príjmov verejného zdravotného poistenia, výrazné dofinancovanie rezortu je teda nevyhnuté.
„Dobrou správou je, že minister zdravotníctva Krajčí predstavil v uplynulých dňoch jednu z možností, ako kompenzovať výpadky príjmov na verejnom zdravotnom poistení, a to navýšením preddavkovej platby za poistencov štátu. Aktuálne je v parlamente lex korona, ktorým sa tento postup upravuje,“ skonštatovala Kafková. Upozornila však, že čím menší objem peňazí vyčlení štát na kompenzáciu výpadkov financií, tým viac sa dosahy vládnych opatrení dotknú samotných pacientov. „Sme však aj naďalej otvorení diskusii s oboma ministerstvami a sme pripravení poskytnúť im naše odborné kapacity,“ dodala výkonná riaditeľka.
Rezort zdravotníctva uisťuje, že na riešení situácie naďalej intenzívne pracuje. „Minister zdravotníctva Marek Krajčí aktívne a s plnou vážnosťou situáciu zodpovedne rieši. O potrebe dofinancovania sektora už bolo niekoľko rokovaní, takisto aj na úrovni ministrov zdravotníctva a financií, tiež za účasti zdravotných poisťovní,“ uviedla Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva.
Zdôraznila, že snahou je získať pre rezort toľko peňazí, koľko reálne potrebuje, s cieľom zabezpečenia kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov a zabezpečenia kvalitných podmienok lekárom, sestrám a ďalším zdravotníckym pracovníkom na ich prácu. „Po uzavretí rokovaní o financovaní zdravotníctva budeme následne informovať,“ dodala Eliášová. Zároveň pripomenula, že ministerstvo do rokovaní poskytovateľov a zdravotných poisťovní nevstupuje.