Ústavný súd pozastavil účinnosť častí slovenského vládneho návrhu zákona o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením choroby COVID-19 v, ktoré sa týkajú výnimiek z ochrany elektronickej komunikácie. Súd konštatoval, že ustanovenia, ktoré mali štátu pomôcť zaznamenávať trasu potenciálne nakazených ľudí, vytvárajú systém plošného zberu údajov telekomunikačnými operátormi. Navyše nedostatočne zabezpečujú ochranu zhromaždených osobných údajov, dohľad nad ich spracovaním, ich následné zničenie ani informovanie jednotlivca, že jeho osobné údaje budú spracúvané.
Vláda reagovala návrhom, ktorý štátu ukladá povinnosť žiadať od sledovaného človeka súhlas. Systém však napokon pravdepodobne skončí v zásuvke, sčasti pre nepripravenosť, ale hlavne pre zmenu intenzity šírenia vírusu. „Toto technické riešenie zamerané na trasovanie potenciálne infikovaných ľudí už nie je aktuálne, keďže momentálne máme malý počet nakazených,“ pripustila predkladateľka vládneho zákona, podpredsedníčka vlády pre informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí).
Namiesto sledovania prevencia
Odborná verejnosť jej návrh ostro kritizovala. „Mne osobne prídu snahy o vývoj akýchkoľvek sledovacích aplikácií, tak ako je to navrhnuté a realizované u nás, úplne scestné a zbytočné. Ak má byť účelom aplikácie na monitorovanie pohybu nakazených osôb presná identifikácia potenciálne ohrozených osôb, s ktorými boli v kontakte, navrhnuté riešenie je také nepresné, že to jednoducho nebude možné a je veľmi diskutabilné, či takáto aplikácia splní požadovaný cieľ. Takisto si neviem predstaviť, že by občania dobrovoľne hromadne poskytovali na takéto sledovanie súhlas, ja im to rozhodne neodporúčam a takýto súhlas by som neposkytol,“ zdôraznil pre Pravdu odborník na ochranu osobných údajov Miroslav Ilavský.
Odborníci na bezpečnosť v on-line priestore naopak vyzývajú na ochranu súkromia, ktoré v súčasnej dobe čelí útokom vlád i globálnych firiem. V tomto duchu sa k boju s epidémiou koronavírusu postavil aj svetovo unikátny vedecký projekt FreMEn contra Covid, ktorý vznikol v Laboratóriu chronorobotiky na pražskej technickej vysokej škole ČVUT, a hneď zaznamenal v rámci vedeckej komunity celosvetový ohlas. Využíva práve momentálne najúčinnejšiu prevenciu šírenia koronavírusu, ktorou je zníženie koncentrácie ľudí a kontaktu medzi viacerým ľuďmi na jednom mieste.
„Systém je postavený na umelej inteligencii FreMEn, ktorá je schopná vytvoriť rozsiahle časopriestorové mapy pre bezpečnejší pohyb na verejnosti v čase pandémie. Používatelia anonymne poskytujú jednoduché dáta z konkrétnych miest v konkrétnom čase. Po ich vyhodnotení poradí, v akom čase vyraziť na verejné miesta tak, aby človek stretol čo najmenej ľudí a mohol dodržiavať odporúčanú sociálnu zdržanlivosť. Umožní tak vyhnúť sa preplneným obchodom, parkom a ihriskám alebo väčším zhromaždeniam vo všeobecnosti,“ priblížil pre Pravdu duchovný otec projektu Tomáš Krajník z fakulty elektrotechniky.
Sociálna zdržanlivosť
Krajník vysvetľuje, že projekt obsahuje vlastne dve aplikácie. Okrem Nebojsa, ktorá radí pri bezpečnom pohybe, je to aj FreMEn Expolorer (slobodný objaviteľ, prek. red.), ktorá pre Nebojsa zbiera dáta. „Do FreMEn Expolorer užívateľ zadá odhad počtu ľudí v obchode, parku či inom verejnom mieste, ktoré sa spolu s konkrétnym časom a GPS súradnicami anonymne presunú do aplikácie Nebojsa. Tá vám následne dokáže povedať, že napríklad zajtra o druhej popoludní bude na tom mieste málo ľudí a vy si môžete vybrať, kedy tam zájsť,“ vysvetľuje robotik a kybernetik.
Algoritmus – definované inštrukcie pre aplikáciu, pochádza zo staršieho výskumného európskeho projektu STRANDS, ktorý využitím pojazdných robotov pomáhal starším pacientom v nemocnici. „Pre roboty je dôležité vedieť predpovedať stav prostredia, napríklad množstvo ľudí pohybujúcich sa v danom mieste. Použili sme náš starší algoritmus, ale s tým rozdielom, že dáta nezbiera robot pre vlastný efektívny pohyb, ale pochádzajú od ľudí a po spracovaní na predikcie idú naspäť ľuďom,“ popísal Krajník.
Rozdiel medzi sledovaním pohybu ľudí a dobrovoľnou a anonymnou aplikáciou považuje za zásadný. „Náš algoritmus vôbec nepopisuje pohyb jednotlivcov, ale len časový vývoj hustoty davov na danom mieste. Aplikácia teda nepracuje s dátami o ľuďoch, len s dátami o miestach, ktoré navyše používatelia zadávajú, iba keď chcú. Nič sa nedeje bez ich vedomia a osobné dáta sa nikde neukladajú. Ostatné projekty vytvárajú nielen sieť pohybu, ale aj stretnutí, čo však môže vytvárať príležitosti na perzekúciu občanov. Keď sa štát nepremyslene snaží ľudí nútiť, aby sa správali tak, ako chce, tak dôsledky budú iné, než tie zamýšľané,“ upozornil.
„Naša aplikácia je o prevencii. Jediným dlhodobo ekonomicky udržateľným nástrojom proti tejto epidémii, ale aj proti chrípke a ďalším, je sociálna zdržanlivosť. Snažíme sa preto pomôcť ľuďom ju realizovať efektívne a citlivo. V Čechách sa to už používa a videl som, že dáta sú už aj z Bratislavy, Anglicka, USA, kde to testujú viaceré univerzity, ale aj z Indie, Srí Lanky či Malajzie. Dôležité je aj to, že naša aplikácia nepotrebuje, aby ju používalo až 60 percent ľudí a dokáže byť efektívna už s niekoľkými používateľmi,“ uzatvára Krajník. Testovaciu verziu aplikácie Nebojsa si môžete stiahnuť na webe univerzity – chronorobotics.fel.cvut.cz.