Téma koronavírusu ledva doznieva a už sa otvára otázka interrupcií. Prečo politici tak tlačia na túto polarizujúcu tému?
Pre mnohých ľudí hlásiacich sa ku kresťanskej politike je to kľúčová téma. Treba povedať, že u nich prebíja drvivú väčšinu dokonca aj iných kultúrno-civilizačných tém, ktoré sú pre nich dôležité. Prinášajú ju opakovane posledných tridsať rokov, ale ešte nikdy nebola taká priaznivá situácia, aby interrupčný zákon prešiel. Doteraz platila vždy istá dohoda, že táto téma sa nebude otvárať. Bol to výsledok kompromisu, že na jednej strane časť spoločnosti akceptovala, že napríklad na mnohých klinikách sa interrupcie vôbec nerobili. Na druhej strane kresťanské politiky akceptovali status quo a oceňovali, že počet interrupcií od roku 1980 masívne klesol. Prečo sa otázka vynorila práve teraz? Politici vycítili šancu, že svojím zastúpením je teraz parlament najkonzervatívnejší a v niektorých ohľadoch aj veľmi klerikálny. A dostali sa doň ľudia, ktorí nemajú záujem o akýkoľvek typ kompromisu s liberálnejšou časťou našej spoločnosti. Nenosia v sebe pripravenosť pre nájdenie situácie, kde síce nikto nebude spokojný, ale straty sa budú zdieľať.
Čomu pripisujete takýto vzrastajúci konzervativizmus v politike? Je známe, že hnutie OĽaNO sa spojilo s Kresťanskou úniou, ale prekvapivo sa na túto stranu pridávajú už aj poslanci Smeru či Sme rodina. Po novom vznikla aj platforma za hodnotové Slovensko v zložení poslancov Smeru a ĽS NS.
Jedna vec sú ľudia, ktorí majú prirodzene konzervatívnejšie postoje vo svojom živote, inou témou je už vyhranenosť v názoroch u kresťansky orientovaných politikov. Ďalej sú tu radikálni klerikáli, pri ktorých však vyvstáva otázka, či ide vôbec o kresťanských politikov. Kladú totiž dôraz na spochybňovanie sekulárneho modelu štátu. Máme však aj politikov, ktorí sa zámerne na danej téme priživujú, a to je príbeh napríklad ĽS NS, ktorá má najviac sekulárneho voliča. Na téme o interrupciách je však schopná rozbíjať systém a vnášať do spoločnosti nepokoj, čo začína do značnej miery platiť aj pre jednu časť strany Smer. Pre túto časť politickej scény je to o utilitárnej snahe prikloniť sa k autoritárskym silám, ktoré túto tému iba využijú – a teda zneužijú. Už to nie je o autentickej konzervatívnej politike, pre ktorú tieto témy môžu byť dôležité. Za týmto už môžeme oprávnene vidieť zneužitie.
Takže teraz je šanca, že prísnejší interrupčný zákon v parlamente prejde?
Považujem ho pri tomto zložení parlamentu prakticky za schválený. Zvrátiť by to mohli jedine ak voliči OĽaNO, ktorí by zatlačili na Igora Matoviča, že toto si nevolili. V tomto zmysle má strana možnosť dať voľnú ruku svojim zástupcom v parlamente – buď sa nezúčastniť hlasovania, alebo priamo hlasovať proti. To však neočakávam. Otázkou zostáva, či to bude skutočne taká forma, akú bude predkladať Anna Záborská, takzvaný poľský variant, alebo bude mäkšia. K schváleniu však príde.
Interrupcie vždy rozdeľovali. Je to však téma, ktorú treba politicky riešiť?
V situácii, keď sa ekonomika ocitne v dramaticky negatívnych číslach a budú sa riešiť zanedbané veci za posledné tri mesiace, je toto úplne posledná téma na rozoberanie. Žiaľ, nie veľká časť spoločnosti, ale nie ani zanedbateľná, pokladá túto tému za prioritnú.
Kto by ju mal teda riešiť? Politici?
Predovšetkým ľudia, ktorých sa to týka – lekári, odborníci, experti. Treba byť však férový a povedať, že nikde na svete to tak nie je a je to príbeh, ktorý rozdeľuje spoločnosť. Témy, ktoré sú výsostne odborné, nevieme dostať mimo politiky a netýka sa to len interrupcií.
Schválenie zákona môže mať opačný efekt, ženy začnú chodiť do zahraničia alebo vyhľadávať iné možnosti. Nebola by lepšia osveta?
<To by museli riešiť ľudia, ktorí tomu rozumejú. Ak by boli prísnejšie predpisy pri interrupciách, tak napríklad by sa to mohlo nejakým spôsobom vyvážiť komplexnejšou sexuálnou výchovou. Žiaľ, tí, ktorí navrhujú zmeniť interrupčný zákon, odmietajú sexuálnu výchovu v akejkoľvek podobe, dokonca odmietajú antikoncepciu. Pohybujeme sa výsostne v ideologickej oblasti, kde racionálne argumenty nezaznievajú a zostáva to v téme moralizovania. Odporúčam všetkým, ktorí ešte nevedia, ako to chodí v Poľsku, nech si rýchlo zistia, že Poľky pre umelé prerušenie tehotenstva cestujú do Británie.