Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala tento projekt zrušiť. Okrem pôvodných obyvateľov, ktorí sa odtiaľ museli vysťahovať, to pozitívne vnímajú aj všetci odporcovia tohto megalomanského projektu.
Slatinka, ktorá je miestnou časťou Zvolenskej Slatiny, bola v roku 1956 vyhlásená za zánikovú obec a zakázali tam výstavbu nových domov. Dva roky predtým totiž pre územie, v ktorom sa nachádza, naplánovali v Štátnom vodohospodárskom pláne vtedajšieho Československa stavbu vodného diela s 35-metrovou hrádzou. Rozprestierať sa malo na dĺžke 12 kilometrov, šírka by presahovala niečo cez jeden kilometer. Slúžiť malo na zadržiavanie vody a rekreačné účely.
Betonárska téma
Po dlhých desaťročiach, keď sa na priehradu nenašli potrebné peniaze, pričom stále sa spochybňovala tiež jej užitočnosť, sa súčasná vláda rozhodla dať tomuto projektu stop. Vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala, že tento zámer zruší.
Starostka Zvolenskej Slatiny Mária Klimentová však pripomína, že zatiaľ nejde o definitívne rozhodnutie. „Veci sa zbytočne odkladajú a nevieme, či vodné dielo bude alebo nie. Je najvyšší čas, aby to niekto vo vláde s konečnou platnosťou uzavrel. Momentálne tam stále beží žiadosť o územné rozhodnutie, ktorá bola podaná zhruba pred siedmimi rokmi,“ povedala starostka. Vysvetlila, že teraz tam žije do desať ľudí s trvalým pobytom, no väčšina domov patrí Vodohospodárskej výstavbe. Tá ich od pôvodných majiteľov, prevažne starších ľudí, odkúpila krátko pred prevratom v roku 1989. V súčasnosti nehnuteľnosti prenajíma na rekreačné účely. Miestni v nich ale žili až do roku 2000, kým im nepostavili a neskolaudovali náhradné ubytovanie vo Zvolenskej Slatine.
Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) pripomenul, že vodné dielo Slatinka sa spomína vo viacerých dokumentoch, ktoré schvaľovali minulé vlády. „Pôvodne mali mať tieto nádrže celkom inú úlohu. Bola studená vojna a Slovensko sa mnohými investíciami chystalo na frontovú situáciu. Potom sa dôvody, prečo má byť zatopené toto nádherné údolie, menili, ale stále bol čitateľný záujem niekoľkých štátnych podnikov, ako mať veľkú zákazku s veľkými objemami,“ konštatoval Budaj. Podľa neho zadržiavanie vody v krajine nemôže byť betonárskou témou. „Slatinka vypadne zo všetkých dokumentov, ktoré plánovali zatopiť toto čarokrásne údolie,“ potvrdil. Trvať to má ale niekoľko mesiacov. „Treba novelizovať zákony a stratégie, v ktorých sa o Slatinke hovorí,“ povedal minister.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Vyhodené peniaze a čas
Martina Paulíková zo Združenia Slatinka dlhodobo upozorňuje, že ide o zbytočný projekt. „Debatovali o tom rôzni odborníci, rybári, vedci aj mnohí politici. Zvažovali ekonomické prínosy a náklady. Už skoro osem rokov beží územné konanie, stále sa dopĺňajú papiere, robia štúdie, vyžaduje si to množstvo ľudských kapacít,“ hovorí. Problematická bola podľa nej samotná podstata, čomu má priehrada slúžiť, a návratnosť investície. Poukázala tiež na environmentálne a sociálne dosahy. Paulíková očakáva, že aktuálne bude nasledovať zastavenie územného konania a potom sa začne riešiť, čo urobia s domami v Slatinke. „Dôjsť by malo aj k spracovaniu novej rezortnej koncepcie s tým, ako budeme pristupovať k vode, krajine, migrácii živočíchov a podobne,“ doplnila.
K aktuálnej situácii sa štátny podnik Vodohospodárska výstavba vyjadril stručne. „V závislosti od úloh zo strany vlády a zriaďovateľa je podnik pripravený na každú alternatívu. V prípade záujmu s ohľadom na zmenu klímy a potrebu akumulácie vody v krajine tiež na konštruktívny dialóg a otvorenú odbornú diskusiu,“ uviedol podnik vo svojom stanovisku.
Spomienky na staré časy
Priamo v Slatinke si viacerí užívajú domy po predkoch dodnes. Musia však platiť nájom. Ružena Maľová sa tam prisťahovala ešte v roku 1986, keď sa vydala, k svokrovcom. „Chvíľu som stihla robiť aj v miestnych potravinách. Potom sme už odišli,“ hovorí. Rodičia jej manžela vraj ťažko znášali, že kvôli priehrade sa museli vzdať svojho domova. Dostali zaň v prepočte šesťtisíc eur. „Vraveli im, že si za to mohli kúpiť aj tri byty. No nemohli, lebo vtedy ich prideľovali,“ podotkla. S manželom sa o dom dodnes starajú, no investovať do neho veľmi nechcú, keďže už nie sú majiteľmi. „Uvítali by sme, keby sme to mohli dostať späť za nejakú symbolickú cenu,“ dodala.
Anna Necpalová býva v jednom z domov vo Zvolenskej Slatine. Ten, v ktorom vyrastala v rodnej obci, už obývajú iní ľudia. „Prenajímať si ho len tak bolo pre nás finančne náročné, museli sme sa ho úplne vzdať,“ vysvetlila. Spomína, že v Slatinke, ktorá mala do tristo obyvateľov, fungoval kedysi obecný dom s kováčom a pastierom kráv. Mali tiež richtára, školu, potraviny, zvonicu a požiarnu zbrojnicu. „Odchádzali sme odtiaľ veľmi ťažko, ale inú možnosť sme nemali. Zrušili autobusovú zastávku, železničnú stanicu a namiesto pevného obchodu tam chodievala už len pojazdná predajňa. Neskôr zrušili aj tú,“ opísala chvíle, keď to tam „dožívalo“. Dúfa, že po definitívnom zamietnutí výstavby vodného diela sa to opäť zmení a štát sa s pôvodnými majiteľmi ešte nejako vyrovná. „Veď to od nás kúpili za žalostne nízke ceny,“ povedala.
Foto: Eva Štenclová, Pravda